Environmentálny dopad spotrebovaných i nespotrebovaných liekov je alarmujúci

Lieky zachraňujú zdravie a životy, no ich nadmerná alebo zbytočná spotreba má aj tienistú stránku.

Slovensko patrí medzi krajiny s najväčším počtom návštev u lekára za rok na jednotlivca a zároveň s vysokou mierou spotreby liekov na predpis. „Náklady na lieky tvoria 18% celkovej sumy, ktorú sme zaplatili za zdravotnú starostlivosť o našich poistencov. Lekári len poistencom Unionu predpísali vlani 8 937 326 balení liekov za 113 miliónov eur. Najviac liekov užívajú ľudia vo vekovej skupine 60-69 rokov. Priemerný slovenský senior, dostane od lekára ročne takmer 45 balení liekov,“ uvádza Jozef Koma, riaditeľ sekcie zdravotného poistenia Union zdravotnej poisťovne. Ak rátame s tým, že Union má zhruba 13% podiel na trhu, tak jednoduchou matematikou zistíme, že lekári pacientom v minulom roku celkovo predpísali viac ako 68 miliónov balení liekov. V tomto čísle ešte nie sú zahrnuté lieky, na ktoré pacientom poisťovňa neprispieva a nepotrebujú na nich recept.

Lieky spláchnuté do kanalizácie menia správanie rýb

Analýza Union zdravotnej poisťovne, ktorú realizovala konzultačná spoločnosť v oblasti ESG, Fair Venture, ukázala, že rastúce a dlhodobé užívanie liekov vedie k tomu, že ich účinné látky sa stávajú významným environmentálnym problémom. Na rozdiel od tradičných znečisťujúcich látok nejde o veľké bodové zdroje, ale o difúznu záťaž, ktorá vzniká každodenným správaním miliónov jednotlivcov. Najväčšia časť tejto záťaže vzniká tým, že sa lieky v ľudskom tele často nerozložia úplne a ich zvyšky sú vylučované do kanalizácie. Ďalším zdrojom je nesprávna likvidácia nepoužitých alebo exspirovaných liekov, ktoré tak môžu končiť v bežnom odpade alebo dokonca v toalete.

• Koľko stojí lekár na diaľku a koľko vám na neho prispeje zdravotná poisťovňa?
• V spotrebe liekov sú Slováci rekordérmi. Napriek tomu nie sme zdraví
• Dôvera rozšírila sieť lekární, v ktorej si môžete rezervovať predpísaný liek
• BLOG: Zdravotné poistenie
• Porovnanie benefitov zdravotných poisťovní 2026

Medzi lieky s najvýraznejším dopadom na životné prostredie patria lieky na cukrovku, depresiu, proti bolesti a antibiotiká. Po užití sa účinné látky z liekov dostávajú do odpadových vôd. Bežné čistiarne odpadových vôd ich však nedokážu úplne odstrániť, a tak prenikajú nie len do pôdy, ale aj do riek a jazier, kde menia správanie rýb aj fungovanie ekosystémov. „Antidepresíva môžu u rýb znižovať prirodzenú ostražitosť, meniť reakcie na predátorov a narúšať vyhľadávanie potravy. Ryby sú následne „odvážnejšie“, no zároveň zraniteľnejšie. Antibiotiká zas prispievajú k vzniku a šíreniu antibiotickej rezistencie v prostredí. Čistiarne odpadových vôd sa tak môžu stať miestom, kde vznikajú odolné bakteriálne kmene. Nesteroidné protizápalové lieky, ako je diklofenak, môžu poškodzovať vnútorné orgány rýb, ich žiabre či imunitný systém, a to už pri veľmi nízkych koncentráciách. No a hormonálne lieky zas dokážu narušiť hormonálnu rovnováhu vodných organizmov, ovplyvňovať ich reprodukciu a vývoj,“ vysvetľuje Michaela Krausová, ESG konzultantka Fair Venture a spoluautorka analýzy vplyvu liekov na životné prostredie.

Zodpovedné užívanie liekov začína u každého z nás

Nehromadenie liekov do zásoby

Ak vaša domáca lekárnička praská vo švíkoch, lebo v nej máte pre istotu lieky na všetky choroby sveta, je to úplne zbytočné. Väčšinu z nich nebudete nikdy potrebovať. Často sa potom stáva, že práve tieto lieky končia po exspirácii v odpade.

Užívajte lieky podľa odporúčania lekára

Niektorí pacienti si sami upravujú dávkovanie liekov, bez toho, aby o tom informovali svojho lekára. Ak si znížite dávku z 2 tabletiek na 1 a lekár o tom nevie, bude vám naďalej predpisovať zbytočne viac balení.

Docentka PharmDr. Tatiana Foltánová, PhD. z Farmaceutickej fakulty UK v Bratislave osobitne upozorňuje na antibiotiká. Treba ich užívať presne podľa pokynov lekára a potrebné je doužívať celé balenie, aj keď sa už cítime lepšie. Keď ich nedoužívame, dávame baktériám priestor „učiť sa“, ako antibiotikám odolať.

Ďalší nešvár na ktorý docentka upozorňuje je požičiavanie si liekov. Antibiotiká by sme si v žiadnom prípade nemali sami indikovať, požičiavať si ich od iných ani ich brať pri vírusových infekciách. Antibiotická rezistencia je aktuálny svetový problém a práve takéto neuvážlivé konanie k nemu prispieva. Superodolné baktérie sú kvôli tomu častou príčinou smrti najmä zraniteľných pacientov či seniorov.

Lieky nie sú jediným riešením

Niekedy by nám pri zdravotných ťažkostiach pomohlo, keby sme si na chvíľu sadli a oddýchli si, vypili viac tekutín, žili zdravšie, viac času trávili v prírode... Multivitamíny môžeme nahradiť pestrou stravou. Nezanedbávajme prevenciu.

Aj nespotrebované lieky majú uhlíkovú stopu

V súvislosti so životným prostredím by sme mali pamätať na to, že nespotrebované lieky nepatria do koša ani do toalety. „Exspirované lieky je správne vybrať z obalu (napríklad z blistra), dať do sáčku a odniesť do lekárne, ktorá ich vie bezpečne odovzdať na zneškodnenie,“ dopĺňa T. Foltánová.

Environmentálny dopad liekov sa nekončí len v kanalizácii. Lieky, ktoré si pacienti vyzdvihnú „len pre istotu“, no nakoniec ich nespotrebujú, končia po vrátení v lekárňach v spaľovniach. Podľa ŠÚKL Za rok 2024 sa vyzbieralo viac ako 291 ton liekového odpadu z lekární. Likvidácia je energeticky náročná a spojená s emisiami oxidu uhličitého. Prostriedky vynaložené na zber predstavujú viac ako 970 tisíc eur s DPH. „Každé balenie lieku, ktoré sa vyrobí, distribuuje a napokon spáli bez toho, aby bolo využité, zanecháva zbytočnú uhlíkovú stopu. Aj preto má zmysel zamyslieť sa nad tým, či liek naozaj potrebujeme,“ uzatvára Union.