Dosť bolo solidarity?
Reforma zdravotníctva je zrejme jednou z najťažších, preto sa tak dlho vlečie
Východiská sú známe azda už aj malému dieťaťu. Zdravotníctvo na Slovensku bojuje s dvoma premennými - zdroje a výdavky. Ani jedna položka nie je vopred známa a výsledok je potom taký, že v obidvoch položkách vždy nachádzame na konci účtovného obdobia znamienko mínus.
Nedostatok finančných zdrojov v zdravotníctve má mnohé príčiny. Jednou z najzávažnejších je to, že je málo platiacich a viac tých, ktorí ich spotrebúvajú. Navyše, za deti, dôchodcov, vojakov a nezamestnaných platí zdravotné poistenie štát. Zasa z daní občanov, ktorí pracujú. Štát však platí vždy menej, než stojí zdravotná starostlivosť o "jeho" poistenca.
Situácia medzi nedostatkom zdrojov a vzhľadom na ne vysokými výdavkami sa bude musieť konečne začať riešiť. Zatiaľ sme sa na Slovensku dostali iba do polohy návrhov. S mnohými prichádzajú pracovníci zdravotných poisťovní, pretože sú zodpovední najmä za tie výdavky a majú k dispozícii údaje, za čo najviac platia.
Zdraví chorým, bohatí chudobným
Solidárnosť a pluralita sú dva pojmy, ktoré by sme podľa názorov jednej skupiny nemali opúšťať v zdravotníctve, podľa názoru radikálnejších reformátorov by sme sa mali venovať práve týmto dvom pojmom a od nich začať celú reformu. Solidárnosť v systéme povinného zdravotného poistenia znamená, že mladí sa solidarizujú so starými, bohatí s chudobnými a zdraví s chorými. Na Slovensku máme absolútnu solidaritu. A to nielen v tom, že sa vyrovnávajú riziká medzi samotnými poistencami, ale aj medzi poisťovňami. Ide o prerozdeľovanie finančných prostriedkov plynúcich do zdravotných poisťovní. V súčasnosti sa prerozdeľuje na základe prepočtov vyrovnávania nákladov podľa rizikových štruktúr tak, aby na každého poistenca rovnakého pohlavia a veku pripadala rovnaká výška prostriedkov. V súčasnosti má nedoplatky na osobitný účet prerozdelenia Spoločná zdravotná poisťovňa (SZP), keďže Správna rada SZP riešila deficit poisťovne a zvýšené náklady na povinne poistených rozhodnutím neodvádzať finančné prostriedky na tento účet. Zákon o zdravotnom poistení a najmä jeho príloha Liečebný poriadok, základný kódex poskytovania zdravotnej starostlivosti, definuje všetky úkony, na ktoré má poistenec nárok. Stále sa diskutuje o tom, že poskytuje každému všetko, čiže poistenci platia aj za také zdravotnícke úkony, ktoré by si skutočne už viacerí mohli platiť sami, nie cez zdravotné poisťovne, ale z vlastnej peňaženky. Po prvý raz sa Liečebný poriadok "otvoril" v prípade doplatkov na lieky a uhrádzania stomatologických výkonov. Búrka prehrmela, a tí, čo na to majú, prešli k súkromným zubným lekárom, ktorým platia úplne za všetko. Tí, čo na to nemajú, čakajú, kedy na nich príde rad a zdravotná poisťovňa preplatí potrebný úkon. Doplatky na lieky sú predmetom neustálych diskusií a aj upodozrievaní, a to najmä v čase, keď zasadá kategorizačná komisia Ministerstva zdravotníctva SR. Jej členovia rozhodujú o tom, či sa lieky dostanú do kategórie, ktorú hradí zdravotná poisťovňa, alebo do tej, kde už pacient pripláca. Spoluúčasť pacienta aj na platbe za lieky mala a má viesť k redukcii nákladov na lieky. To sa, samozrejme, zatiaľ ani raz nepodarilo, pretože na trh prichádzajú stále nové a novšie molekuly. A tento trend bude aj naďalej pokračovať. Je však zaujímavé, že na recept, a teda za úhradu zdravotnej poisťovne, môže pacient dostať aj voľnopredajné lieky. Čiže tie, ktoré si môže pokojne sám kúpiť a nemusí ísť ani k lekárovi. Jednou z foriem, ktorá by prípadne mohla znížiť dopyt po liekoch, je aj platba za recept. O tejto eventualite sa už uvažovalo niekoľko ráz, avšak dosiaľ "politicky" neprešla. Situácia sa podľa vyjadrení viacerých straníckych predstaviteľov a tieňových ministrov jednotlivých strán po voľbách zmení. Na seminári Fórum zdravia sa predstavitelia viacerých politických strán zhodli na tom, že malá suma za recept bude zrejme nevyhnutná.
Úvaha o zmene zmien
"V budúcnosti sa zrejme nevyhneme redukcii Liečebného poriadku, a to aj v oblasti stomatológie," prízvukuje riaditeľ Združenej zdravotnej poisťovne Sideria-Istota Igor Dorčák. "Stále napríklad uhrádzame strojčeky na korekciu chrupu. To je podľa mňa estetický problém. Ak niekomu prekážajú krivé zuby, nech si ten strojček zaplatí," dodáva I. Dorčák. Za stomatologické výkony doteraz všetky zdravotné poisťovne uhrádzajú spolu vyše dve a pol miliardy korún. To je príklad hodný pozornosti aj pre revíznych lekárov, či náhodou neplatí aj pacient, aj zdravotná poisťovňa za ten istý úkon. I. Dorčák k tomu dodáva: "V našej poisťovni preplatíme 170 mil. Sk iba za opravu zubov. Za to by sme mohli zaplatiť tisíc kardiochirurgických operácií ročne." To je príklad z najmenšej zdravotnej poisťovne, ktorá má na trhu podiel 6,5 percenta. Manažment ZZP Sideria-Istota má viacero návrhov, ako "ušetriť" na absolútnej solidarite. Ide o to, že by sa pacienti väčšmi spolupodieľali na liečbe, uhrádzali by aj niektoré zdravotné výkony. "Nazdávame sa, že najmä na všetky estetické a rehabilitačné úkony by mali pacienti doplácať. Zdravotné poisťovne doteraz platia množstvo výkonov, ktoré nie sú spojené priamo s liečbou, napríklad v oblasti telovýchovného lekárstva, sexuológie, klinickej psychológie," dodáva I. Dorčák. Podľa riaditeľa úseku zdravotných činností Mariána Laššáka by v budúcnosti pacienti mohli priplácať napríklad aj za výkony, ktoré lekári poskytli v súvislosti s úrazmi. "Práve tieto záležitosti by mali byť predmetom doplnkového zdravotného poistenia. Poviem iba jeden príklad: Zranil sa - a dosť vážne - rogalista, náš poistenec. Jeho pobyt na anesteziologicko-resuscitačnom oddelení sme, samozrejme, preplatili, liečba nás stála tri milióny korún, a všetci sme sa tešili, že sa z toho úrazu vystrábil. Tieto výkony by sa však mali preniesť na doplnkové poistenie alebo komerčné poistenie," navrhuje M. Laššák. Aj to je otázka miery solidarity. Dnes aj v budúcnosti nás čaká hľadanie odpovede, čo všetko sme ochotní akceptovať v rámci solidarity a spoluúčasti. Budeme sa solidarizovať s horolezcom, ktorý spadne zo steny, zraní sa a do nemocnice ho vo vážnom stave musí previezť vrtuľník, alebo sa budeme solidarizovať s onkologicky chorým pacientom? Jedinec, ktorý obľubuje adrenalínové športy, sa predsa môže pripoistiť. To sú prípady, ktoré rozoberajú odborníci zo zdravotných poisťovní, ale aj platitelia zdravotníckych služieb. Diskutuje sa o tom už priveľmi dlho a zatiaľ bez výsledku. "Najradšej pri týchto diskusiách argumentujem príkladom, ktorému každý rozumie. Počas Vianoc v minulom roku jeden z mobilných operátorov poskytoval volania zadarmo. Telefonovať ste síce mohli zadarmo, ale linky boli také preťažené, že sa nikto nedovolal. A to isté je aj v zdravotníctve. Všetci síce platíme zdravotné poistenie, ale v podstate takisto všetci máme nárok na všetko, veď je to zadarmo, a následne zisťujeme, že vlastne máme nárok, ale nemáme možnosť. Treba to jednoducho zosúladiť," zdôrazňuje I. Dorčák.
Požiadavky a financie
V najbližšom čase sa už nezaobídeme bez odpovede na otázku: Ako ďalej? Už viac rokov na ňu hľadá odpoveď riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Eduard Kováč: "Musíme si stanoviť priority. Vieme, že súčasný rozsah zdravotnej starostlivosti nie je možné zabezpečiť z existujúcich finančných zdrojov, a to v primeranej dostupnosti a kvalite. Takže sa snažíme nachádzať odpovede na to, čo znížime alebo obmedzíme. Znížime rozsah služieb, obmedzíme ich dostupnosť, znížime ich kvalitu alebo zvýšime finančné zdroje?" Odpoveď na tieto otázky musia dať najmä občania, politici, zdravotníci. A v neposlednom rade - všetci budú potrebovať pomoc médií, preto diskusia na túto tému by mala byť verejná, celospoločenská. V podstate sa musíme dohodnúť, alebo niekto musí určiť, kde je miera solidarity. Čo je nevyhnutné pre záchranu života, čo je súčasť liečby a čo už nadstavba, ktorú by si pacient mohol doplácať sám. "Mali by sme si stanoviť tri úrovne priorít," zdôrazňuje E. Kováč. "Po prvé služby, ktoré musia byť garantované pre všetkých. Po druhé služby, ktoré by mali byť garantované pre všetkých. Po tretie služby, ktoré by mohli byť garantované pre všetkých. Ak je kríza v povinnom systéme zdravotného poistenia, treba hľadať aj alternatívne zdroje," dodáva E. Kováč. Je jednoducho nevyhnutné definovať základný balík služieb a ostatné služby. Takisto zrejme prídeme na to, že za niečo zodpovedá každý sám, a za niečo nesieme kolektívnu vinu. Napríklad vplyv životného prostredia na zdravie človeka a z toho vyplývajúce civilizačné choroby. Môžeme sa zamyslieť nad tým, či dať do plnej úhrady bronchodilatanciá alebo nie. Chronická obštrukčná choroba pľúc je pomerne rozšírená, avšak zväčša neliečená záležitosť. Každý pacient, ktorý nájde odvahu zdôveriť sa svojmu lekárovi s dýchavičnosťou a chronickým kašľom a podstúpi špeciálne vyšetrenie, na základe výsledkov vyšetrenia môže dostať inhalačné lieky, rozširujúce priedušky a zlepšujúce dýchanie. Chronická obštrukčná choroba pľúc postihuje priemerne 15 percent obyvateľov, zväčša tuhých fajčiarov. Majú sa na bronchodilatanciá skladať všetci, alebo si ich majú pacienti hradiť sami? Aj toto je napríklad otázka, ktorú si kladú predstavitelia zdravotných poisťovní.
Všetci na jednej lodi
Zdravotníctvo financované z verejných zdrojov sa vyznačuje viacerými deformáciami a štrukturálnymi nedostatkami. Tie jednoducho treba zmeniť. Neudržíme socialistické zdravotníctvo v kapitalistickom režime. Jedným z dosť atakovaných princípov solidarity sú odvody. Napriek výrazným rozdielom v platbách za zdravotné poistenie systém poskytuje každému rovnakú úroveň zdravotnej starostlivosti, čo má spĺňať princíp "solidárnosti". "Nevýhodou takého poňatia solidárnosti je jej časté zneužívanie," zamýšľa sa v štúdii Reforma zdravotníctva - reforma pre občana Rudolf Zajac, expert pre zdravotníctvo Aliancie nového občana, analytik, manažér a lekár. Je rozdiel medzi platbami ekonomicky aktívneho občana a platbami štátu. Z hľadiska poskytovania zdravotnej starostlivosti sú si však všetci platitelia, a veru aj tí, čo neplatia, rovní. Súčasný systém stopercentnej solidarity tak každému občanovi za nerovnaký príspevok poskytuje rovnakú starostlivosť. Nezohľadňujú sa pritom žiadne rizikové faktory pri jednotlivých poistencoch. "Najdôležitejšou zmenou vo financovaní zdravotníctva je prechod zo súčasnej stopercentnej solidarity na štruktúrovanú solidárnosť vyjadrenú zákonným nárokom prevencie a liečby na definovaný štandard," to je základ podľa R. Zajaca, čiže základná systémová zmena v reforme zdravotníctva. V súčasnosti si príliš neuvedomujeme alebo zakrývame oči pred nelegálnymi zdrojmi financovania v zdravotníctve, takže podľa oficiálnych čísel sa na financovaní zdravotníctva podieľajú verejné zdroje až 92 percentami. Súkromné zdroje sú výlučne alokované ako poplatky za lieky, zdravotné pomôcky, kúpele atď. Princíp absolútnej solidarity sa menej páči tým občanom, ktorí sú aj z časového hľadiska nútení vyhľadávať služby súkromných lekárov. Samostatne zárobkovo činná osoba platí trojnásobok. Do zdravotnej poisťovne odvádza platby za seba a zamestnancov, potom platí súkromného lekára, u ktorého sa môže objednať na určitú hodinu, a potom znova platí za lieky plnú sadzbu. To je solidarita na tretiu. V predvolebnom období sa znova bude zdravotníctvo považovať za absolútnu prioritu v programoch politických strán. Viacerí predstavitelia "silných" subjektov sa dušujú, že reformy v zdravotníctve sa musia urobiť najmä rýchlo a rázne.
Autor: DAGMAR KRIŠTOFIČOVÁ
Zdraví chorým, bohatí chudobným
Solidárnosť a pluralita sú dva pojmy, ktoré by sme podľa názorov jednej skupiny nemali opúšťať v zdravotníctve, podľa názoru radikálnejších reformátorov by sme sa mali venovať práve týmto dvom pojmom a od nich začať celú reformu. Solidárnosť v systéme povinného zdravotného poistenia znamená, že mladí sa solidarizujú so starými, bohatí s chudobnými a zdraví s chorými. Na Slovensku máme absolútnu solidaritu. A to nielen v tom, že sa vyrovnávajú riziká medzi samotnými poistencami, ale aj medzi poisťovňami. Ide o prerozdeľovanie finančných prostriedkov plynúcich do zdravotných poisťovní. V súčasnosti sa prerozdeľuje na základe prepočtov vyrovnávania nákladov podľa rizikových štruktúr tak, aby na každého poistenca rovnakého pohlavia a veku pripadala rovnaká výška prostriedkov. V súčasnosti má nedoplatky na osobitný účet prerozdelenia Spoločná zdravotná poisťovňa (SZP), keďže Správna rada SZP riešila deficit poisťovne a zvýšené náklady na povinne poistených rozhodnutím neodvádzať finančné prostriedky na tento účet. Zákon o zdravotnom poistení a najmä jeho príloha Liečebný poriadok, základný kódex poskytovania zdravotnej starostlivosti, definuje všetky úkony, na ktoré má poistenec nárok. Stále sa diskutuje o tom, že poskytuje každému všetko, čiže poistenci platia aj za také zdravotnícke úkony, ktoré by si skutočne už viacerí mohli platiť sami, nie cez zdravotné poisťovne, ale z vlastnej peňaženky. Po prvý raz sa Liečebný poriadok "otvoril" v prípade doplatkov na lieky a uhrádzania stomatologických výkonov. Búrka prehrmela, a tí, čo na to majú, prešli k súkromným zubným lekárom, ktorým platia úplne za všetko. Tí, čo na to nemajú, čakajú, kedy na nich príde rad a zdravotná poisťovňa preplatí potrebný úkon. Doplatky na lieky sú predmetom neustálych diskusií a aj upodozrievaní, a to najmä v čase, keď zasadá kategorizačná komisia Ministerstva zdravotníctva SR. Jej členovia rozhodujú o tom, či sa lieky dostanú do kategórie, ktorú hradí zdravotná poisťovňa, alebo do tej, kde už pacient pripláca. Spoluúčasť pacienta aj na platbe za lieky mala a má viesť k redukcii nákladov na lieky. To sa, samozrejme, zatiaľ ani raz nepodarilo, pretože na trh prichádzajú stále nové a novšie molekuly. A tento trend bude aj naďalej pokračovať. Je však zaujímavé, že na recept, a teda za úhradu zdravotnej poisťovne, môže pacient dostať aj voľnopredajné lieky. Čiže tie, ktoré si môže pokojne sám kúpiť a nemusí ísť ani k lekárovi. Jednou z foriem, ktorá by prípadne mohla znížiť dopyt po liekoch, je aj platba za recept. O tejto eventualite sa už uvažovalo niekoľko ráz, avšak dosiaľ "politicky" neprešla. Situácia sa podľa vyjadrení viacerých straníckych predstaviteľov a tieňových ministrov jednotlivých strán po voľbách zmení. Na seminári Fórum zdravia sa predstavitelia viacerých politických strán zhodli na tom, že malá suma za recept bude zrejme nevyhnutná.
Úvaha o zmene zmien
"V budúcnosti sa zrejme nevyhneme redukcii Liečebného poriadku, a to aj v oblasti stomatológie," prízvukuje riaditeľ Združenej zdravotnej poisťovne Sideria-Istota Igor Dorčák. "Stále napríklad uhrádzame strojčeky na korekciu chrupu. To je podľa mňa estetický problém. Ak niekomu prekážajú krivé zuby, nech si ten strojček zaplatí," dodáva I. Dorčák. Za stomatologické výkony doteraz všetky zdravotné poisťovne uhrádzajú spolu vyše dve a pol miliardy korún. To je príklad hodný pozornosti aj pre revíznych lekárov, či náhodou neplatí aj pacient, aj zdravotná poisťovňa za ten istý úkon. I. Dorčák k tomu dodáva: "V našej poisťovni preplatíme 170 mil. Sk iba za opravu zubov. Za to by sme mohli zaplatiť tisíc kardiochirurgických operácií ročne." To je príklad z najmenšej zdravotnej poisťovne, ktorá má na trhu podiel 6,5 percenta. Manažment ZZP Sideria-Istota má viacero návrhov, ako "ušetriť" na absolútnej solidarite. Ide o to, že by sa pacienti väčšmi spolupodieľali na liečbe, uhrádzali by aj niektoré zdravotné výkony. "Nazdávame sa, že najmä na všetky estetické a rehabilitačné úkony by mali pacienti doplácať. Zdravotné poisťovne doteraz platia množstvo výkonov, ktoré nie sú spojené priamo s liečbou, napríklad v oblasti telovýchovného lekárstva, sexuológie, klinickej psychológie," dodáva I. Dorčák. Podľa riaditeľa úseku zdravotných činností Mariána Laššáka by v budúcnosti pacienti mohli priplácať napríklad aj za výkony, ktoré lekári poskytli v súvislosti s úrazmi. "Práve tieto záležitosti by mali byť predmetom doplnkového zdravotného poistenia. Poviem iba jeden príklad: Zranil sa - a dosť vážne - rogalista, náš poistenec. Jeho pobyt na anesteziologicko-resuscitačnom oddelení sme, samozrejme, preplatili, liečba nás stála tri milióny korún, a všetci sme sa tešili, že sa z toho úrazu vystrábil. Tieto výkony by sa však mali preniesť na doplnkové poistenie alebo komerčné poistenie," navrhuje M. Laššák. Aj to je otázka miery solidarity. Dnes aj v budúcnosti nás čaká hľadanie odpovede, čo všetko sme ochotní akceptovať v rámci solidarity a spoluúčasti. Budeme sa solidarizovať s horolezcom, ktorý spadne zo steny, zraní sa a do nemocnice ho vo vážnom stave musí previezť vrtuľník, alebo sa budeme solidarizovať s onkologicky chorým pacientom? Jedinec, ktorý obľubuje adrenalínové športy, sa predsa môže pripoistiť. To sú prípady, ktoré rozoberajú odborníci zo zdravotných poisťovní, ale aj platitelia zdravotníckych služieb. Diskutuje sa o tom už priveľmi dlho a zatiaľ bez výsledku. "Najradšej pri týchto diskusiách argumentujem príkladom, ktorému každý rozumie. Počas Vianoc v minulom roku jeden z mobilných operátorov poskytoval volania zadarmo. Telefonovať ste síce mohli zadarmo, ale linky boli také preťažené, že sa nikto nedovolal. A to isté je aj v zdravotníctve. Všetci síce platíme zdravotné poistenie, ale v podstate takisto všetci máme nárok na všetko, veď je to zadarmo, a následne zisťujeme, že vlastne máme nárok, ale nemáme možnosť. Treba to jednoducho zosúladiť," zdôrazňuje I. Dorčák.
Požiadavky a financie
V najbližšom čase sa už nezaobídeme bez odpovede na otázku: Ako ďalej? Už viac rokov na ňu hľadá odpoveď riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Eduard Kováč: "Musíme si stanoviť priority. Vieme, že súčasný rozsah zdravotnej starostlivosti nie je možné zabezpečiť z existujúcich finančných zdrojov, a to v primeranej dostupnosti a kvalite. Takže sa snažíme nachádzať odpovede na to, čo znížime alebo obmedzíme. Znížime rozsah služieb, obmedzíme ich dostupnosť, znížime ich kvalitu alebo zvýšime finančné zdroje?" Odpoveď na tieto otázky musia dať najmä občania, politici, zdravotníci. A v neposlednom rade - všetci budú potrebovať pomoc médií, preto diskusia na túto tému by mala byť verejná, celospoločenská. V podstate sa musíme dohodnúť, alebo niekto musí určiť, kde je miera solidarity. Čo je nevyhnutné pre záchranu života, čo je súčasť liečby a čo už nadstavba, ktorú by si pacient mohol doplácať sám. "Mali by sme si stanoviť tri úrovne priorít," zdôrazňuje E. Kováč. "Po prvé služby, ktoré musia byť garantované pre všetkých. Po druhé služby, ktoré by mali byť garantované pre všetkých. Po tretie služby, ktoré by mohli byť garantované pre všetkých. Ak je kríza v povinnom systéme zdravotného poistenia, treba hľadať aj alternatívne zdroje," dodáva E. Kováč. Je jednoducho nevyhnutné definovať základný balík služieb a ostatné služby. Takisto zrejme prídeme na to, že za niečo zodpovedá každý sám, a za niečo nesieme kolektívnu vinu. Napríklad vplyv životného prostredia na zdravie človeka a z toho vyplývajúce civilizačné choroby. Môžeme sa zamyslieť nad tým, či dať do plnej úhrady bronchodilatanciá alebo nie. Chronická obštrukčná choroba pľúc je pomerne rozšírená, avšak zväčša neliečená záležitosť. Každý pacient, ktorý nájde odvahu zdôveriť sa svojmu lekárovi s dýchavičnosťou a chronickým kašľom a podstúpi špeciálne vyšetrenie, na základe výsledkov vyšetrenia môže dostať inhalačné lieky, rozširujúce priedušky a zlepšujúce dýchanie. Chronická obštrukčná choroba pľúc postihuje priemerne 15 percent obyvateľov, zväčša tuhých fajčiarov. Majú sa na bronchodilatanciá skladať všetci, alebo si ich majú pacienti hradiť sami? Aj toto je napríklad otázka, ktorú si kladú predstavitelia zdravotných poisťovní.
Všetci na jednej lodi
Zdravotníctvo financované z verejných zdrojov sa vyznačuje viacerými deformáciami a štrukturálnymi nedostatkami. Tie jednoducho treba zmeniť. Neudržíme socialistické zdravotníctvo v kapitalistickom režime. Jedným z dosť atakovaných princípov solidarity sú odvody. Napriek výrazným rozdielom v platbách za zdravotné poistenie systém poskytuje každému rovnakú úroveň zdravotnej starostlivosti, čo má spĺňať princíp "solidárnosti". "Nevýhodou takého poňatia solidárnosti je jej časté zneužívanie," zamýšľa sa v štúdii Reforma zdravotníctva - reforma pre občana Rudolf Zajac, expert pre zdravotníctvo Aliancie nového občana, analytik, manažér a lekár. Je rozdiel medzi platbami ekonomicky aktívneho občana a platbami štátu. Z hľadiska poskytovania zdravotnej starostlivosti sú si však všetci platitelia, a veru aj tí, čo neplatia, rovní. Súčasný systém stopercentnej solidarity tak každému občanovi za nerovnaký príspevok poskytuje rovnakú starostlivosť. Nezohľadňujú sa pritom žiadne rizikové faktory pri jednotlivých poistencoch. "Najdôležitejšou zmenou vo financovaní zdravotníctva je prechod zo súčasnej stopercentnej solidarity na štruktúrovanú solidárnosť vyjadrenú zákonným nárokom prevencie a liečby na definovaný štandard," to je základ podľa R. Zajaca, čiže základná systémová zmena v reforme zdravotníctva. V súčasnosti si príliš neuvedomujeme alebo zakrývame oči pred nelegálnymi zdrojmi financovania v zdravotníctve, takže podľa oficiálnych čísel sa na financovaní zdravotníctva podieľajú verejné zdroje až 92 percentami. Súkromné zdroje sú výlučne alokované ako poplatky za lieky, zdravotné pomôcky, kúpele atď. Princíp absolútnej solidarity sa menej páči tým občanom, ktorí sú aj z časového hľadiska nútení vyhľadávať služby súkromných lekárov. Samostatne zárobkovo činná osoba platí trojnásobok. Do zdravotnej poisťovne odvádza platby za seba a zamestnancov, potom platí súkromného lekára, u ktorého sa môže objednať na určitú hodinu, a potom znova platí za lieky plnú sadzbu. To je solidarita na tretiu. V predvolebnom období sa znova bude zdravotníctvo považovať za absolútnu prioritu v programoch politických strán. Viacerí predstavitelia "silných" subjektov sa dušujú, že reformy v zdravotníctve sa musia urobiť najmä rýchlo a rázne.
Autor: DAGMAR KRIŠTOFIČOVÁ
