Dôchodkové systémy v EÚ a SR
Smerovanie Európskej únie v oblasti dôchodkového pripoistenia
V súčasnosti sa nielen v Slovenskej republike, ale aj na pôde Európskej únie a jej členských krajín vedú rozsiahle diskusie o reforme súčasných dôchodkových systémov.
V členských štátoch EÚ existujú tri hlavné kategórie dôchodkových programov:
>> systémy sociálneho zabezpečenia,
>> neštátne zamestnanecké štátom podporované dôchodkové fondy,
>> individuálne systémy, ktoré majú zvyčajne charakter produktov životných poisťovní.
Všeobecná organizácia a financovanie týchto systémov je zodpovednosťou členských krajín. Pre vyspelé krajiny kontinentálnej Európy je charakteristická a významná úloha priebežného - zákonného dôchodkového systému spravovaného štátom. Vedľa toho funguje systém neštátnych penzijných fondov organizovaných na zamestnaneckom princípe.
Zamestnanecké programy zvyčajne zahŕňajú kooperáciu zamestnávateľa a zamestnanca a môžu byť zriadené v rámci samostatnej spoločnosti alebo môžu využívať služby samostatnej finančnej inštitúcie - penzijného alebo investičného fondu - ktorá prijíma príspevky, investuje ich a vypláca dôchodkové dávky. Vyznačujú sa mnohoročnou neprerušenou tradíciou, ktorá umožňuje kumuláciu prostriedkov význam-ných aj z makroekonomického hľadiska. V miere, v akej poskytuje dôchodkové dávky, sa však jednotlivé členské štáty značne líšia. Kým napríklad v Nemecku sa približne 70 % dôchodkového príjmu realizuje prostredníctvom štátneho priebežného systému, v iných krajinách, ako napríklad Veľká Británia, viac ako 2/3 obyvateľstva má dôchodkové poistenie zabezpečené práve prostredníctvom zamestnaneckých fondov a priebežný systém predstavuje len výplatu dôchodkov na úrovni určitého životného minima.
Odhaduje sa, že približne 25 % aktívnych obyvateľov EÚ je zapojených do zamestnaneckých penzijných programov. Podiel môže v niektorých členských krajinách byť vyšší ako 80 % (napríklad v Holandsku alebo Dánsku), v niektorých je relatívne nízky (Francúzsko, Nemecko). Hodnota majetku zhromaždeného v týchto inštitúciách presahuje 2 000 mil. EUR a zodpovedá asi 25 % HDP celej EÚ. Preto tieto inštitúcie zohrávajú, spolu s ostatnými finančnými ústavmi, zásadnú úlohu vo financovaní európskeho hospodárstva a fungovaní kapitálového trhu EÚ. Sú charakterizované veľmi dlhodobou povahou svojej činnosti, či už ide o záväzky (vyplácanie dôchodkových dávok) alebo o investície, pretože sú schopné investovať (a očakávať výnosy) niekoľko desaťročí.
V Slovenskej republike je situácia z hľadiska existencie priebežného dôchodkového systému ako základu príjmu skupiny osôb v poproduktívnom veku kompatibilná so situáciou v členských krajinách EÚ. V SR je však váha priebežného systému na zabezpečenie príjmu tejto skupiny obyvateľstva stále ešte rozhodujúcou a predstavuje v podstate jediný zdroj príjmov týchto osôb. Obdobná situácia je aj v ostatných postsocialistických kandidátskych krajinách. V SR sa v tomto období začína realizovať proces dôchodkovej a daňovej reformy, ktorý znamená okrem odštartovania kapitalizačného dôchodkového piliera aj značné zmeny v doteraz používanom systéme. Doterajší systém umožňuje iba pripoistenie sa v doplnkových dôchodkových poisťovniach. Dnes platný zákon o doplnkovom dôchodkovom poistení charakterizuje doplnkovú dôchodkovú poisťovňu ako osobitnú právnickú osobu (neriadi sa Obchodným, ale Občianskym zákonníkom), ktorá nemá vlastníkov (akcionárov, spoločníkov a pod.) a je nezisková. Doplnková dôchodková poisťovňa nemá základné imanie (chýba tu akciový kapitál).
Doplnkové dôchodkové poistenie je podľa existujúcej právnej úpravy organizované združeniami zamestnávateľov alebo zamestnancov, tzv. zriaďovateľmi. Je však nutné podotknúť, že inštitút zriaďovateľa nezodpovedá inštitútu akcionára alebo vlastníka obchodného podielu v spoločnosti. Zároveň v súčasnosti neexistuje jasné rozlíšenie medzi majetkom doplnkovej dôchodkovej poisťovne a majetkom poistencov. DDP vyberá od poistencov príspevky, príp. aj od zamestnávateľov, tieto investuje a v prípade dosiahnutia danej vekovej hranice vypláca dôchodkové dávky, či už doživotne alebo počas určitej doby.
Mieša sa tu teda poistný a sporiaci systém. Štát podporuje túto formu sporenia úľavou na dani vo výške 10 % hrubého príjmu, max. 24 000 Sk ročne. Zamestnávatelia majú príspevky na DDP pre svojich zamestnancov do výšky 3 % ročného objemu miezd uznané ako daňový náklad. Spoločnosti, ktoré prevádzajú správu aktív DDP, nepodliehajú v podstate žiadnej kontrole zo strany štátu a nie sú na ne kladené žiadne požiadavky, či už čo sa týka výšky základného imania alebo plnenia personálnych, materiálnych a organizačných predpokladov. V súčasnosti majú DDP viac ako pol milióna poistencov a hodnota spravovaného majetku sa blíži k hodnote desať miliárd korún.
Tento stav by sa mal od 1. 1. 2004 zmeniť, a to v tom zmysle, že od seba oddelí systém sporenia a poistenia. DDP sa v zmysle návrhu novely zákona majú pretransformovať na podielové fondy, kde si budú sporitelia kupovať dôchodkové jednotky, ktoré budú spravovať dôchodkové správcovské spoločnosti. Zároveň budú fondy povinné zverejňovať hodnotu svojho majetku v pravidelných intervaloch. Majetok v jednotlivých fondoch bude striktne oddelený od majetku spoločnosti a na jednotlivé správcovské spoločnosti budú kladené značné podmienky, či už zo stránky výšky základného imania alebo splnenia personálnych, organizačných a materiálnych predpokladov. Štát by túto formu sporenia podporoval štátnou prémiou, ale zároveň zruší doteraz uplatňované daňové výhody.
Predpisy a odporúčané postupy
V EÚ zatiaľ neexistuje úplná zhoda v tom, ako by zamestnanecké penzijné fondy mohli a mali využívať jednotný trh EÚ a jednotnú menu na optimalizáciu svojich investícií na finančných trhoch a efektívnu alokáciu úspor nielen v rámci národných ekonomík, ale i z hľadiska celej EÚ. Národné pravidlá, ktoré musia jednotlivé zamestnanecké penzijné fondy dodržiavať, sa značne líšia. Tieto disproporcie sa snaží zmierniť návrh direktívy Európskeho parlamentu a rady k činnosti inštitúcií zaisťujúcich zamestnanecké penzijné pripoistenie v EÚ, ktorá bola schválená 12. 5. 2003 a lehota na jej transpozíciu uplynie v roku 2005.
Návrh direktívy predovšetkým konštatuje, že niektoré národné úpravy pravidiel činnosti zamestnaneckých penzijných fondov sú zbytočne prísne, a tým porušujú zásadu voľného pohybu kapitálu a zásadu slobodného poskytovania služieb. To vedie k nižším výnosom z investícií, a tým nižším vyplácaným dôchodkom alebo nárokom na nižšie príspevky. Zložité obmedzujúce pravidlá navyše komplikujú riadenie rizík, a tým paradoxne prispievajú k nestabilite celého systému a znižujú jeho bezpečnosť. Zamestnanecké penzijné fondy sú v súčasnosti jedinými finančnými inštitúciami, ktoré nemôžu poskytovať svoje služby v inom členskom štáte (nemajú európsky pas), čo sťažuje aj mobilitu penzijne zaistenej pracovnej sily.
Uvedené problémy majú byť odstránené alebo aspoň zmiernené vytvorením špecifických pravidiel európskeho spoločenstva v uvedenej direktíve tak, aby bolo zaistené splnenie nasledujúcich cieľov:
>> bezpečné a efektívne investície - akcie, cenné papiere denominované v odlišnej mene a rizikový kapitál by nemali byť kvantitatívne obmedzované;
>> neobmedzená voľba správcov - právo penzijných fondov využívať bez obmedzenia služby ktoréhokoľvek oprávneného správcu v rámci EÚ;
>> cezhraničná činnosť - vzájomné uznávanie národných systémov opatrnosti, systém oznamovania a spolupráce medzi príslušnými úradmi, daňová koordinácia medzi členskými štátmi (zhodné daňové od-počty na príspevky platené do penzijných fondov so sídlom v inom členskom štáte, aby účastník z hľadiska týchto daňových odpočtov nemal dôvod preferovať niektorý fond);
>> jednotný trh finančných služieb - koordinácia pravidiel pre finančné služby v oblasti investícií a správy majetku. Zároveň direktíva výslovne deklaruje, že všeobecná organizácia penzijných systémov, finančné mechanizmy a konkrétna úprava fungovania zamestnaneckých penzijných fondov patria do právomoci členských krajín a nie sú návrhom direktívy dotknuté.
Autor: Ivan Barri, INVESTOR
V členských štátoch EÚ existujú tri hlavné kategórie dôchodkových programov:
>> systémy sociálneho zabezpečenia,
>> neštátne zamestnanecké štátom podporované dôchodkové fondy,
>> individuálne systémy, ktoré majú zvyčajne charakter produktov životných poisťovní.
Všeobecná organizácia a financovanie týchto systémov je zodpovednosťou členských krajín. Pre vyspelé krajiny kontinentálnej Európy je charakteristická a významná úloha priebežného - zákonného dôchodkového systému spravovaného štátom. Vedľa toho funguje systém neštátnych penzijných fondov organizovaných na zamestnaneckom princípe.
Zamestnanecké programy zvyčajne zahŕňajú kooperáciu zamestnávateľa a zamestnanca a môžu byť zriadené v rámci samostatnej spoločnosti alebo môžu využívať služby samostatnej finančnej inštitúcie - penzijného alebo investičného fondu - ktorá prijíma príspevky, investuje ich a vypláca dôchodkové dávky. Vyznačujú sa mnohoročnou neprerušenou tradíciou, ktorá umožňuje kumuláciu prostriedkov význam-ných aj z makroekonomického hľadiska. V miere, v akej poskytuje dôchodkové dávky, sa však jednotlivé členské štáty značne líšia. Kým napríklad v Nemecku sa približne 70 % dôchodkového príjmu realizuje prostredníctvom štátneho priebežného systému, v iných krajinách, ako napríklad Veľká Británia, viac ako 2/3 obyvateľstva má dôchodkové poistenie zabezpečené práve prostredníctvom zamestnaneckých fondov a priebežný systém predstavuje len výplatu dôchodkov na úrovni určitého životného minima.
Odhaduje sa, že približne 25 % aktívnych obyvateľov EÚ je zapojených do zamestnaneckých penzijných programov. Podiel môže v niektorých členských krajinách byť vyšší ako 80 % (napríklad v Holandsku alebo Dánsku), v niektorých je relatívne nízky (Francúzsko, Nemecko). Hodnota majetku zhromaždeného v týchto inštitúciách presahuje 2 000 mil. EUR a zodpovedá asi 25 % HDP celej EÚ. Preto tieto inštitúcie zohrávajú, spolu s ostatnými finančnými ústavmi, zásadnú úlohu vo financovaní európskeho hospodárstva a fungovaní kapitálového trhu EÚ. Sú charakterizované veľmi dlhodobou povahou svojej činnosti, či už ide o záväzky (vyplácanie dôchodkových dávok) alebo o investície, pretože sú schopné investovať (a očakávať výnosy) niekoľko desaťročí.
V Slovenskej republike je situácia z hľadiska existencie priebežného dôchodkového systému ako základu príjmu skupiny osôb v poproduktívnom veku kompatibilná so situáciou v členských krajinách EÚ. V SR je však váha priebežného systému na zabezpečenie príjmu tejto skupiny obyvateľstva stále ešte rozhodujúcou a predstavuje v podstate jediný zdroj príjmov týchto osôb. Obdobná situácia je aj v ostatných postsocialistických kandidátskych krajinách. V SR sa v tomto období začína realizovať proces dôchodkovej a daňovej reformy, ktorý znamená okrem odštartovania kapitalizačného dôchodkového piliera aj značné zmeny v doteraz používanom systéme. Doterajší systém umožňuje iba pripoistenie sa v doplnkových dôchodkových poisťovniach. Dnes platný zákon o doplnkovom dôchodkovom poistení charakterizuje doplnkovú dôchodkovú poisťovňu ako osobitnú právnickú osobu (neriadi sa Obchodným, ale Občianskym zákonníkom), ktorá nemá vlastníkov (akcionárov, spoločníkov a pod.) a je nezisková. Doplnková dôchodková poisťovňa nemá základné imanie (chýba tu akciový kapitál).
Doplnkové dôchodkové poistenie je podľa existujúcej právnej úpravy organizované združeniami zamestnávateľov alebo zamestnancov, tzv. zriaďovateľmi. Je však nutné podotknúť, že inštitút zriaďovateľa nezodpovedá inštitútu akcionára alebo vlastníka obchodného podielu v spoločnosti. Zároveň v súčasnosti neexistuje jasné rozlíšenie medzi majetkom doplnkovej dôchodkovej poisťovne a majetkom poistencov. DDP vyberá od poistencov príspevky, príp. aj od zamestnávateľov, tieto investuje a v prípade dosiahnutia danej vekovej hranice vypláca dôchodkové dávky, či už doživotne alebo počas určitej doby.
Mieša sa tu teda poistný a sporiaci systém. Štát podporuje túto formu sporenia úľavou na dani vo výške 10 % hrubého príjmu, max. 24 000 Sk ročne. Zamestnávatelia majú príspevky na DDP pre svojich zamestnancov do výšky 3 % ročného objemu miezd uznané ako daňový náklad. Spoločnosti, ktoré prevádzajú správu aktív DDP, nepodliehajú v podstate žiadnej kontrole zo strany štátu a nie sú na ne kladené žiadne požiadavky, či už čo sa týka výšky základného imania alebo plnenia personálnych, materiálnych a organizačných predpokladov. V súčasnosti majú DDP viac ako pol milióna poistencov a hodnota spravovaného majetku sa blíži k hodnote desať miliárd korún.
Tento stav by sa mal od 1. 1. 2004 zmeniť, a to v tom zmysle, že od seba oddelí systém sporenia a poistenia. DDP sa v zmysle návrhu novely zákona majú pretransformovať na podielové fondy, kde si budú sporitelia kupovať dôchodkové jednotky, ktoré budú spravovať dôchodkové správcovské spoločnosti. Zároveň budú fondy povinné zverejňovať hodnotu svojho majetku v pravidelných intervaloch. Majetok v jednotlivých fondoch bude striktne oddelený od majetku spoločnosti a na jednotlivé správcovské spoločnosti budú kladené značné podmienky, či už zo stránky výšky základného imania alebo splnenia personálnych, organizačných a materiálnych predpokladov. Štát by túto formu sporenia podporoval štátnou prémiou, ale zároveň zruší doteraz uplatňované daňové výhody.
Predpisy a odporúčané postupy
V EÚ zatiaľ neexistuje úplná zhoda v tom, ako by zamestnanecké penzijné fondy mohli a mali využívať jednotný trh EÚ a jednotnú menu na optimalizáciu svojich investícií na finančných trhoch a efektívnu alokáciu úspor nielen v rámci národných ekonomík, ale i z hľadiska celej EÚ. Národné pravidlá, ktoré musia jednotlivé zamestnanecké penzijné fondy dodržiavať, sa značne líšia. Tieto disproporcie sa snaží zmierniť návrh direktívy Európskeho parlamentu a rady k činnosti inštitúcií zaisťujúcich zamestnanecké penzijné pripoistenie v EÚ, ktorá bola schválená 12. 5. 2003 a lehota na jej transpozíciu uplynie v roku 2005.
Návrh direktívy predovšetkým konštatuje, že niektoré národné úpravy pravidiel činnosti zamestnaneckých penzijných fondov sú zbytočne prísne, a tým porušujú zásadu voľného pohybu kapitálu a zásadu slobodného poskytovania služieb. To vedie k nižším výnosom z investícií, a tým nižším vyplácaným dôchodkom alebo nárokom na nižšie príspevky. Zložité obmedzujúce pravidlá navyše komplikujú riadenie rizík, a tým paradoxne prispievajú k nestabilite celého systému a znižujú jeho bezpečnosť. Zamestnanecké penzijné fondy sú v súčasnosti jedinými finančnými inštitúciami, ktoré nemôžu poskytovať svoje služby v inom členskom štáte (nemajú európsky pas), čo sťažuje aj mobilitu penzijne zaistenej pracovnej sily.
Uvedené problémy majú byť odstránené alebo aspoň zmiernené vytvorením špecifických pravidiel európskeho spoločenstva v uvedenej direktíve tak, aby bolo zaistené splnenie nasledujúcich cieľov:
>> bezpečné a efektívne investície - akcie, cenné papiere denominované v odlišnej mene a rizikový kapitál by nemali byť kvantitatívne obmedzované;
>> neobmedzená voľba správcov - právo penzijných fondov využívať bez obmedzenia služby ktoréhokoľvek oprávneného správcu v rámci EÚ;
>> cezhraničná činnosť - vzájomné uznávanie národných systémov opatrnosti, systém oznamovania a spolupráce medzi príslušnými úradmi, daňová koordinácia medzi členskými štátmi (zhodné daňové od-počty na príspevky platené do penzijných fondov so sídlom v inom členskom štáte, aby účastník z hľadiska týchto daňových odpočtov nemal dôvod preferovať niektorý fond);
>> jednotný trh finančných služieb - koordinácia pravidiel pre finančné služby v oblasti investícií a správy majetku. Zároveň direktíva výslovne deklaruje, že všeobecná organizácia penzijných systémov, finančné mechanizmy a konkrétna úprava fungovania zamestnaneckých penzijných fondov patria do právomoci členských krajín a nie sú návrhom direktívy dotknuté.
Autor: Ivan Barri, INVESTOR
