Dohody mimo pracovného pomeru môže zamestnávateľ uzatvárať iba výnimočne

Aj od 1. apríla budúceho roku, kedy vstúpi do platnosti nový Zákonník práce, sa bude možné zamestnať na dohody vykonávané mimo pracovného pomeru. Ich výhody spočívajú najmä vo flexibilnosti takejto formy zamestnania pre firmu aj zamestnanca, ako aj v priaznivejších podmienkach v oblasti daňových a odvodových povinností. "Zamestnávateľ môže uzatvárať takého dohody iba výnimočne na prácu, ktorá je vymedzená výsledkom a jej výkon v pracovnom pomere by bol pre neho neúčelný a nehospodárny," povedala pre TASR zástupkyňa riaditeľky odboru pracovných vzťahov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR Anna Vojnárová. V praxi môže ísť o prípady, kedy má zamestnávateľ prácu iba na tri mesiace, prípadne nie na plný pracovný úväzok a na polovičný by nikoho nezískal. "Nemá sa však takto riešiť bežná činnosť organizácie," zdôraznila. V platnosti zostanú naďalej dohody o vykonaní práce, ktoré by mali slúžiť na jednorazové práce s konkrétnym výsledkom. Môže ísť napríklad o vymaľovanie budovy alebo zber úrody. Na výkon pokračujúcej pracovnej činnosti je koncipovaný nový inštitút dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý však budú môcť využiť iba študenti. Nahradiť by mal zrušené dohody o pracovnej činnosti, ktoré sa z nového Zákonníka práce vypúšťajú. Zamestnať týmto spôsobom sa už nebudú môcť dôchodcovia, ktorí si takto tiež privyrábali. Rozsah práce, na ktorý sa uzatvára dohoda o vykonaní práce, je časovo obmedzený na 300 hodín za kalendárny rok a v prípade dohody o brigádnickej práci študentov nesmie prekročiť polovicu určeného týždenného pracovného času. Výška zárobku nie je v oboch prípadoch ohraničená. Zrušením dohôd o pracovnej činnosti sa rezort práce snažil okrem iného eliminovať čiernu prácu, kedy sa dohodou kamuflovali vysoké, niekedy aj státisícové zárobky, pričom zamestnávatelia realizovali svoju bežnú činnosť. Cieľom bolo tiež zvýšiť právnu ochranu zamestnancov, ktorá je v prípade dohody o vykonaní práce aj brigádnickej práci študentov v porovnaní s klasickým pracovným pomerom veľmi nízka. Okrem iného ich môže organizácia prepustiť prakticky zo dňa na deň s 15-dňovou výpovednou lehotou bez udania dôvodu a nemajú nárok na dovolenku. Ich odmeňovanie sa riadi iba dopytom a ponukou, keďže na dohody mimo pracovného pomeru sa nevzťahuje režim minimálnej mzdy. Podľa A. Vojnárovej by sa novým Zákonníkom malo zneužívanie dohôd výraznejšie obmedziť. "Nebude už existovať inštitút dohody o pracovnej činnosti, zamestnávateľ teda už nebude môcť zobrať zamestnanca, ako to bežne robil, na celý pracovný čas a dohodli sa, že dostane 10 alebo 12 tisíc korún," vysvetlila. "Študenti sú samostatná kategória, ktorí si takto iba privyrábajú". Vo vyspelých krajinách inštitút dohôd mimo pracovného pomeru nepoznajú a zamestnávanie riešia výlučne pracovnou zmluvou. V niektorých z nich, napríklad v Belgicku, je bežná aj pracovná zmluva na jeden deň. V Českej republike, s ktorou SR mala spoločnú právnu úpravu pracovných vzťahov, je dohoda o vykonaní práce a o pracovnej činnosti aj po najnovšej novelizácii Zákonníka práce stále v platnosti. "Zrejme nie je dostatočný tlak na podnikateľov, ktorí takýmto spôsobom zamestnávania obchádzajú povinné odvody," dodala A. Vojnárová.