HDP by mal v tomto aj budúcom roku vzrásť o 2,5 %
Podľa prognózy, ktorú vypracovala rakúska Bank Austria, by mala inflácia dosiahnuť v tomto roku úroveň 7,5 %, ku koncu budúceho roka by mala klesnúť o 1 percentuálny bod na 6,5 %
Podľa prognózy, ktorú vypracovala rakúska Bank Austria, by mala inflácia dosiahnuť v tomto roku úroveň 7,5 %, ku koncu budúceho roka by mala klesnúť o 1 percentuálny bod na 6,5 %
Hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska by mal podľa analýzy, ktorú vypracovala rakúska Bank Austria, reálne vzrásť v tomto aj v budúcom roku o 2,5 %. Inflácia by mala v tomto roku dosiahnuť úroveň 7,5 %, pričom ku koncu budúceho roka by mala klesnúť o 1 percentuálny bod na 6,5 %. "Rastúci domáci dopyt, naštartovanie exportu a masívny príliv zahraničných investícií zmierňuje na Slovensku dopady globálnej recesie a vytvára tak lepšie makroekonomické prostredie ako v niektorých okolitých štátoch," povedal zástupca riaditeľa odboru národohospodárskych a trhových analýz Bank Austria Stefan Bruckbauer.
Podiel priamych zahraničných investícií (PZI) na HDP by mal podľa neho v tomto roku medziročne vzrásť o 0,6 percentuálneho bodu na 1,3 %. "V roku 2002 by sa podiel PZI na HDP mal zvýšiť dokonca na 1,9 %," dodal Bruckbauer. Podľa Bruckbauera má Slovensko s takmer 156-percentným podielom exportu a importu na HDP jednu z najotvorenejších ekonomík v regióne. "SR je tak cez dovoz a vývoz oveľa viac integrovaná do Európskej únie (EÚ) ako mnohé súčasné členské štáty únie," skonštatoval. Slovensko podľa neho prezentuje jasné smerovanie do EÚ. Bruckbauer očakáva, že aj dlhotrvajúci deficit bežného účtu platobnej bilancie sa bude v budúcnosti znižovať pri miernom zhodnocovaní koruny. "HDP na obyvateľa vo vzťahu ku kúpnej sile je však len na 50-percentnej úrovni v porovnaní s krajinami EÚ," uviedol. Slovensko tak zaostáva za Českou republikou aj Slovinskom. V regióne Bratislava je však blahobyt obyvateľstva meraný výškou príjmu vo vzťahu ku kúpnej sile nad priemernou hodnotou, akú vykazuje pätnásť krajín EÚ.
©2001, Autorské práva SITA a.s. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. je výslovne zakázané.
Hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska by mal podľa analýzy, ktorú vypracovala rakúska Bank Austria, reálne vzrásť v tomto aj v budúcom roku o 2,5 %. Inflácia by mala v tomto roku dosiahnuť úroveň 7,5 %, pričom ku koncu budúceho roka by mala klesnúť o 1 percentuálny bod na 6,5 %. "Rastúci domáci dopyt, naštartovanie exportu a masívny príliv zahraničných investícií zmierňuje na Slovensku dopady globálnej recesie a vytvára tak lepšie makroekonomické prostredie ako v niektorých okolitých štátoch," povedal zástupca riaditeľa odboru národohospodárskych a trhových analýz Bank Austria Stefan Bruckbauer.
Podiel priamych zahraničných investícií (PZI) na HDP by mal podľa neho v tomto roku medziročne vzrásť o 0,6 percentuálneho bodu na 1,3 %. "V roku 2002 by sa podiel PZI na HDP mal zvýšiť dokonca na 1,9 %," dodal Bruckbauer. Podľa Bruckbauera má Slovensko s takmer 156-percentným podielom exportu a importu na HDP jednu z najotvorenejších ekonomík v regióne. "SR je tak cez dovoz a vývoz oveľa viac integrovaná do Európskej únie (EÚ) ako mnohé súčasné členské štáty únie," skonštatoval. Slovensko podľa neho prezentuje jasné smerovanie do EÚ. Bruckbauer očakáva, že aj dlhotrvajúci deficit bežného účtu platobnej bilancie sa bude v budúcnosti znižovať pri miernom zhodnocovaní koruny. "HDP na obyvateľa vo vzťahu ku kúpnej sile je však len na 50-percentnej úrovni v porovnaní s krajinami EÚ," uviedol. Slovensko tak zaostáva za Českou republikou aj Slovinskom. V regióne Bratislava je však blahobyt obyvateľstva meraný výškou príjmu vo vzťahu ku kúpnej sile nad priemernou hodnotou, akú vykazuje pätnásť krajín EÚ.
©2001, Autorské práva SITA a.s. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. je výslovne zakázané.
