Koncepcia reformy sociálneho poistenia - budúci slovenský dlh

Ministerstvo práce a sociálnych vecí predložilo na verejnú diskusiukoncepciu reformy sociálneho poistenia v SR. Zákon o sociálnom poistení jemožno najdôležitejší zákon, ktorý sa v tomto roku prijme, pretože ovplyvníveľké finančné toky a život ďalších generácií na desiatky rokov dopredu.Predkladaný materiál však nedáva odpovede na niektoré dosť podstatnéotázky o reforme dôchodkového poistenia.
Prvým veľmi vážnym problémom sú samotné výpočty pomeru prispievateľovdo systému a poberateľov príspevkov, na ktorých je koncepcia založená.Základné námietky, s ktorými koncepcia neráta, sú tieto: stúpa početmladých ľudí, ktorí sa stávajú študentmi vysokých škôl. Pokračujediverzifikácia vysokoškolského štúdia, existuje dopyt po vzdelaných ľuďocha existuje aj záujem mladých ľudí. MŠ SR predpokladá v relatívne krátkomčasovom horizonte štúdium 30 percent populačného ročníka na vysokýchškolách, čo dosť výrazne zníži počet prispievateľov do systému.Väčším otáznikom je podiel tzv. sociálne neprispôsobivých občanov a ichdemografický rast. Je faktom, že dnes na Slovensku neexistujú kvalifikovanéprieskumy alebo odhady podielu a demografického potenciálu tejto skupinyobyvateľov, je však hazardom tváriť sa, že neexistuje. Vyplývajú z toho dvazávery. Prvý - je nutné upriamiť pozornosť (a prostriedky) na riešenieproblémov týchto skupín obyvateľstva, pretože je v záujme celej spoločnostivyriešiť tieto problémy. Druhý - výpočty, na ktorých je koncepcia založená,treba vzhľadom na spomínané revidovať. Aj v pesimistickom variante totižMPSVR SR ráta napríklad s maximálnou nezamestnanosťou 17,5 % (!) a jejpoklesom na konštantných 10 percent od r. 2008, čo je vzhľadom naskutočnosť nereálne a reforma postavená na týchto výpočtoch sa môžeskončiť katastrofou.
Druhým veľmi vážnym problémom je financovanie reformy. Dnes platíme nadôchodky 27,5 % vymeriavacieho základu v tzv. priebežnej (repartičnej)forme financovania. Znamená to, že vybrané peniaze sa hneď rozdelia medzidnešných dôchodcov. Koncepcia predpokladá zavedenie nového, druhého"piliera", ktorý by mal byť založený na kapitalizačnej forme. Časť odvodov bysa odvádzala na osobné účty, kde by sa ukladali a v budúcnosti by slúžili nadôchodok pre dnešných sporiteľov. Koncepcia predpokladá deleniepríspevkov v pomere 5,5 : 1 v prospech prvého, priebežného piliera (22,5 %).Päť percent by malo ísť do druhého, kapitalizačného, piliera. Tento pomerby sa mal postupne meniť v prospech kapitalizácie. Z prepočtov rátajúcich s2-percentným ročným zhodnotením a s 10-percentným rastom nominálnychmiezd vyplýva, že uvedených 5 percent bude po 30 rokoch znamenaťdôchodok vo výške približne 30 percent budúcej priemernej mzdy, čo sú 3/5výšky dôchodku, ktorá je považovaná za dostatočnú (50 percent priemernejmzdy). Dve pätiny dôchodku majú ísť z odvodov 22,5 percenta z prvéhopiliera. Aj z ďalších prepočtov jasne vyplýva vyššia efektivita kapitálovejformy hospodárenia. Za približne 40 rokov by mohla byť váhakapitalizačného piliera taká, že budú stačiť odvody vo výške menej ako 15percent, aby spoľahlivo pokryli budúce dôchodkové nároky sporiacichobčanov. Problémom však je, že už dnes pri priebežnej forme financovania aodvode vo výške 27,5 percenta je systém deficitný. MPSVR SR odhadujetento schodok 52 až 67 mld v rokoch 2000 - 2006! V prípade zníženiaodvodov do prvého piliera na 22,5 percenta tento schodok dramatickynarastie, nehovoriac už o plánovanom postupnom poklese odvodov do prvéhopiliera v prospech druhého, kapitalizačného.
Kde chce MPSVR vziať peniaze na krytie neustále rastúceho schodku?Predkladaná koncepcia nerieši krytie tohto schodku, napriek tomu, že vmateriáli deklaruje ako jeden z cieľov dokonca aj vyriešenie vnútorného dlhusúčasného systému. Podľa Ing. Szaba, generálneho riaditeľa sekciesociálnych vecí, sa schodok dá riešiť aj na výdavkovej (zákaz dôchodku amzdy zároveň, zvýšenie dôchodkového veku), aj na príjmovej strane(reštrukturalizácia pohľadávok, pôžička, zisky z privatizácie). Uvedenéopatrenia však zatiaľ nie sú podložené číslami a je veľmi otázne, či dokážusanovať rádovo desaťmiliardový a ďalej rastúci deficit.Problémom je tiež riešenie formou zvýšenia veku odchodu do dôchodku.Majú starší ľudia uvoľňovať pracovné miesta absolventom, ktorýchnezamestnanosť je 30 percent a rastie, alebo nie? Najpravdepodobnejšiebude financovanie deficitu zo štátneho rozpočtu alebo zo zvýšenýchodvodov.
Z týchto faktov vyplýva základný problém, ktorý robí túto reformunespravodlivou: táto koncepcia vytvára veľký vnútorný dlh do budúcnosti,ktorý bude splácať dnešná mládež a deti. Celú reformu zaplatí v najbližších40 rokoch predovšetkým mladá generácia - či už formou odvodov alebo danícez štátny rozpočet. Neznamená to, že reforma nie je potrebná, je všaknutné upriamiť pozornosť na už spomínaný zdroj, ktorý by malpredovšetkým financovať budúci deficit - výnosy z privatizácie. Dnesinvestovať desiatky miliárd do systému znamená v budúcnosti znížiť deficito stovky miliárd. Bolo by nanajvýš spravodlivé, keď predaj majetku, ktorývznikol investíciami z odloženej spotreby našich dedov a otcov, bude slúžiťna financovanie ich dôchodkov. Takto by sme mohli platiť menej, respektíveštát by nemusel v budúcnosti dofinancovávať obrovské deficitydôchodkového systému z našich daní. V súčasnosti sa pripravujeprivatizácia bánk a elektrární. Ich výnos by výrazne pomohol pri financovaníreformy, záleží len na rozhodnutí vlády a na tom, či bude myslieť na budúcnosť.