Kam kráča zdravotné poistenie

V zdravotníckej verejnosti nevôľu a medzi poistencami obavy z opätovného chaosu vyvoláva zámer ministerstva zdravotníctva (MZ) rozčleniť zdravotné poistenie na tzv. základné, ktoré by si poistenci platili v jednej (zrejme štátom určenej) zdravotnej poisťovni (ZP), a na doplnkové, zabezpečujúce istý nadštandard, by si priplácali v niektorej neštátnej ZP podľa vlastného výberu. Minister zdravotníctva Roman Kováč, ktorý pluralitu v ZP pôvodne presadzoval, obhajuje existenciu jednej ZP pre základné poistenie okrem iného aj tvrdením, že pluralita by mala význam, ak by sa ZP stali poisťovňami so všetkými atribútmi, no to je v systéme povinného zákonného ZP ťažko dosiahnuteľné. Pri možnom návrate k jednej poisťovni neráta so zvyšovaním poistného za základný balík služieb. Naopak, príspevok na ZP by sa podľa neho mal znížiť a občania by mali mať možnosť sami si vybrať, v akej oblasti sa pripoistia. O tom, ktoré zdravotnícke služby si ?predplatia?, by teda mali rozhodovať sami.

Zástupcovia ZP však upozorňujú, že monopolizácia základného zdravotného poistenia je nekorektná voči zakladateľom ZP i voči občanom, ktorí si nebudú môcť vybrať v základnom poistení. Navyše podľa nich ohrozí stabilitu systému ZP a bude znamenať zrušenie jeho plurality, čo nie je v súlade s programovým vyhlásením vlády. Poukazujú aj na to, že snahu o monopolizáciu základného ZP nikto nepodložil ekonomickou analýzou ani o tomto závažnom kroku neotvoril diskusiu.

Návrat k modelu jednej poisťovne podľa ZP nevyrieši z roka na rok sa zhoršujúcu situáciu v zdravotníctve. Na viacerých fórach uviedli, že v tejto oblasti pomôže len zlepšenie ekonomiky ZZ, maximalizácia zdrojov a aktívna (ekonomická) spoluúčasť občanov, teda razantná reforma zdravotníctva a v prvom rade zmena Liečebného poriadku (LP). Podľa vyjadrení zástupcov ZP totiž na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, akú stanovuje súčasný LP, jednoducho nemáme. Preto apeluje na ministerstvo, zdravotné poisťovne, občanov i poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti, aby sa usilovali znižovať náklady na ňu. Zároveň treba štát tlačiť k tomu, aby sa maximum zdrojov nesnažil získať od občanov. Tým skôr, že princíp solidarity, podľa akého ZP funguje, deformujú nízke platby štátu; platí za 63 % poistencov (na jedného odvádza 336 Sk, kým skutočné náklady sú priemerne 800 Sk) a kritériami prerozdeľovania. Práve tie spôsobujú nízku motiváciu vyberať poistné, pretože poisťovňa s najvyšším výberom dostáva po prerozdelení najnižší objem zdrojov na financovanie ZS.

Zástupcovia ZP sú presvedčení, že pluralita základného poistenia by zaniknúť nemala. Aj preto, že od občanov možno v súčasnej ekonomickej situácii sotva čakať, že by sa pripoisťovali masovo, takže na udržanie systému doplnkového poistenia nevzniknú dostatočne silné fondy. Návrat k systému jednej ZP môže podľa nich trvať dva až tri roky a zrejme ho neobíde prepoisťovací chaos asi 2 miliónov poistencov. Vylúčené nie sú ani požiadavky ZP na vrátenie zriaďovacích nákladov a úroky. Preto namiesto rušenia plurality zdravotných poisťovní navrhujú definovať v tejto oblasti úlohy štátu v legislatíve, dozore a kontrole, stanoviť rovnaké pravidlá fungovania pre všetkých a racionalizovať prevádzku poisťovní.