Emergentný systém výrazne predražil distribúciu liekov, upozorňujú dodávatelia

Asociácia dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok (ADL) vypracovala v uplynulých týždňoch podrobnú analýzu dopadov zavedenia emergetného systému (ES) do praxe. Ako informoval prezident ADL Koloman Gachall, z analýzy vyplynulo, že nový systém výrazne predražil distribúciu liekov najmä z pohľadu takzvaných mimoriadnych víkendových dovozov. Tie vyplynuli z povinnosti dodať liek do 48 hodín od nahlásenia objednávky v rámci ES.

Vyjadrenie MZ SR, že ide len o správne nastavenie logistiky na strane distribútorov, považuje ADL za irelevantnú snahu o zjednodušovanie vzniknutého problému, ktorá nekopíruje realitu. "Na základe výsledkov analýz ADL je jasné, že emergentný systém, najmä s ohľadom na zabezpečenie jeho funkčnosti počas víkendov, generuje neprimerané náklady, ktoré neprinášajú očakávanú protihodnotu," upozornil Gachall.

Ako vysvetlil prezident asociácie, emergentný systém v praxi totiž negeneruje náklady len počas samotných dodávok liekov, ale aj jeho udržiavanie v celoročnej non-stop prevádzke vytvára vysoké fixné náklady, ktoré musia distribútori znášať spolu s výrobcami. "Zjednodušene povedané, náklady vznikajú aj v prípade, ak by cez ES neodišlo jediné balenie lieku," poznamenal.

Distribučným spoločnostiam sa spolu so zavedením ES neúmerne zvýšili najmä náklady na personálne zabezpečenie dodávok. "V praxi to znamená, že musia mať v pohotovosti šoférov, skladníkov, service manažérov a ďalších ľudí v distribúcii, non-stop 365 dní v roku, čo predstavuje zvýšené mzdové náklady spojené s prácou počas víkendov a sviatkov,“ spresnil prezident ADL. Víkendový režim sa preto podľa šéfa asociácie z pohľadu distribučných spoločností ukazuje ako drahé a neefektívne riešenie.

Z dát poskytnutých jednotlivými členmi asociácie vyplynulo, že len približne 0,5 ‰ (promile) liekov z celkového objemu objednávok bolo v sledovanom období, od 1.apríla 2017, riešených v rámci špeciálneho, emergentného systému.