Korupcia zasahuje aj domovy dôchodcov
Čakať sa u nás nemusí, len ak chce ísť človek k lekárovi, na súd alebo na úrad. Problémom je často aj dostať sa do domova dôchodcov alebo do iného zariadenia sociálnych služieb
Čakať sa u nás nemusí, len ak chce ísť človek k lekárovi, na súd alebo na
úrad. Problémom je často aj dostať sa do domova dôchodcov alebo do
iného zariadenia sociálnych služieb. Čakacia lehota môže byť jeden rok aj
viac. Dôvod: tieto zariadenia majú obmedzenú kapacitu a nové sa
prakticky nestavajú. Štát ani obce nemajú peniaze, alebo ak majú, dávajú
ich radšej na iné účely. V mnohých prípadoch je vybavenie slušného
miesta v domove dôchodcov spojené s korupciou...
VYBERAJÚ SPONZORSKÉ DARY
Dopyt prevyšujúci ponuku prirodzene dáva priestor na korupciu a
klientelizmus. Konkrétne dôkazy však prakticky neexistujú. Medzi ľudmi
sa šepká rôzne: najhoršia je údajne situácia v Bratislavskom kraji, kde sa
hovorí aj o 100-tisícových sumách, ak sa podarí niekoho dostať "v
reálnom čase? do domova dôchodcov. Stále sú to však len fámy, ktoré
jednotlivé domovy odmietajú. Príslušné krajské úrady alebo orgány
samosprávy, ktoré domovy zriaďujú, nemajú žiadne sťažnosti od
uchádzačov, ktorým "naznačili", že by mali otvoriť peňaženku.
Predovšetkým domovy dôchodcov často využívajú formu sponzorských príspevkov od nových obyvateľov. Ako však zdôrazňujú riaditelia, tieto príspevky v žiadnom prípade nemožno považovať za úplatky, pretože sú dobrovoľné. Ako všetko, aj toto sa však dá zneužiť. Nikto nemôže vylúčiť, že sponzorstvo môže byť veľmi rafinovaným spôsobom, ako zakryť obyčajnú korupciu. Pre domovy sú zaujímavejší "klienti", ktorí na sponzoring majú, nie tí, ktorí si to nemôžu dovoliť. Práve tí však potrebujú miesto najnaliehavejšie.
Z obáv pred týmto podozrením sa viacerí riaditelia rozhodli, že od sponzorstva upustia, čo môže mať na druhej strane aj negatívny vplyv na kvalitu ubytovania. Nezriedka sa totiž peniaze získané ako sponzorské dary používajú na nákup nábytku alebo iného zariadenia.
Finančná mizéria, v ktorej sa rôzne zariadenia sociálnych služieb nachádzajú, je všeobecne známa. V jednom zo slovenských domovoch dôchodcov dokonca raz umývali riad šampónom, pretože momentálne nemali na kúpu čistiaceho prostriedku.
Problémy s domovami dôchodcov pravdepodobne budú narastať. Úrady totiž nereagujú na "starnutie" populácie, spôsobené nepriaznivým demografickým vývojom, a sociálne zariadenia nerozširujú.
NEBOLO BY TO ETICKÉ
"Vyberanie sponzorských darov jednoznačne odmietame. Bolo by neetické podmieňovať prijatie človeka poskytnutím nejakého daru," myslí si riaditeľ Domova dôchodcov v Čadci-Horelici Ján Kopásek. V domove však neodmietajú sponzorstvo zo strany obecných úradov alebo dodávateľských firiem.
Ako však hovorí vedúca sociálno- zdravotného referátu Miestneho úradu Bratislava-Ružinov Miriam Franklová, ak sa dary, či už finančné, alebo materiálne nevyžadujú a všetko je na dobrovoľnej báze, sociálnym zariadeniam to môže veľmi pomôcť. Domov dôchodcov na Pažítkovej ulici, ktorý pod miestny úrad spadá, má tiež založené sponzorské konto.
Akúkoľvek možnosť korupcie odmieta aj riaditeľka Domova sociálnych služieb pre deti a dospelých v Rohove pri Senici Monika Knezovičová: "Bolo by to proti našej mysli obohacovať sa na úkor postihnutých." Pri prijímaní do zariadenia nežiadajú nijaké sponzorské dary. "Neprichádza to do úvahy, nebolo by to fér. Väčšina našich klientiek pochádza zo sociálne slabších rodín," hovorí riaditeľka.
TREBA SA ZAPÍSAŤ DO PORADOVNÍKA
Kto sa chce dostať do zariadenia sociálnych služieb, kde nie je voľné miesto, musí sa zapísať do poradovníka a čakať. Najviac ľudí čaká na ubytovanie v domove dôchodcov - ku koncu vlaňajška ich bolo takmer sedemtisíc. Aj zariadenia pre mentálne postihnutých dospelých ľudí evidovali ďalších vyše tisíc uchádzačov.
Trend zvyšovania čakateľov v tejto kategórii sa zistil aj v Bratislavskom kraji. "V poslednom čase narastá počet uchádzačov o poskytovanie starostlivosti v domovoch sociálnych služieb pre dospelých, najmä s duševnými poruchami a poruchami správania, a to preto, že rodičia, ktorí sa o svoje zdravotne postihnuté deti starali, sú už starí a sami potrebujú pomoc a starostlivosť," povedala nám vedúca odboru sociálnych vecí Krajského úradu v Bratislave Ľudmila Kolláriková.
Je tiež faktom, že oveľa viac ľudí čaká v domovoch dôchodcov na umiestnenie v lôžkovej časti (teda tam, kde sa umiestňujú imobilní pacienti alebo pacienti, ktorí vyžadujú väčšiu zdravotnú starostlivosť) ako v tzv. hotelovej. Podľa slov M. Franklovej čaká na umiestnenie v domove na Pažítkovej ulici asi 30 ľudí, pričom celková kapacita domova je 133. Dôvodom, prečo sa skôr uvoľnia miesta v hotelovej časti, je aj to, že viacerí obyvatelia postupne prechádzajú do lôžkovej časti.
Slová M. Franklovej potvrdzuje aj J. Kopásek: "Na oddelení mobilných čakateľov prakticky nemáme, na umiestnenie v imobilnom oddelení čaká 18 žien a asi 15 mužov." Čakacia lehota môže byť aj rok. Miesta sa uvoľnujú hlavne "prirodzeným úbytkom", teda úmrtiami obyvateľov. Niekedy si však svojich príbuzných zoberú ich rodiny domov.
V Rohove, kde sú dievčatá a ženy s mentálnym postihnutím v kombinácii s diagnózami, ako schizofrénia, epilepsia alebo autizmus, majú kapacitu 120 lôžok, v poradovníku bolo k včerajšiemu dňu 16 ľudí. Do zariadenia sa žiadateľ dostane len vtedy, ak niektorý z klientov zomrie. Z domova totiž ľudia neodchádzajú do iných zariadení, ani si ich rodičia neberú nastálo domov. Ak do poradovníka zapíšu šesťročné dievča, môže sa stať, že sa do domova dostane až ako dospelá.
Každý rok sa zákonných zástupcov čakateľa pýtajú, či trvajú na svojej žiadosti. Podľa slov riaditeľky sa držia len poradovníka, nie je možné prijať niekoho prednostne, a to ani vzhľadom na jeho zdravotný stav.
CHÝBAJÚ PENIAZE
Podľa odborníkov by zlepšeniu situácie prospelo, ak by sa o oblasť sociálnych zariadení viac zaujímali obce a samosprávy. Tu je však problémom ešte väčší nedostatok peňazí ako v prípade zariadení, ktoré zriaďuje štát.
Problém je nielen sa do domova dostať, ale finančne to aj utiahnuť. Ťažkosti s tým má štát, aj samotní obyvatelia sociálnych zariadení. Náklady sú od päť- do desaťtisíc, okrem toho, čo si zaplatia obyvatelia sami. V domovoch dôchodcov platia ubytovanie, stravu a tzv. zaopatrovací príspevok.
V Čadci, kde by potrebovali asi o 20 % prostriedkov viac, ako majú k dispozícii, si občania hradia mesačne v priemere 2,5- tisíca korún. Veľkú časť finančnej záťaže znáša štát.
POČET ČAKATEĽOV NA UBYTOVANIE V RÔZNYCH TYPOCH ZARIADENÍ SOCIÁLNYCH SLUŽIEB
Predovšetkým domovy dôchodcov často využívajú formu sponzorských príspevkov od nových obyvateľov. Ako však zdôrazňujú riaditelia, tieto príspevky v žiadnom prípade nemožno považovať za úplatky, pretože sú dobrovoľné. Ako všetko, aj toto sa však dá zneužiť. Nikto nemôže vylúčiť, že sponzorstvo môže byť veľmi rafinovaným spôsobom, ako zakryť obyčajnú korupciu. Pre domovy sú zaujímavejší "klienti", ktorí na sponzoring majú, nie tí, ktorí si to nemôžu dovoliť. Práve tí však potrebujú miesto najnaliehavejšie.
Z obáv pred týmto podozrením sa viacerí riaditelia rozhodli, že od sponzorstva upustia, čo môže mať na druhej strane aj negatívny vplyv na kvalitu ubytovania. Nezriedka sa totiž peniaze získané ako sponzorské dary používajú na nákup nábytku alebo iného zariadenia.
Finančná mizéria, v ktorej sa rôzne zariadenia sociálnych služieb nachádzajú, je všeobecne známa. V jednom zo slovenských domovoch dôchodcov dokonca raz umývali riad šampónom, pretože momentálne nemali na kúpu čistiaceho prostriedku.
Problémy s domovami dôchodcov pravdepodobne budú narastať. Úrady totiž nereagujú na "starnutie" populácie, spôsobené nepriaznivým demografickým vývojom, a sociálne zariadenia nerozširujú.
NEBOLO BY TO ETICKÉ
"Vyberanie sponzorských darov jednoznačne odmietame. Bolo by neetické podmieňovať prijatie človeka poskytnutím nejakého daru," myslí si riaditeľ Domova dôchodcov v Čadci-Horelici Ján Kopásek. V domove však neodmietajú sponzorstvo zo strany obecných úradov alebo dodávateľských firiem.
Ako však hovorí vedúca sociálno- zdravotného referátu Miestneho úradu Bratislava-Ružinov Miriam Franklová, ak sa dary, či už finančné, alebo materiálne nevyžadujú a všetko je na dobrovoľnej báze, sociálnym zariadeniam to môže veľmi pomôcť. Domov dôchodcov na Pažítkovej ulici, ktorý pod miestny úrad spadá, má tiež založené sponzorské konto.
Akúkoľvek možnosť korupcie odmieta aj riaditeľka Domova sociálnych služieb pre deti a dospelých v Rohove pri Senici Monika Knezovičová: "Bolo by to proti našej mysli obohacovať sa na úkor postihnutých." Pri prijímaní do zariadenia nežiadajú nijaké sponzorské dary. "Neprichádza to do úvahy, nebolo by to fér. Väčšina našich klientiek pochádza zo sociálne slabších rodín," hovorí riaditeľka.
TREBA SA ZAPÍSAŤ DO PORADOVNÍKA
Kto sa chce dostať do zariadenia sociálnych služieb, kde nie je voľné miesto, musí sa zapísať do poradovníka a čakať. Najviac ľudí čaká na ubytovanie v domove dôchodcov - ku koncu vlaňajška ich bolo takmer sedemtisíc. Aj zariadenia pre mentálne postihnutých dospelých ľudí evidovali ďalších vyše tisíc uchádzačov.
Trend zvyšovania čakateľov v tejto kategórii sa zistil aj v Bratislavskom kraji. "V poslednom čase narastá počet uchádzačov o poskytovanie starostlivosti v domovoch sociálnych služieb pre dospelých, najmä s duševnými poruchami a poruchami správania, a to preto, že rodičia, ktorí sa o svoje zdravotne postihnuté deti starali, sú už starí a sami potrebujú pomoc a starostlivosť," povedala nám vedúca odboru sociálnych vecí Krajského úradu v Bratislave Ľudmila Kolláriková.
Je tiež faktom, že oveľa viac ľudí čaká v domovoch dôchodcov na umiestnenie v lôžkovej časti (teda tam, kde sa umiestňujú imobilní pacienti alebo pacienti, ktorí vyžadujú väčšiu zdravotnú starostlivosť) ako v tzv. hotelovej. Podľa slov M. Franklovej čaká na umiestnenie v domove na Pažítkovej ulici asi 30 ľudí, pričom celková kapacita domova je 133. Dôvodom, prečo sa skôr uvoľnia miesta v hotelovej časti, je aj to, že viacerí obyvatelia postupne prechádzajú do lôžkovej časti.
Slová M. Franklovej potvrdzuje aj J. Kopásek: "Na oddelení mobilných čakateľov prakticky nemáme, na umiestnenie v imobilnom oddelení čaká 18 žien a asi 15 mužov." Čakacia lehota môže byť aj rok. Miesta sa uvoľnujú hlavne "prirodzeným úbytkom", teda úmrtiami obyvateľov. Niekedy si však svojich príbuzných zoberú ich rodiny domov.
V Rohove, kde sú dievčatá a ženy s mentálnym postihnutím v kombinácii s diagnózami, ako schizofrénia, epilepsia alebo autizmus, majú kapacitu 120 lôžok, v poradovníku bolo k včerajšiemu dňu 16 ľudí. Do zariadenia sa žiadateľ dostane len vtedy, ak niektorý z klientov zomrie. Z domova totiž ľudia neodchádzajú do iných zariadení, ani si ich rodičia neberú nastálo domov. Ak do poradovníka zapíšu šesťročné dievča, môže sa stať, že sa do domova dostane až ako dospelá.
Každý rok sa zákonných zástupcov čakateľa pýtajú, či trvajú na svojej žiadosti. Podľa slov riaditeľky sa držia len poradovníka, nie je možné prijať niekoho prednostne, a to ani vzhľadom na jeho zdravotný stav.
CHÝBAJÚ PENIAZE
Podľa odborníkov by zlepšeniu situácie prospelo, ak by sa o oblasť sociálnych zariadení viac zaujímali obce a samosprávy. Tu je však problémom ešte väčší nedostatok peňazí ako v prípade zariadení, ktoré zriaďuje štát.
Problém je nielen sa do domova dostať, ale finančne to aj utiahnuť. Ťažkosti s tým má štát, aj samotní obyvatelia sociálnych zariadení. Náklady sú od päť- do desaťtisíc, okrem toho, čo si zaplatia obyvatelia sami. V domovoch dôchodcov platia ubytovanie, stravu a tzv. zaopatrovací príspevok.
V Čadci, kde by potrebovali asi o 20 % prostriedkov viac, ako majú k dispozícii, si občania hradia mesačne v priemere 2,5- tisíca korún. Veľkú časť finančnej záťaže znáša štát.
POČET ČAKATEĽOV NA UBYTOVANIE V RÔZNYCH TYPOCH ZARIADENÍ SOCIÁLNYCH SLUŽIEB
