Komisia predstavila detailný plán svojich rozpočtových potrieb na roky 2007-2013. Navrhované nahradenie britských úľav z platenia príspevkov do európskeho rozpočtu všeobecným korekčným mechanizmom vyvolalo v Londýne jednoznačné „nie“.
Vo februári zverejnila Komisia svoje oznámenie "Prosperujúca Európa: politický rozvrh a rozpočtové zdroje pre rozšírenú EÚ, 2007-2013". Tým sa otvorila debata o budúcej finančnej perspektíve. Komisia žiadala nárast výdavkov v období 2007-2013. Hoci táto debata vyzerá teoreticky len ako spor o čísla a formálne ustanovenia, v skutočnosti je debatou o politických prioritách
Vo februári zverejnila Komisia svoje oznámenie "Prosperujúca Európa: politický rozvrh a rozpočtové zdroje pre rozšírenú EÚ, 2007-2013". Tým sa otvorila debata o budúcej finančnej perspektíve. Komisia žiadala nárast výdavkov v období 2007-2013. Hoci táto debata vyzerá teoreticky len ako spor o čísla a formálne ustanovenia, v skutočnosti je debatou o politických prioritách.
Otázky
V detailnom návrhu predstavenom 14. júla Komisia trvá na potrebe nvýšenia európskeho rozpočtu (v súčasnosti o niečo menej ako 100 miliár eur) na 124,6 miliár eur v roku 2007 a 143,1 miliardy eur v roku 2013. Vo všeobecnosti by to znamenalo nárast výdavkov na 1,14 percenta HNP únie. Komisia pritom poukazuje na nárast počtu člesnkých krajín po rozšírení (30-percentný nárast populácie) a pridanie niektorých nových úloh (napríklad v oblasti vnútra a spravodlivosti).
S takýmito rozpočtovými plánmi sa Komisia dostáva do konfliktu s členskými krajinami, ktoré tvrdia, že v čase kráteniua výdavkov rozpočtov v členských krajinách by mala byť aj Komisia schopná plniť svoje úlohy s nižšími prostriedkami. Koncom roku 2003 šesť členských krajín, takzvaný Gang šiestich (Británia, Nemecko, Francúzsko, Švédsko, Holandsko a Rakúsko) žiadalo, aby bol rozpočet spoločenstva obmedzený 1 percentom hrubého národného príjmu EÚ.
Ešte kontroverznejší je návrh Komisie na zavedenie všeobecního korekčného mechanizmu pre čistých prispievateľov do rozpočtu EÚ. Skladal by sa s troch elementov:
ak členská krajiná prispieva do rozpočtu únie čiastkov vyššou ako 0,35 percenta jej hrubého národného príjmu, časť peňazí sa jej vráti, všetky príspevky presahujúce 0,35 percenta budú refundované vo výške 66 percent, celková výška refundácie je obmedzená sumou 7,5 miliardy eur. Mechanizmus by nahradil "chéque britannique" - úľavy z platenia do spoločného rozpočtu, ktoré v roku 1984 zabezpečila Británii premiérka Thatcherová. Kvôli tlaku niekoľkých komisárov (dvoch Britov, ale aj Francúza Barrota) bolo do návrhu Komisie pridané prechodné obdobie štyroch rokov.
A nakoniec navrhuje Komisia zavedenie nového systému financovania európskeho rozpočtu, ktorý by mal začať platiť od roku 2014. Zakladal by sa na európskej dani buď z energie, HDP, alebo podnikovej dane. Transparentnejším financovaním založeným na daniach chce EÚ "vytvoriť vzťah medzi občanmi a rozpočtom EÚ".
Pozície
Predseda Komisie Romano Prodi bránil návrh poukazujúc na priority, na ktorých sa členské krajiny zhodli: podpora konkurencieschopnosti, úspešné rozšírenie, vytvorenie oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a posilnenie vonkajších politík EÚ. "Sme presvedčení", hovorí Prodi, "že euro minuté na európskej úrovni môže dosiahnuť viac než euro minuté na národnej úrovni". Kritizoval tiež členské krajiny za to, že chcú výdavky obmedziť hranicou jedného percenta poukazujúc na to, že posledných sedem rokov rástli výdavky na národnej úrovni viac ako dva krát tak rýchlo, ako na úrovni európskej.
V prvej reakcii na návrh všeobecného korekčného mechanizmu britský minister pre európske záležitosti Denis MacShane vyhlásil, že zrušenie britského rabatu "nie je v agende". Nesúhlasil tiež s názorom Komisie, že britské hospodárstvo je na tom lepšie, ako v 80. rokoch. Podľa neho stále existuje rozpočtová nerovnováha, poukazoval pritom na Spoločnú poľnohospodársku politiku (z ktorej profituje hlavne Francúzsko). Financial Times cituje Chrisa Pattena, ktorý mal povedať: "Som hlboko sklamaný a znepokojený, že tieto návrhy nám sťažia snahu brániť európsku vec v Spojenom kráľovstve." Niekoľko politických komentátorov vyslovilo obavy, že zrušenie britských úľav by Blairovi ešte sťažilo pozíciu pri referende o ústave EÚ.
Ďalšie kroky
Debatu o finančnej perspektíve oficiálne odštartuje Holandské predsedníctvo Finančná perspektíva pre roky 2007-2013 musí byť schválená pred koncom roku 2005.© EurActiv 2003-2004 Všetky práva vyhradené.
Otázky
V detailnom návrhu predstavenom 14. júla Komisia trvá na potrebe nvýšenia európskeho rozpočtu (v súčasnosti o niečo menej ako 100 miliár eur) na 124,6 miliár eur v roku 2007 a 143,1 miliardy eur v roku 2013. Vo všeobecnosti by to znamenalo nárast výdavkov na 1,14 percenta HNP únie. Komisia pritom poukazuje na nárast počtu člesnkých krajín po rozšírení (30-percentný nárast populácie) a pridanie niektorých nových úloh (napríklad v oblasti vnútra a spravodlivosti).
S takýmito rozpočtovými plánmi sa Komisia dostáva do konfliktu s členskými krajinami, ktoré tvrdia, že v čase kráteniua výdavkov rozpočtov v členských krajinách by mala byť aj Komisia schopná plniť svoje úlohy s nižšími prostriedkami. Koncom roku 2003 šesť členských krajín, takzvaný Gang šiestich (Británia, Nemecko, Francúzsko, Švédsko, Holandsko a Rakúsko) žiadalo, aby bol rozpočet spoločenstva obmedzený 1 percentom hrubého národného príjmu EÚ.
Ešte kontroverznejší je návrh Komisie na zavedenie všeobecního korekčného mechanizmu pre čistých prispievateľov do rozpočtu EÚ. Skladal by sa s troch elementov:
ak členská krajiná prispieva do rozpočtu únie čiastkov vyššou ako 0,35 percenta jej hrubého národného príjmu, časť peňazí sa jej vráti, všetky príspevky presahujúce 0,35 percenta budú refundované vo výške 66 percent, celková výška refundácie je obmedzená sumou 7,5 miliardy eur. Mechanizmus by nahradil "chéque britannique" - úľavy z platenia do spoločného rozpočtu, ktoré v roku 1984 zabezpečila Británii premiérka Thatcherová. Kvôli tlaku niekoľkých komisárov (dvoch Britov, ale aj Francúza Barrota) bolo do návrhu Komisie pridané prechodné obdobie štyroch rokov.
A nakoniec navrhuje Komisia zavedenie nového systému financovania európskeho rozpočtu, ktorý by mal začať platiť od roku 2014. Zakladal by sa na európskej dani buď z energie, HDP, alebo podnikovej dane. Transparentnejším financovaním založeným na daniach chce EÚ "vytvoriť vzťah medzi občanmi a rozpočtom EÚ".
Pozície
Predseda Komisie Romano Prodi bránil návrh poukazujúc na priority, na ktorých sa členské krajiny zhodli: podpora konkurencieschopnosti, úspešné rozšírenie, vytvorenie oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a posilnenie vonkajších politík EÚ. "Sme presvedčení", hovorí Prodi, "že euro minuté na európskej úrovni môže dosiahnuť viac než euro minuté na národnej úrovni". Kritizoval tiež členské krajiny za to, že chcú výdavky obmedziť hranicou jedného percenta poukazujúc na to, že posledných sedem rokov rástli výdavky na národnej úrovni viac ako dva krát tak rýchlo, ako na úrovni európskej.
V prvej reakcii na návrh všeobecného korekčného mechanizmu britský minister pre európske záležitosti Denis MacShane vyhlásil, že zrušenie britského rabatu "nie je v agende". Nesúhlasil tiež s názorom Komisie, že britské hospodárstvo je na tom lepšie, ako v 80. rokoch. Podľa neho stále existuje rozpočtová nerovnováha, poukazoval pritom na Spoločnú poľnohospodársku politiku (z ktorej profituje hlavne Francúzsko). Financial Times cituje Chrisa Pattena, ktorý mal povedať: "Som hlboko sklamaný a znepokojený, že tieto návrhy nám sťažia snahu brániť európsku vec v Spojenom kráľovstve." Niekoľko politických komentátorov vyslovilo obavy, že zrušenie britských úľav by Blairovi ešte sťažilo pozíciu pri referende o ústave EÚ.
Ďalšie kroky
Debatu o finančnej perspektíve oficiálne odštartuje Holandské predsedníctvo Finančná perspektíva pre roky 2007-2013 musí byť schválená pred koncom roku 2005.© EurActiv 2003-2004 Všetky práva vyhradené.
