Doplnkové dôchodkové poistenie v SR funguje spoľahlivo
Michal S z a b o, generálny riaditeľ sekcie sociálneho poistenia, MPSVaR SR pre časopis VÁŠ DRUHÝ DÔCHODOK
Hneď v úvode chcem zdôrazniť, že na Slovensku sa práce na sfunkčnení dôchodkového poistenia riadia schválenou Koncepciou reformy sociálneho poistenia. Reforma je založená na posilnení osobnej motivácie, ale aj participácie občana na svojej budúcnosti s dôrazom na zvýšenie vlastnej zásluhovosti.
Jednou z rozhodujúcich súčastí dnešného i budúceho systému dôchodkového poistenia je doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré vzniklo v roku 1996 zákonom č. 123/1996 Z. z.
Účelom tohto zákona je utvoriť právny rámec novej formy získania vyšších dôchodkových nárokov zamestnancov prostredníctvom systému doplnkového dôchodkového poistenia. Takýto systém spoločne vytvárajú, spravujú a financujú zamestnávatelia a zamestnanci. Jeho cieľom pre poistenca je pripraviť a poberať popri dôchodku zo Sociálnej poisťovne aj ďalší príjem v starobe alebo v invalidite, prípadne ho získať pre svojich pozostalých v prípade úmrtia.
Nadväznosti, vyplývajúce z Koncepcie reformy sociálneho poistenia pre systém doplnkového dôchodkového poistenia, riešila novela uvedeného zákona, ktorá nadobudla účinnosť od 1. januára 2001. Hlavným cieľom novely zákona, popri iných nevyhnutných úpravách, je umožniť účasť na doplnkovom dôchodkovom poistení prakticky všetkým ekonomicky aktívnym občanom, najmä samostatne zárobkovo činným a ich spolupracujúcim osobám, ako aj zamestnancom rozpočtových a príspevkových organizácii.
Skôr, ako sa pokúsim zhodnotiť skúsenosti a výsledky prijatej novely, musím zdôrazniť, že v súčasnej - pre občana niekedy dosť neprehľadnej - situácii na kapitálovom, či celom finančnom trhu sa podarilo v krátkom čase vytvoriť dôveryhodný a stabilizovaný systém doplnkového dôchodkového poistenia. Je to systém, ktorý štátny dozor dôsledne kontroluje a zákon reglementuje, a ktorý funguje bezpečne, bez zbytočných senzácií. Kontrola ustanovenia orgánov a hospodárenia v spoločnostiach, vykonávajúcich doplnkové dôchodkové poistenie, schvaľovanie dávkových plánov a štatútov, ich zmien či doplnkov, ako aj dozor nad pravidlami bezpečného zhodnocovania aktív, to sú rozhodujúce úlohy, ktoré v bezpečnosti systému doplnkových dôchodkových poisťovní z pohľadu klienta plnia orgány štátneho dozoru. Zákon v ustanoveniach o štátnom dozore taxatívne stanovuje kompetencie a rozsah pôsobnosti orgánov štátneho dozoru. To sú základy bezpečného systému fungovania doplnkového dôchodkového poistenia. Pre občana toto všetko vytvára predpoklady, aby pozitívne vnímal výhody a garancie tohto systému zabezpečovania svojich príjmov v budúcnosti.
Myslím si, že dôveryhodnosť a funkčnosť systému doplnkového dôchodkového poistenia najlepšie zdokumentujú a potvrdia údaje o činnosti a hospodárení doplnkových dôchodkových poisťovní.
Od vzniku doplnkového dôchodkového poistenia do konca roku 2001 uzatvorilo zamestnanecké a poistenecké zmluvy už 277 570 občanov. Len v minulom roku pribudlo 95 263 nových poistencov. Zvýšenie celkového počtu poistencov v roku novelizácie zákona o vyše 50 % v porovnaní s rokom 2000 jednoznačne dokumentuje dosiahnutie cieľov, stanovených pri úvahách o zmene legislatívy. Ak toto zistenie premeníme do jednoduchšej reči, zistíme, že počas prvých štyroch rokov fungovania doplnkového dôchodkového poistenia bol priemerný ročný nárast približne 45 000 poistencov. Avšak v roku 2001, v ktorom od 1. januára nadobudla účinnosť novela zákona, sme s potešením zaznamenali viac ako dvojnásobné zvýšenie počtu nových poistencov, čím sa dosiahlo aj približne dvojnásobné zefektívnenie pôvodného systému doplnkového dôchodkového poistenia. Doplnkové dôchodkové poisťovne v nastúpenom trende pokračujú. Podľa údajov, ktoré uviedli vo finančných plánoch na rok 2002, plánujú prírastok 155 000 nových poistencov.
Od svojho vzniku do konca roku 2001 uzatvorili doplnkové dôchodkové poisťovne so zamestnávateľskými subjektami 4 941 zamestnávateľských zmlúv, pričom v minulom roku ich bolo až 2 807. Priemerný príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie za všetky štyri doplnkové dôchodkové poisťovne činil mesačne 863,- Sk. Z toho priemerný príspevok od zamestnávateľa predstavuje 428,- Sk a od poistenca 436,- Sk. Doplnkové dôchodkové poisťovne majú spolu 18 583 príjemcov dávok, ktorým sa vyplatili netto dávky v sume 355 447 tis. Sk.
Doplnkové dôchodkové poistenie plní aj dôležitú makroekonomickú funkciu stabilizácie ekonomiky v SR. Už dnes je významným faktom – ktorý bude v budúcnosti ešte významnejším - že kapitalizáciou finančných prostriedkov, spravovaných doplnkovými dôchodkovými poisťovňami, každoročne dochádza k trvalému rastu peňažných prostriedkov na individuálnych účtoch poistencov. Doplnkové dôchodkové poisťovne počas približne štyroch rokov naakumulovali a hospodárili s finančným majetkom poistencov a príjemcov dávok v hodnote 5,4 mld. Sk.
Súhrnne možno konštatovať, že po krátkej existencii systému doplnkového dôchodkového poistenia sú z neho vyplácané stredne až dlhodobé dávky na úrovni 5,5 až 7 % priemernej mzdy. Výška vyplácaných dávok je viazaná na výšku príspevkov, ktoré sa pohybujú na úrovni 7,5 až 8,2 % priemernej mzdy, pričom pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom je približne na úrovni 1:1. Do dobrovoľného doplnkového dôchodkového poistenia sa v relatívne krátkom čase zapojilo už viac ako 12,2 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva. To sú naozaj dobré dôvody a predpoklady, aby jeho účasť už v dohľadnom období ďalej významne vzrastala. Sú to tiež predpoklady, aby sa naakumulovali ďalšie zdroje, ktoré môžu byť použité aj na dlhodobé rozvojové programy ekonomiky. Doplnkové dôchodkové poistenie na Slovensku už funguje tak, aby čoraz väčšie percento našich občanov vo svojej starobe či invalidite nebolo odkázaných len na jediný zdroj príjmu zo Sociálnej poisťovne. Takýto jediný zdroj príjmu prakticky nikde vo svete nezaručuje zachovanie dôstojnej životnej úrovne v dôchodkovom veku. Vždy, keď vidím autobusy spokojných seniorov z prosperujúcich krajín, uvedomujem si, že zdrojom ich životnej úrovne je nielen základný dôchodok, ale celkom isto aj niektorá z foriem dôchodkového poistenia.
Samozrejme, v tomto smere máme naozaj čo doháňať. Rád by som zdôraznil, že strategickým cieľom je vybudovať efektívne fungujúci systém doplnkového dôchodkového poistenia, ktorý bude disponovať vysokým percentom zúčastnených ekonomicky aktívnych obyvateľov. Tento cieľ možno reálne naplniť ani nie tak liberalizáciou trhu doplnkových dôchodkových poisťovní v podobe zmenenej licenčnej politiky a sprístupnením vykonávania tohto poistenia väčšiemu počtu subjektov. Skôr ho možno dosiahnuť - popri reálnom zvýhodnení finančného produktu - systematickým sprehľadnením a skvalitnením už existujúcich zriaďovateľských štruktúr, stojacich za týmito subjektami, a to z hľadiska ich transparentnosti i spoľahlivosti, a tiež zhodnocovaním už ponúkaných produktov a doplnkových služieb.
Z aspektu progresívneho nárastu účastníkov systému doplnkového dôchodkového poistenia na Slovensku možno deklarovať premyslenosť a opodstatnenosť krokov, ktoré sa uskutočňujú v doplnkovom dôchodkovom poistení. Za najprijateľnejšie riešenie ďalšieho rozvoja systému doplnkového dôchodkového poistenia v blízkej budúcnosti považujem uskutočnenie "konzervatívnej liberalizácie" trhu doplnkového dôchodkového poistenia vo forme sprístupnenia licencie na zriadenie doplnkovej dôchodkovej poisťovne maximálne pre ďalšie dva až tri subjekty, a to v rovnakých legislatívnych podmienkach, aké sú účinné v súčasnosti, po splnení všetkých nevyhnutných predpokladov v súlade s platnou legislatívou, napokon i po stránke spoľahlivosti a dobrého mena ich zriaďovateľov, depozitárov a zainteresovaných investorov. Domnievam sa, že tento postup bude najrozumnejším východiskom podpory tohto dôležitého piliera sociálnej ochrany a plne postačujúcim nástrojom reálneho nasýtenia trhu doplnkového dôchodkového poistenia. Nevylučujem prijatie potrebných právnych krokov, zameraných na nevyhnutnú transformáciu, ktorá by smerovala predovšetkým do sprehľadnenia vykonávania doplnkového dôchodkového poistenia, alebo by sledovala prípadnú zmenu definovania funkcií správcu v systéme. To by značne zjednodušilo vstup silných a renomovaných investorov do doplnkového dôchodkového poistenia. Bolo by to v súlade s pôvodným zámerom pri jeho vzniku. Doteraz dosiahnuté výsledky to dostatočne aj potvrdzujú.
Verím, že bilancia výsledkov o rok bude dôvodom, ktorý dovolí opäť pozitívne hodnotiť nastúpené trendy v doplnkovom dôchodkovom poistení ako nezvratné. Výsledky by mali byť skutočne potešujúcou správou pre všetkých zainteresovaných, najmä však pre poistencov.
Michal Szabo, generálny riaditeľ sekcie sociálneho poistenia, MPSVaR SR
Jednou z rozhodujúcich súčastí dnešného i budúceho systému dôchodkového poistenia je doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré vzniklo v roku 1996 zákonom č. 123/1996 Z. z.
Účelom tohto zákona je utvoriť právny rámec novej formy získania vyšších dôchodkových nárokov zamestnancov prostredníctvom systému doplnkového dôchodkového poistenia. Takýto systém spoločne vytvárajú, spravujú a financujú zamestnávatelia a zamestnanci. Jeho cieľom pre poistenca je pripraviť a poberať popri dôchodku zo Sociálnej poisťovne aj ďalší príjem v starobe alebo v invalidite, prípadne ho získať pre svojich pozostalých v prípade úmrtia.
Nadväznosti, vyplývajúce z Koncepcie reformy sociálneho poistenia pre systém doplnkového dôchodkového poistenia, riešila novela uvedeného zákona, ktorá nadobudla účinnosť od 1. januára 2001. Hlavným cieľom novely zákona, popri iných nevyhnutných úpravách, je umožniť účasť na doplnkovom dôchodkovom poistení prakticky všetkým ekonomicky aktívnym občanom, najmä samostatne zárobkovo činným a ich spolupracujúcim osobám, ako aj zamestnancom rozpočtových a príspevkových organizácii.
Skôr, ako sa pokúsim zhodnotiť skúsenosti a výsledky prijatej novely, musím zdôrazniť, že v súčasnej - pre občana niekedy dosť neprehľadnej - situácii na kapitálovom, či celom finančnom trhu sa podarilo v krátkom čase vytvoriť dôveryhodný a stabilizovaný systém doplnkového dôchodkového poistenia. Je to systém, ktorý štátny dozor dôsledne kontroluje a zákon reglementuje, a ktorý funguje bezpečne, bez zbytočných senzácií. Kontrola ustanovenia orgánov a hospodárenia v spoločnostiach, vykonávajúcich doplnkové dôchodkové poistenie, schvaľovanie dávkových plánov a štatútov, ich zmien či doplnkov, ako aj dozor nad pravidlami bezpečného zhodnocovania aktív, to sú rozhodujúce úlohy, ktoré v bezpečnosti systému doplnkových dôchodkových poisťovní z pohľadu klienta plnia orgány štátneho dozoru. Zákon v ustanoveniach o štátnom dozore taxatívne stanovuje kompetencie a rozsah pôsobnosti orgánov štátneho dozoru. To sú základy bezpečného systému fungovania doplnkového dôchodkového poistenia. Pre občana toto všetko vytvára predpoklady, aby pozitívne vnímal výhody a garancie tohto systému zabezpečovania svojich príjmov v budúcnosti.
Myslím si, že dôveryhodnosť a funkčnosť systému doplnkového dôchodkového poistenia najlepšie zdokumentujú a potvrdia údaje o činnosti a hospodárení doplnkových dôchodkových poisťovní.
Od vzniku doplnkového dôchodkového poistenia do konca roku 2001 uzatvorilo zamestnanecké a poistenecké zmluvy už 277 570 občanov. Len v minulom roku pribudlo 95 263 nových poistencov. Zvýšenie celkového počtu poistencov v roku novelizácie zákona o vyše 50 % v porovnaní s rokom 2000 jednoznačne dokumentuje dosiahnutie cieľov, stanovených pri úvahách o zmene legislatívy. Ak toto zistenie premeníme do jednoduchšej reči, zistíme, že počas prvých štyroch rokov fungovania doplnkového dôchodkového poistenia bol priemerný ročný nárast približne 45 000 poistencov. Avšak v roku 2001, v ktorom od 1. januára nadobudla účinnosť novela zákona, sme s potešením zaznamenali viac ako dvojnásobné zvýšenie počtu nových poistencov, čím sa dosiahlo aj približne dvojnásobné zefektívnenie pôvodného systému doplnkového dôchodkového poistenia. Doplnkové dôchodkové poisťovne v nastúpenom trende pokračujú. Podľa údajov, ktoré uviedli vo finančných plánoch na rok 2002, plánujú prírastok 155 000 nových poistencov.
Od svojho vzniku do konca roku 2001 uzatvorili doplnkové dôchodkové poisťovne so zamestnávateľskými subjektami 4 941 zamestnávateľských zmlúv, pričom v minulom roku ich bolo až 2 807. Priemerný príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie za všetky štyri doplnkové dôchodkové poisťovne činil mesačne 863,- Sk. Z toho priemerný príspevok od zamestnávateľa predstavuje 428,- Sk a od poistenca 436,- Sk. Doplnkové dôchodkové poisťovne majú spolu 18 583 príjemcov dávok, ktorým sa vyplatili netto dávky v sume 355 447 tis. Sk.
Doplnkové dôchodkové poistenie plní aj dôležitú makroekonomickú funkciu stabilizácie ekonomiky v SR. Už dnes je významným faktom – ktorý bude v budúcnosti ešte významnejším - že kapitalizáciou finančných prostriedkov, spravovaných doplnkovými dôchodkovými poisťovňami, každoročne dochádza k trvalému rastu peňažných prostriedkov na individuálnych účtoch poistencov. Doplnkové dôchodkové poisťovne počas približne štyroch rokov naakumulovali a hospodárili s finančným majetkom poistencov a príjemcov dávok v hodnote 5,4 mld. Sk.
Súhrnne možno konštatovať, že po krátkej existencii systému doplnkového dôchodkového poistenia sú z neho vyplácané stredne až dlhodobé dávky na úrovni 5,5 až 7 % priemernej mzdy. Výška vyplácaných dávok je viazaná na výšku príspevkov, ktoré sa pohybujú na úrovni 7,5 až 8,2 % priemernej mzdy, pričom pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom je približne na úrovni 1:1. Do dobrovoľného doplnkového dôchodkového poistenia sa v relatívne krátkom čase zapojilo už viac ako 12,2 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva. To sú naozaj dobré dôvody a predpoklady, aby jeho účasť už v dohľadnom období ďalej významne vzrastala. Sú to tiež predpoklady, aby sa naakumulovali ďalšie zdroje, ktoré môžu byť použité aj na dlhodobé rozvojové programy ekonomiky. Doplnkové dôchodkové poistenie na Slovensku už funguje tak, aby čoraz väčšie percento našich občanov vo svojej starobe či invalidite nebolo odkázaných len na jediný zdroj príjmu zo Sociálnej poisťovne. Takýto jediný zdroj príjmu prakticky nikde vo svete nezaručuje zachovanie dôstojnej životnej úrovne v dôchodkovom veku. Vždy, keď vidím autobusy spokojných seniorov z prosperujúcich krajín, uvedomujem si, že zdrojom ich životnej úrovne je nielen základný dôchodok, ale celkom isto aj niektorá z foriem dôchodkového poistenia.
Samozrejme, v tomto smere máme naozaj čo doháňať. Rád by som zdôraznil, že strategickým cieľom je vybudovať efektívne fungujúci systém doplnkového dôchodkového poistenia, ktorý bude disponovať vysokým percentom zúčastnených ekonomicky aktívnych obyvateľov. Tento cieľ možno reálne naplniť ani nie tak liberalizáciou trhu doplnkových dôchodkových poisťovní v podobe zmenenej licenčnej politiky a sprístupnením vykonávania tohto poistenia väčšiemu počtu subjektov. Skôr ho možno dosiahnuť - popri reálnom zvýhodnení finančného produktu - systematickým sprehľadnením a skvalitnením už existujúcich zriaďovateľských štruktúr, stojacich za týmito subjektami, a to z hľadiska ich transparentnosti i spoľahlivosti, a tiež zhodnocovaním už ponúkaných produktov a doplnkových služieb.
Z aspektu progresívneho nárastu účastníkov systému doplnkového dôchodkového poistenia na Slovensku možno deklarovať premyslenosť a opodstatnenosť krokov, ktoré sa uskutočňujú v doplnkovom dôchodkovom poistení. Za najprijateľnejšie riešenie ďalšieho rozvoja systému doplnkového dôchodkového poistenia v blízkej budúcnosti považujem uskutočnenie "konzervatívnej liberalizácie" trhu doplnkového dôchodkového poistenia vo forme sprístupnenia licencie na zriadenie doplnkovej dôchodkovej poisťovne maximálne pre ďalšie dva až tri subjekty, a to v rovnakých legislatívnych podmienkach, aké sú účinné v súčasnosti, po splnení všetkých nevyhnutných predpokladov v súlade s platnou legislatívou, napokon i po stránke spoľahlivosti a dobrého mena ich zriaďovateľov, depozitárov a zainteresovaných investorov. Domnievam sa, že tento postup bude najrozumnejším východiskom podpory tohto dôležitého piliera sociálnej ochrany a plne postačujúcim nástrojom reálneho nasýtenia trhu doplnkového dôchodkového poistenia. Nevylučujem prijatie potrebných právnych krokov, zameraných na nevyhnutnú transformáciu, ktorá by smerovala predovšetkým do sprehľadnenia vykonávania doplnkového dôchodkového poistenia, alebo by sledovala prípadnú zmenu definovania funkcií správcu v systéme. To by značne zjednodušilo vstup silných a renomovaných investorov do doplnkového dôchodkového poistenia. Bolo by to v súlade s pôvodným zámerom pri jeho vzniku. Doteraz dosiahnuté výsledky to dostatočne aj potvrdzujú.
Verím, že bilancia výsledkov o rok bude dôvodom, ktorý dovolí opäť pozitívne hodnotiť nastúpené trendy v doplnkovom dôchodkovom poistení ako nezvratné. Výsledky by mali byť skutočne potešujúcou správou pre všetkých zainteresovaných, najmä však pre poistencov.
Michal Szabo, generálny riaditeľ sekcie sociálneho poistenia, MPSVaR SR
