Dôchodok nie je len o starobe, ale aj o dôstojnosti
Súčasný dôchodkový systém na Slovensku má zásadnú chybu; na individuálnej úrovni ničí jasnú väzbu medzi úsilím a odmenou - inými slovami medzi osobnou zodpovednosťou a osobnými právami
Súčasný dôchodkový systém na Slovensku má zásadnú chybu; na individuálnej úrovni ničí jasnú väzbu medzi úsilím a odmenou - inými slovami medzi osobnou zodpovednosťou a osobnými právami. Navyše globálny demografický trend k znižovaniu pôrodnosti a pokrok lekárskej vedy, ktorá predlžuje život, zhoršujú dôsledky tejto chyby. V dôsledku toho čoraz menej pracujúcich podporuje čoraz viac dôchodcov. Keďže vek odchodu do dôchodku a zvyšovanie príspevkov do súčasného dôchodkového systému má svoje hranice, znamená to pre občanov nižšie dôchodky, resp. úplnú insolventnosť systému.
Systémová chyba takéhoto dôchodkového zabezpečenia sa stáva čoraz viac a viac evidentná a deficit, ktorý je výsledkom súčasného dôchodkového systému, sa ustavične prehlbuje. Momentálne dosahuje deficit dôchodkového zabezpečenia viac ako 1,5 bilióna korún. V tomto deficite je vyjadrená v súčasných hodnotách úroveň na dôchodkové zabezpečenie pre všetkých občanov, ktorí prispievajú do dôchodkového systému alebo poberajú dávky z neho. Ak by sme však počítali súčasnú hodnotu peňazí vložených do dôchodkového systému všetkých takýchto občanov, tak tento deficit je nepomerne mnohokrát väčší. Každé odďaľovanie skomercionalizovania, resp. privatizácie dôchodkového systému zvyšuje jeho deficit a prenáša toto bremeno na ďalšie generácie, čo je vrcholne nemorálne. A navyše vykrývanie deficitu dôchodkového systému sa musí realizovať zo štátneho rozpočtu, čo zase vytvára tlak na zvyšovanie daňových odvodov a znižovanie kúpyschopnosti a motivácie obyvateľstva.
Odskúšaným a veľmi úspešným liekom v tejto oblasti sa v novodobej histórii ukázal kapitalizačný dôchodkový systém (II. pilier), ktorého autorom je Čiľan José Pińera - „Národný systém dôchodkového sporenia v súkromnej správe". V Čile sa uskutočnila reforma dôchodkového systému v roku 1980. Po viac ako 20 rokoch činnosti nového systému možno konštatovať, že reálne dôchodky narástli o viac ako 100 %, dôchodkové účty sa ročne zhodnocujú priemerne viac ako 10 %, rast ekonomiky dosahuje dlhodobo viac ako 5 % ročne a nezamestnanosť sa dlhodobo pohybuje okolo 5 %. Aj vďaka takýmto výsledkom sa dnes čílska reforma dáva za učebnicový príklad dôchodkovej reformy.
Kritici, ktorí podsúvajú argumenty, že kapitalizačný systém na rozdiel od priebežného systému je citlivý na ekonomické turbulencie, a tým nesie v sebe riziko nižších dôchodkov a nie vždy je možné zabezpečiť z neho primeranosť hmotného zabezpečenia (v starobe, pri strate živiteľa, pri nespôsobilosti na prácu atď.), úplne neobstoja. Pretože pri ekonomických turbulenciách je aj priebežný systém zraniteľný, ibaže dôsledky z neho sa zakrývajú zvyšovaním odvodov, resp. daní. A primeranosť hmotného zabezpečenia pre všetkých zabezpečuje priebežný systém iba tým, že odvody do priebežného dôchodkového systému sú iba inou, skrytou formou dane, ktoré sa rozdeľujú podľa solidárneho kľúča, pričom práve ak, tak iba dane majú v sebe niesť solidárny aspekt. Dôchodok má byť odmenou za celoživotnú prácu a nie "almužnou", čo je typický príklad dnešného systému. Dôchodková reforma má dôležitý efekt na sfunkčnenie celej ekonomiky. Jeden z najdôležitejších efektov je, že sa dramaticky zvýšia úspory obyvateľstva. Nesporný efekt má aj na sfunkčnenie trhu práce a takisto i na zníženie odvodového zaťaženia. Úspory, ktoré vzniknú v kapitalizačnom dôchodkovom systéme, budú produkovať zvýšený hospodársky rast. Úspory podporia investície, produktivitu, platy a prácu, čo sa prejaví vo väčšom ekonomickom raste. Pri súčasnom odvodovom zaťažení by v kapitalizačnom pilieri mali byť dôchodky 3- až 4-násobne väčšie. Reforma by takisto riešila oveľa efektívnejšie plienenie nelegálnych aktivít, ako je fingovanie chorôb, úrazov a využívanie benefitov plynúcich z nich. V neposlednom rade dôchodková reforma pomáha kapitálovému trhu a výrazne zvyšuje povedomie občanov o investovaní.
Ako možno očakávať, preferencie jednotlivcov, pokiaľ ide o starobu, sa líšia rovnako ako ľubovoľné iné preferencie. Niektorí ľudia chcú stále pracovať a iní sa už nemôžu dočkať, kedy pracovať prestanú a budú sa oddávať iba svojim koníčkom. Súčasný systém dôchodkového zabezpečenia - "pay-as-you-go" (I. pilier) nedáva občanom takéto možnosti a je absolútne všeobecný. II. pilier umožňuje individuálne preferencie transformované do individuálnych rozhodnutí vo forme veľkosti pravidelného sporenia, rizikovosti investície, veľkosti predpokladaného dôchodku a odchodu do dôchodku. II. pilier je takisto oveľa efektívnejší pokiaľ ide o podporu flexibilného trhu práce. V skutočnosti ľudia čoraz viac venujú práci menej času, prípadne prerušia svoje produktívne obdobie - najmä ženy a mladí ľudia. V I. pilieri financovaného z bežných príjmov vytvárajú flexibilné pracovné štýly problém, ako vyplniť vzniknutý deficit. V II. pilieri nie sú prerušované príspevky takmer žiadnym problémom.
V rámci kapitalizačného dôchodkového systému určuje výšku dôchodku občana peňažná suma, ktorú nasporí a zhodnotí v priebehu svojho produktívneho veku. Zamestnanci ani zamestnávatelia neplatia štátu odvody na sociálne zabezpečenie. Zamestnanci takisto nepoberajú štátne dôchodky. Namiesto toho mu zamestnávateľ automaticky mesačne platí na jeho vlastný dôchodkový účet základné % zo mzdy. Ďalšie % zo mzdy môže zamestnanec prispievať mesačne, pričom túto sumu je možné odpočítať zo zdaniteľného príjmu vo forme dobrovoľného sporenia (III. pilier - naše DDP). Vo všeobecnosti zamestnanci prispievajú viac ako základné % svojho príjmu, ak chcú odísť do dôchodku predčasne alebo získať vyšší dôchodok.
Dôchodková reforma, ktorá vychádza zo všeobecne známych globálnych skutočností so zreteľom na lokálne špecifiká, by sa mohla realizovať aj na Slovensku v navrhovanej podobe:
1.
Dôchodková reforma nesmie mať vplyv na tie osoby, ktoré už poberajú dôchodok. Občania, ktorí zostanú v I. pilieri, musia mať zachovaný taký istý dôchodkový režim, ako sa aplikuje dnes.
2.
Všetci zamestnanci si môžu vybrať, či chcú zostať v I. pilieri alebo vstúpia do II. piliera. Tí, ktorí prestúpia z I. do II. piliera, získajú vládny dlhopis „uznania", ktorý bude rešpektovať proporcionálne ich budúce benefity z I. piliera a sociálne príspevky, ktoré občan platil (napr. Američania uvažujú o tom, že dlhopis nebude priznaný občanom do 30 rokov). Dlhopis sa pripíše občanovi na jeho dôchodkový účet a jeho splatnosť je daná odchodom občana do dôchodku.
3.
Každý "nový" zamestnanec, ktorý vstupuje do aktívneho pracovného života, musí vstúpiť do II. piliera a nemôže využívať služby I. piliera.
V rámci II. piliera si môže každý občan vybrať Správcu dôchodkového fondu (SDF) - súkromná, kapitálovo, odborne a technicky vybavená spoločnosť, ktorá sa nezaoberá žiadnou inou činnosťou a je štátom dozorovaná a regulovaná, aby sa eliminovali prípadné riziká defraudu alebo podvodu. SDF je koordinátorom, resp. operátorom, ktorý zabezpečuje výber najlepších dodávateľských služieb komerčnými inštitúciami najmä v sporiacej a vo výplatnej, resp. v poistnej (dôchodkovej) fáze dôchodkového systému. Zabezpečuje sa tým efektívna a kvalifikovaná deľba práce (a nie ako dnes, napr. DDP je správca aktív, administrátor a poisťovňa zároveň). SDF musí garantovať určitý maximálny stupeň rizika investícií na účtoch občanov (napr. max. 40-percentná akciová časť portfólia); ale iba pre II. pilier. Trh SDF musí byť otvorený a nemôže byť limitovaný počtom účastníkov. Pri výbere alebo zmene SDF majú občania absolútnu slobodu. SDF možno meniť maximálne 2-krát za rok, a to kedykoľvek, pretože hodnota účtu je stanovená denne. Vďaka tejto podmienke vzniká voľná súťaž najmä v poskytovaných službách pre klienta a v cenách za tieto služby. Občania sú každé tri mesiace prostredníctvom svojich SDF informovaní o stave svojho dôchodkového sporiaceho účtu - DSÚ (o sume naakumulovaných prostriedkov a hodnote dôchodkových fondov, resp. cenných papierov, do ktorých investoval). DSÚ je na meno zamestnanca, je jeho majetkom (normálne sa stáva predmetom dedičského konania) a sú používané na vyplácanie dôchodkov. S DSÚ z II. piliera nemožno ručiť. Zdatnejší občania poznajú hodnotu svojho DSÚ okamžite, ak vedia čítať burzové správy. Tieto DSÚ sa správajú podobne ako bankové účty s tým, že občan s ním môže disponovať v zákonom vymedzenom rámci.
Občan počas svojej pracovnej časti života prispieva na DSÚ do II. piliera každý mesiac 7,3 - 10 % zo svojho platu. Povinné prispievanie vo výške 7,3 - 10 % z platu je vypočítané na základe predpokladu 4- až 6-percentného ročného zhodnotenia účtu počas celého pracovného života, aby doživotný dôchodok predstavoval 70 % konečného platu občana.
Ďalších 10 % si môže občan sporiť na DSÚ do III. piliera, ktoré sú takisto odpočítateľnou položkou od základu dane. Zamestnávateľ neprispieva na DSÚ, čím sa de facto znižuje cena práce a zvyšuje priestor pre nové pracovné miesta. Príspevok občana na DSÚ sa rozdelí na 2 zložky, z ktorých jedna je sporiaca a druhá poistná.
Prostredníctvom poistnej zložky sa zabezpečí, že keď je občan chorý, tak dostáva normálny plat, keď sa mu stane úraz s doživotnými následkami, tak mu bude vyplácaný dôchodok (v závislosti od stupňa úrazu) alebo keď predčasne zomrie, tak sa vyplatí poistné plnenie jeho rodine. Tieto poistky bude kupovať SDF na trhu od komerčných subjektov.
SDF kupuje na trhu sporiace nástroje na pokyn klienta, najmä podielové fondy správcovských spoločností, ktoré sú registrované na Slovensku v zmysle zákona o kolektívnom investovaní (takýto scenár sa plánuje v USA; v Čile sa vytvorili špecifické investičné fondy iba pre dôchodkovú reformu). Zákon definuje limity pre domáce a zahraničné investície a stupeň maximálneho rizika.
Dôchodky na trhu kupuje SDF na pokyn klienta od veľkých finančných domov (napr. doživotný dôchodok od poisťovní a časovo obmedzený dôchodok od bánk).
Vek pre odchod do dôchodku nie je štrukturálnou charakteristikou kapitalizačného dôchodkového systému. Občan môže ísť do dôchodku, keď mu to hodnota jeho DSÚ dovolí, t. j. hodnota dôchodku je min. 120 % minimálneho doživotného dôchodku alebo má 65 rokov, resp. 60. Ak občan dosiahne svoj dôchodkový vek, môže aj naďalej pracovať a nemusí prispievať na DSÚ a ani z neho čerpať. Takisto môže ísť, na dôchodku ak utrpí úraz s celoživotným následkom. Pri odchode do dôchodku si môže občan vybrať 3 režimy dôchodku:
1.
Povinný - doživotný dôchodok s benefitmi pre pozostalých (občan si musí kúpiť najmenej 120 % minimálneho dôchodku, ale môže sa rozhodnúť, kedy ho chce kúpiť).
2.
Doplnkový - časovo obmedzený dôchodok s tým, že pri smrti sa dedí nevyplatená časť dôchodku alebo občan má naďalej nainvestované na DSÚ (oplatí sa to, keď očakáva rast hodnoty účtu) a využíva pravidelný výber podľa svojich preferencií.
3. Kombinovaný. Vo všetkých prípadoch si môže občan vybrať jednorazovú sumu z účtu za dodržania podmienky, že jeho doživotný dôchodok bude predstavovať 120 % minimálneho doživotného dôchodku.
Občan, ktorý sporil najmenej 20 rokov, má právo na minimálny doživotný dôchodok definovaný zákonom, čo znamená, že ak jeho DSÚ nebude stačiť na výplatu minimálneho dôchodku, tak po jeho vyčerpaní bude dostávať vládne subvencie. Ak občan prispieval menej ako 20 rokov, tak môže požiadať o dôchodok sociálneho typu na oveľa nižšej úrovni.
Dôležitým momentom dôchodkovej reformy je systém zdaňovania. Ten musí vychádzať zo základnej myšlienky „stimulovať úspory a pravidelné dôchodky". To sa dá realizovať nasledujúcim spôsobom. Všetko, čo občan nasporí na DSÚ, je odpočítateľnou položkou od základu dane. To, čo zhodnotí na DSÚ, sa nezdaňuje. To, čo dostáva vyplatené ako dôchodok, sa zdaňuje ako dôchodkový príjem zvýhodnenou sadzbou (napr. 10-percentnou sadzbou). Ak si občan vyberie v hotovosti nejakú sumu, zdaňuje sa podľa normálneho daňového režimu ako štandardný príjem. Pri DSÚ z II. piliera si občan nemôže vybrať peniaze pred odchodom do dôchodku. Pri DSÚ z III. piliera si občan môže vybrať peniaze kedy chce, ale ak si vyberie v hotovosti nejakú sumu, zdaňuje sa podľa normálneho daňového režimu ako štandardný príjem. To, čo dostávam vyplatené ako dôchodok, sa zdaňuje ako dôchodkový príjem (napr. 10-percentnou sadzbou dane).
Ako sme už spomenuli, deficit súčasného dôchodkového systému presahuje sumu 1,5 bilióna korún. Je to obrovská suma peňazí, ktorá je dlhodobým dedičstvom. Túto dieru treba urýchlene zaplátať, lebo jej každé odďaľovanie môže mať katastrofálne následky.
1.
Privatizácia sociálneho zabezpečenia sa musí financovať z privatizačných príjmov.
2.
Na prechodné obdobie (napr. 10 rokov) by mohli zamestnávatelia prispievať do I. piliera od 15 % do 0 % za zamestnanca.
3.
Licencie na SDF by sa mohli predávať formou aukcií, čím by sa kryla časť deficitu.
4.
Vyšší ekonomický rast by pomohol financovať privatizáciu sociálneho zabezpečenia zo zvýšeného príjmu a znížených výdavkov na sociálnu sféru v starej podobe.
5.
Veľká časť deficitu bude krytá dlhopismi uznania, ktorých splatnosť bude rozložená približne na 45 rokov. Krajiny (Argentína, Peru, Kolumbia, El Salvador, Mexiko, Uruguaj, Veľká Británia + USA uvažuje), ktoré realizovali privatizáciu dôchodkového systému, resp. ju realizujú (pretože je to niekoľko desaťročí trvajúci proces), majú s ňou veľmi dobré skúsenosti. Výsledkom takejto privatizácie je, že politici už nerozhodujú o výške dôchodku a odchode do dôchodku, čím je de facto odpolitizovaný obrovský sektor ekonomiky a jednotlivci rozhodujú viac o svojej budúcnosti. Sociálna oblasť sa nestáva zdrojom politických konfliktov. Výška dôchodku občana závisí od jeho práce a úspechu celej ekonomiky a nie od vôle vlády alebo rôznych záujmových skupín. Pre občanov predstavujú ich dôchodkové účty viditeľný majetok.
Aj skúsenosti spomínaných krajín a odporúčania renomovaných ekonómov by mohli byť pre našu krajinu dobrým príkladom.
Autor: Július Strapek
Prevzaté z časopisu INVESTOR
Odskúšaným a veľmi úspešným liekom v tejto oblasti sa v novodobej histórii ukázal kapitalizačný dôchodkový systém (II. pilier), ktorého autorom je Čiľan José Pińera - „Národný systém dôchodkového sporenia v súkromnej správe". V Čile sa uskutočnila reforma dôchodkového systému v roku 1980. Po viac ako 20 rokoch činnosti nového systému možno konštatovať, že reálne dôchodky narástli o viac ako 100 %, dôchodkové účty sa ročne zhodnocujú priemerne viac ako 10 %, rast ekonomiky dosahuje dlhodobo viac ako 5 % ročne a nezamestnanosť sa dlhodobo pohybuje okolo 5 %. Aj vďaka takýmto výsledkom sa dnes čílska reforma dáva za učebnicový príklad dôchodkovej reformy.
Kritici, ktorí podsúvajú argumenty, že kapitalizačný systém na rozdiel od priebežného systému je citlivý na ekonomické turbulencie, a tým nesie v sebe riziko nižších dôchodkov a nie vždy je možné zabezpečiť z neho primeranosť hmotného zabezpečenia (v starobe, pri strate živiteľa, pri nespôsobilosti na prácu atď.), úplne neobstoja. Pretože pri ekonomických turbulenciách je aj priebežný systém zraniteľný, ibaže dôsledky z neho sa zakrývajú zvyšovaním odvodov, resp. daní. A primeranosť hmotného zabezpečenia pre všetkých zabezpečuje priebežný systém iba tým, že odvody do priebežného dôchodkového systému sú iba inou, skrytou formou dane, ktoré sa rozdeľujú podľa solidárneho kľúča, pričom práve ak, tak iba dane majú v sebe niesť solidárny aspekt. Dôchodok má byť odmenou za celoživotnú prácu a nie "almužnou", čo je typický príklad dnešného systému. Dôchodková reforma má dôležitý efekt na sfunkčnenie celej ekonomiky. Jeden z najdôležitejších efektov je, že sa dramaticky zvýšia úspory obyvateľstva. Nesporný efekt má aj na sfunkčnenie trhu práce a takisto i na zníženie odvodového zaťaženia. Úspory, ktoré vzniknú v kapitalizačnom dôchodkovom systéme, budú produkovať zvýšený hospodársky rast. Úspory podporia investície, produktivitu, platy a prácu, čo sa prejaví vo väčšom ekonomickom raste. Pri súčasnom odvodovom zaťažení by v kapitalizačnom pilieri mali byť dôchodky 3- až 4-násobne väčšie. Reforma by takisto riešila oveľa efektívnejšie plienenie nelegálnych aktivít, ako je fingovanie chorôb, úrazov a využívanie benefitov plynúcich z nich. V neposlednom rade dôchodková reforma pomáha kapitálovému trhu a výrazne zvyšuje povedomie občanov o investovaní.
Ako možno očakávať, preferencie jednotlivcov, pokiaľ ide o starobu, sa líšia rovnako ako ľubovoľné iné preferencie. Niektorí ľudia chcú stále pracovať a iní sa už nemôžu dočkať, kedy pracovať prestanú a budú sa oddávať iba svojim koníčkom. Súčasný systém dôchodkového zabezpečenia - "pay-as-you-go" (I. pilier) nedáva občanom takéto možnosti a je absolútne všeobecný. II. pilier umožňuje individuálne preferencie transformované do individuálnych rozhodnutí vo forme veľkosti pravidelného sporenia, rizikovosti investície, veľkosti predpokladaného dôchodku a odchodu do dôchodku. II. pilier je takisto oveľa efektívnejší pokiaľ ide o podporu flexibilného trhu práce. V skutočnosti ľudia čoraz viac venujú práci menej času, prípadne prerušia svoje produktívne obdobie - najmä ženy a mladí ľudia. V I. pilieri financovaného z bežných príjmov vytvárajú flexibilné pracovné štýly problém, ako vyplniť vzniknutý deficit. V II. pilieri nie sú prerušované príspevky takmer žiadnym problémom.
V rámci kapitalizačného dôchodkového systému určuje výšku dôchodku občana peňažná suma, ktorú nasporí a zhodnotí v priebehu svojho produktívneho veku. Zamestnanci ani zamestnávatelia neplatia štátu odvody na sociálne zabezpečenie. Zamestnanci takisto nepoberajú štátne dôchodky. Namiesto toho mu zamestnávateľ automaticky mesačne platí na jeho vlastný dôchodkový účet základné % zo mzdy. Ďalšie % zo mzdy môže zamestnanec prispievať mesačne, pričom túto sumu je možné odpočítať zo zdaniteľného príjmu vo forme dobrovoľného sporenia (III. pilier - naše DDP). Vo všeobecnosti zamestnanci prispievajú viac ako základné % svojho príjmu, ak chcú odísť do dôchodku predčasne alebo získať vyšší dôchodok.
Dôchodková reforma, ktorá vychádza zo všeobecne známych globálnych skutočností so zreteľom na lokálne špecifiká, by sa mohla realizovať aj na Slovensku v navrhovanej podobe:
1.
Dôchodková reforma nesmie mať vplyv na tie osoby, ktoré už poberajú dôchodok. Občania, ktorí zostanú v I. pilieri, musia mať zachovaný taký istý dôchodkový režim, ako sa aplikuje dnes.
2.
Všetci zamestnanci si môžu vybrať, či chcú zostať v I. pilieri alebo vstúpia do II. piliera. Tí, ktorí prestúpia z I. do II. piliera, získajú vládny dlhopis „uznania", ktorý bude rešpektovať proporcionálne ich budúce benefity z I. piliera a sociálne príspevky, ktoré občan platil (napr. Američania uvažujú o tom, že dlhopis nebude priznaný občanom do 30 rokov). Dlhopis sa pripíše občanovi na jeho dôchodkový účet a jeho splatnosť je daná odchodom občana do dôchodku.
3.
Každý "nový" zamestnanec, ktorý vstupuje do aktívneho pracovného života, musí vstúpiť do II. piliera a nemôže využívať služby I. piliera.
V rámci II. piliera si môže každý občan vybrať Správcu dôchodkového fondu (SDF) - súkromná, kapitálovo, odborne a technicky vybavená spoločnosť, ktorá sa nezaoberá žiadnou inou činnosťou a je štátom dozorovaná a regulovaná, aby sa eliminovali prípadné riziká defraudu alebo podvodu. SDF je koordinátorom, resp. operátorom, ktorý zabezpečuje výber najlepších dodávateľských služieb komerčnými inštitúciami najmä v sporiacej a vo výplatnej, resp. v poistnej (dôchodkovej) fáze dôchodkového systému. Zabezpečuje sa tým efektívna a kvalifikovaná deľba práce (a nie ako dnes, napr. DDP je správca aktív, administrátor a poisťovňa zároveň). SDF musí garantovať určitý maximálny stupeň rizika investícií na účtoch občanov (napr. max. 40-percentná akciová časť portfólia); ale iba pre II. pilier. Trh SDF musí byť otvorený a nemôže byť limitovaný počtom účastníkov. Pri výbere alebo zmene SDF majú občania absolútnu slobodu. SDF možno meniť maximálne 2-krát za rok, a to kedykoľvek, pretože hodnota účtu je stanovená denne. Vďaka tejto podmienke vzniká voľná súťaž najmä v poskytovaných službách pre klienta a v cenách za tieto služby. Občania sú každé tri mesiace prostredníctvom svojich SDF informovaní o stave svojho dôchodkového sporiaceho účtu - DSÚ (o sume naakumulovaných prostriedkov a hodnote dôchodkových fondov, resp. cenných papierov, do ktorých investoval). DSÚ je na meno zamestnanca, je jeho majetkom (normálne sa stáva predmetom dedičského konania) a sú používané na vyplácanie dôchodkov. S DSÚ z II. piliera nemožno ručiť. Zdatnejší občania poznajú hodnotu svojho DSÚ okamžite, ak vedia čítať burzové správy. Tieto DSÚ sa správajú podobne ako bankové účty s tým, že občan s ním môže disponovať v zákonom vymedzenom rámci.
Občan počas svojej pracovnej časti života prispieva na DSÚ do II. piliera každý mesiac 7,3 - 10 % zo svojho platu. Povinné prispievanie vo výške 7,3 - 10 % z platu je vypočítané na základe predpokladu 4- až 6-percentného ročného zhodnotenia účtu počas celého pracovného života, aby doživotný dôchodok predstavoval 70 % konečného platu občana.
Ďalších 10 % si môže občan sporiť na DSÚ do III. piliera, ktoré sú takisto odpočítateľnou položkou od základu dane. Zamestnávateľ neprispieva na DSÚ, čím sa de facto znižuje cena práce a zvyšuje priestor pre nové pracovné miesta. Príspevok občana na DSÚ sa rozdelí na 2 zložky, z ktorých jedna je sporiaca a druhá poistná.
Prostredníctvom poistnej zložky sa zabezpečí, že keď je občan chorý, tak dostáva normálny plat, keď sa mu stane úraz s doživotnými následkami, tak mu bude vyplácaný dôchodok (v závislosti od stupňa úrazu) alebo keď predčasne zomrie, tak sa vyplatí poistné plnenie jeho rodine. Tieto poistky bude kupovať SDF na trhu od komerčných subjektov.
SDF kupuje na trhu sporiace nástroje na pokyn klienta, najmä podielové fondy správcovských spoločností, ktoré sú registrované na Slovensku v zmysle zákona o kolektívnom investovaní (takýto scenár sa plánuje v USA; v Čile sa vytvorili špecifické investičné fondy iba pre dôchodkovú reformu). Zákon definuje limity pre domáce a zahraničné investície a stupeň maximálneho rizika.
Dôchodky na trhu kupuje SDF na pokyn klienta od veľkých finančných domov (napr. doživotný dôchodok od poisťovní a časovo obmedzený dôchodok od bánk).
Vek pre odchod do dôchodku nie je štrukturálnou charakteristikou kapitalizačného dôchodkového systému. Občan môže ísť do dôchodku, keď mu to hodnota jeho DSÚ dovolí, t. j. hodnota dôchodku je min. 120 % minimálneho doživotného dôchodku alebo má 65 rokov, resp. 60. Ak občan dosiahne svoj dôchodkový vek, môže aj naďalej pracovať a nemusí prispievať na DSÚ a ani z neho čerpať. Takisto môže ísť, na dôchodku ak utrpí úraz s celoživotným následkom. Pri odchode do dôchodku si môže občan vybrať 3 režimy dôchodku:
1.
Povinný - doživotný dôchodok s benefitmi pre pozostalých (občan si musí kúpiť najmenej 120 % minimálneho dôchodku, ale môže sa rozhodnúť, kedy ho chce kúpiť).
2.
Doplnkový - časovo obmedzený dôchodok s tým, že pri smrti sa dedí nevyplatená časť dôchodku alebo občan má naďalej nainvestované na DSÚ (oplatí sa to, keď očakáva rast hodnoty účtu) a využíva pravidelný výber podľa svojich preferencií.
3. Kombinovaný. Vo všetkých prípadoch si môže občan vybrať jednorazovú sumu z účtu za dodržania podmienky, že jeho doživotný dôchodok bude predstavovať 120 % minimálneho doživotného dôchodku.
Občan, ktorý sporil najmenej 20 rokov, má právo na minimálny doživotný dôchodok definovaný zákonom, čo znamená, že ak jeho DSÚ nebude stačiť na výplatu minimálneho dôchodku, tak po jeho vyčerpaní bude dostávať vládne subvencie. Ak občan prispieval menej ako 20 rokov, tak môže požiadať o dôchodok sociálneho typu na oveľa nižšej úrovni.
Dôležitým momentom dôchodkovej reformy je systém zdaňovania. Ten musí vychádzať zo základnej myšlienky „stimulovať úspory a pravidelné dôchodky". To sa dá realizovať nasledujúcim spôsobom. Všetko, čo občan nasporí na DSÚ, je odpočítateľnou položkou od základu dane. To, čo zhodnotí na DSÚ, sa nezdaňuje. To, čo dostáva vyplatené ako dôchodok, sa zdaňuje ako dôchodkový príjem zvýhodnenou sadzbou (napr. 10-percentnou sadzbou). Ak si občan vyberie v hotovosti nejakú sumu, zdaňuje sa podľa normálneho daňového režimu ako štandardný príjem. Pri DSÚ z II. piliera si občan nemôže vybrať peniaze pred odchodom do dôchodku. Pri DSÚ z III. piliera si občan môže vybrať peniaze kedy chce, ale ak si vyberie v hotovosti nejakú sumu, zdaňuje sa podľa normálneho daňového režimu ako štandardný príjem. To, čo dostávam vyplatené ako dôchodok, sa zdaňuje ako dôchodkový príjem (napr. 10-percentnou sadzbou dane).
Ako sme už spomenuli, deficit súčasného dôchodkového systému presahuje sumu 1,5 bilióna korún. Je to obrovská suma peňazí, ktorá je dlhodobým dedičstvom. Túto dieru treba urýchlene zaplátať, lebo jej každé odďaľovanie môže mať katastrofálne následky.
1.
Privatizácia sociálneho zabezpečenia sa musí financovať z privatizačných príjmov.
2.
Na prechodné obdobie (napr. 10 rokov) by mohli zamestnávatelia prispievať do I. piliera od 15 % do 0 % za zamestnanca.
3.
Licencie na SDF by sa mohli predávať formou aukcií, čím by sa kryla časť deficitu.
4.
Vyšší ekonomický rast by pomohol financovať privatizáciu sociálneho zabezpečenia zo zvýšeného príjmu a znížených výdavkov na sociálnu sféru v starej podobe.
5.
Veľká časť deficitu bude krytá dlhopismi uznania, ktorých splatnosť bude rozložená približne na 45 rokov. Krajiny (Argentína, Peru, Kolumbia, El Salvador, Mexiko, Uruguaj, Veľká Británia + USA uvažuje), ktoré realizovali privatizáciu dôchodkového systému, resp. ju realizujú (pretože je to niekoľko desaťročí trvajúci proces), majú s ňou veľmi dobré skúsenosti. Výsledkom takejto privatizácie je, že politici už nerozhodujú o výške dôchodku a odchode do dôchodku, čím je de facto odpolitizovaný obrovský sektor ekonomiky a jednotlivci rozhodujú viac o svojej budúcnosti. Sociálna oblasť sa nestáva zdrojom politických konfliktov. Výška dôchodku občana závisí od jeho práce a úspechu celej ekonomiky a nie od vôle vlády alebo rôznych záujmových skupín. Pre občanov predstavujú ich dôchodkové účty viditeľný majetok.
Aj skúsenosti spomínaných krajín a odporúčania renomovaných ekonómov by mohli byť pre našu krajinu dobrým príkladom.
Autor: Július Strapek
Prevzaté z časopisu INVESTOR
