Jedine pacient nič nemôže
Kvalita starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach a jej kontrolovateľnosť patrí medzi najväčšie problémy rezortu
Kvalita starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach a jej kontrolovateľnosť
patrí medzi najväčšie problémy rezortu. Súčasný minister zdravotníctva systém
kontroly nezlepšil, dosť dlho mu trvalo, kým skutočné chyby začal vidieť a
ešte dlhšie, kým ich priznal. Systém služieb sa zhoršuje, poradovník na
odborné diagnostické vyšetrenia sa predlžuje, znižuje sa záujem odborníkov o
prácu v podmienkach, aké u nás v zdravotníctve vládnu. V záujme pacienta
najčastejšie svedomito pracujú nižšie postavení lekári. Každý je v
zdravotníctve dlžný každému, hrozí porušenie liekového reťazca a
stomatológovia sa v tejto situácii ešte dôraznejšie začali domáhať ?svojho?. Je
jasné, že všetky iniciatívy Slovenskej komory zubných lekárov sú zamerané
najmä na ich vlastné vrecká. Pacient v stomatologických ambulanciách
dopláca ( v súkromných ambulanciách platí) a nesťažuje sa. Ani sa nedomáha
preventívnej prehliadky, na ktorú má podľa Liečebného poriadku nárok,
nedohaduje sa o cene, kým si sadne s bolesťami do stomatologického kresla.
Zástupcom tejto stavovskej organizácie však skutočne nemožno vyčítať, že
by nevedeli pracovať s médiami. Naopak, napriek tomu, že v rezorte to ide,
obrazne povedané, ?od desiatich k piatim? vo všetkých sférach, hlas zubných
lekárov stále počuť. A tak sa dostali ďalej ako ostatní, aspoň pokiaľ ide o
ministerské sľuby.
Reakcia však nedala na seba dlho čakať. Napríklad výbor Asociácie
súkromných lekárov SR ( ASL SR) považuje za neprípustné zvýšenie
minimálnych cien iba v dvoch sektoroch zdravotníctva - prospektívne
rozpočty nemocníc a ceny bodu pre stomatológov. Zvýšiť by sa mali po
prijatí návrhu Cenového opatrenia ministerstva financií, ktoré má nadobudnúť
účinnosť od 1. mája 2001. Asociácia to považuje za znevýhodňovanie
ambulantného sektoru. ASL SR preto žiada MF SR, aby v Cenovom
opatrení upravilo minimálnu cenu za výkony špecializovanej ambulantnej
starostlivosti a takisto u praktických lekárov. Vo vyratúvaní by sme mohli bez
problémov pokračovať. Jediný, kto nemá šancu sa niečoho dožadovať, je
pacient. Prakticky mu zvyčajne zostane len možnosť obrátiť sa so žiadosťou
o pomoc na revízneho lekára zdravotnej poisťovne, no i ten má v súčasnej
situácii nášho zdravotníctva obmedzené možnosti. Možno preto sa medzi
verejnosťou tak rýchlo ujal výrok jedného zo známych humoristov, podľa
ktorého ?úplné uzdravenie pacienta je dôkazom, že vôľa človeka žiť je
silnejšia než ministerstvo zdravotníctva?.