Hospodárska a sociálna rada odobrila zvýšenie dávok v hmotnej núdzi
Novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi podľa ministra práce Jána Richtera obsahuje aj návrh, aby osoby v hmotnej núdzi s príjmom zo závislej činnosti najmenej vo výške minimálnej mzdy dostávali aktivačný príspevok v dvojnásobnej sume, teda vo výške 132,40 eura.
Hospodárska a sociálna rada SR v pondelok odsúhlasila návrh novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Dávky v hmotnej núdzi a príspevky k týmto dávkam by sa mali od začiatku júla budúceho roka zvýšiť o 5 %. Ako po rokovaní tripartity uviedol minister práce a sociálnych vecí Ján Richter, dávky v hmotnej núdzi a príspevky v týmto dávkam sa nezvyšovali od roku 2009.
Upozornil na to, že okrem zvýšenia dávok o 5 % novela zákona obsahuje aj návrh, aby osoby v hmotnej núdzi s príjmom zo závislej činnosti najmenej vo výške minimálnej mzdy dostávali aktivačný príspevok v dvojnásobnej sume, teda vo výške 132,40 eura."Ak sa zamestná hlava rodiny, poväčšine muž a naďalej rodina poberá hmotnú núdzu, aktivačný príspevok nebude 66 eur ako doteraz, ale 132 eur," uviedol. Podľa ministra sa tým motivujú ľudia v hmotnej núdzi, aby išli pracovať.
Získajte vstupný bonus až 999 EUR
"Veľmi vítame snahu otvárať nožnice medzi pracujúcimi a nepracujúcimi v otázke odmeňovania," povedal viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Luboš Sirota. Podľa neho ide o krok správnym smerom, keďže pracovať sa ľuďom musí oplatiť. Viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov SR (KOZ) Monika Uhlerová navrhla otvoriť širšiu diskusiu s rezortom práce a sociálnych vecí o nastavení iného mechanizmu určovania sumy životného minima.
Dávky v hmotnej núdzi podľa nej neriešia preventívnu a ochrannú funkciu voči rodinám. Podľa Uhlerovej platí nejednotný systém stanovovania hranice chudoby a hranice životného minima, od ktorej sa odvíja aj dávka v hmotnej núdzi. "Je dôležité napĺňať prostredníctvom takýchto dávok aj preventívnu a ochrannú funkciu, nielen motivačnú, na ktorú sa vláda zameriava," povedala.
Odborári mali pripomienky k návrhu novely zákona o náhradnom výživnom. KOZ sa podľa Uhlerovej nepozdáva to, že podľa tohto zákona má na náhradné výživné od štátu nárok tá samoživiteľka, ktorej príjem je do sumy 2,2-násobku životného minima. Toto kritérium považuje za neprimerane prísne, keďže tým môže ísť len o poberateľku minimálnej mzdy. "Domnievame sa, že toto výživné smeruje k dieťaťu, preto by nemal byť posudzovaný príjem rodiča ako samoživiteľa a už vôbec by nemala byť táto hranica na úrovni minimálnej mzdy," povedala. Podľa ministra práce a sociálnych vecí Jána Richtera by sa náhradné výživné malo týkať najmä sociálne odkázaných rodín. "Vôbec si nemyslíme, že je to problém, ktorý by mal riešiť solventné rodiny," dodal Richter.
