Druhotná platobná neschopnosť

Vymôžu miliardy pomocou súkromných firiem?Dlhy voči Sociálnej poisťovni narástli do výšky 50 mld. Sk. Z tejtoastronomickej sumy bola veľká časť pohľadávok skepticky označovaná zanedobytné. Ide vlastne o nezaplatené poistné vrátane sankcií, teda pokút apoplatkov z omeškania. V tejto súvislosti je zaujímavé vyhlásenie novéhoriaditeľa Sociálnej poisťovne Miroslava Knitla, podľa ktorého "je pripravenýurobiť razantnejšie kroky, aby tí, ktorí neplatia, platiť začali alebo jednoduchoprišli o majetok". Stanovil si to ako jednu zo svojich priorít pri nástupe dofunkcie. Presadzuje vymáhanie pohľadávok prostredníctvom súkromnýchfiriem. Dodal tiež, že chce začať s ich odpredajom, čo doteraz nijakáverejnoprávna inštitúcia nepraktizuje. Objavujú sa informácie o Slovenskejkonsolidačnej, čo je štátna agentúra špecializujúca sa na speňažovaniepohľadávok štátu a štátnych organizácií. Za reálnu sumu,ktorú by mohol po nástupe pre Sociálnu poisťovňu získať, považuje 5 - 6mld. Sk. Nový riaditeľ je presvedčený, že keď skutočne pôjde o majetok,zmení sa aj disciplína platenia. Medzi najväčších neplatičov dlhodobo patriaveľké štátne podniky a štátne zdravotnícke zariadenia. Sociálnej poisťovnidlhovali ŽSR, ktoré však pred pol rokom dostali od štátu peniaze za predajtelekomunikácií, aby z nich splatili dlhy. Dotácie prišli aj do zdravotníckychzariadení, najmä nemocníc, peniaze od nich očakáva poisťovňa v priebehuroka. Malo by ísť približne o miliardu, o ktorú sa majú znížiť tzv. rizikovézdroje v rozpočte poisťovne. Problémom v tejto oblasti je však ajskutočnosť, že dlhujú podnikatelia, ktorým vysoké finančné sumy zasa dlhuještát. V takejto situácii je nesporne ťažké vymáhať plnenie finančnýchpovinností a záväzkov. Asi 50 % pohľadávok v tejto inštitúcii, ktorá spravujepeniaze porovnateľné s polovicou štátneho rozpočtu, je označovanáprívlastkami ťažko vymáhateľné. Od 1. septembra 1999, keď vstúpila doplatnosti novela Trestného zákona, podala Sociálna poisťovňa 578 oznámenío podozrení zo spáchania trestného činu neplatenia odvodov do fondov.Ďalších 226 oznámení podali tretie osoby a poisťovňa sa k nim pridala nazáklade výzvy orgánu činného v trestnom konaní. Pred účinnosťou spomínanejnovely sa možnosť oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činuvzťahovala iba na neplatenie daní. Takto sa trestnoprávna ochrana verejnýchprostriedkov rozšírila okrem finančných zdrojov štátneho rozpočtu aj na inéverejné financie.

Podávanie oznámení o podozrení zo spáchania trestného činu patrí dopôsobnosti pobočiek poisťovne. Najčastejšou príčinou neodvádzaniapoistného je však druhotná platobná neschopnosť subjektov, preto väčšinuneplatičov nie je možné týmto opatrením postihnúť. Podľa dikcie novelynavyše možno ako trestné kvalifikovať iba činy, ktoré boli spáchané po 1. 9.1999. Vyzerá to však tak, že novému riaditeľovi nechýba optimizmus, okreminého totiž uviedol, že "spomedzi všetkých inštitúcií, ktoré majú problémy sneplatičmi, sú na tom u nich najlepšie". Veľké pohľadávky má napríklad ajNárodný úrad práce a Všeobecná zdravotná poisťovňa. Nový riaditeľnastupuje 15. februára, uvidíme, ako a najmä či sa podarí výraznejšie zmeniťťažkú finančnú situáciu Sociálnej poisťovne. Ak sa príjmy a výdavkynaplnia podľa rozpočtu, bude napríklad deficit vo fonde dôchodkovéhozabezpečenia možné vykryť poskytnutím finančnej výpomoci z fondunemocenského poistenia a použitím prostriedkov rezervného fondu. V prípadenepriaznivého vývoja príjmov (ak sa nenaplnia tzv. rizikové zdroje) budemusieť pomôcť štát, ktorý sa podľa našej legislatívy podieľa na zabezpečeníplatobnej schopnosti Sociálnej poisťovne poskytnutím návratnej výpomoci, ato až do 100 % jej platobnej neschopnosti.