Dĺžka pracovného času - každý je nespokojný
V rámci snahy o splnenie lisabonských cieľov je často citovaná potreba urobiť európsky trh s prácou flexibilnejším. Posledným sporom, ktorý sa v tejto oblasti rozhorel, je konflikt okolo direktívy o dĺžke pracovného času.
V rámci snahy o splnenie lisabonských cieľov je často citovaná potreba urobiť európsky trh s prácou flexibilnejším. Posledným sporom, ktorý sa v tejto oblasti rozhorel, je konflikt okolo direktívy o dĺžke pracovného času.
Direktíva o dĺžke pracovného času v EÚ bola prijatá v roku 1993. Na rokovaniach na európskej úrovni nedokázali nájsť zástupcovia podnikateľskej sféry a odborov spoločný názor na jej reformu, Európska komisia tak navrhla vlastnú verziu. Tá však nebola prijatá dobre ani jednou zúčastnenou stranou.
Otázky
Členské krajiny EÚ začali Komisiu tlačiť k reforme direktívy po rozhodnutí Európskeho súdneho dvoru v prípade nemeckého doktora Norberta Jägera, že čas, ktorý zamestnanec strávi „v pohotovosti“ na pracovisku, sa tiež počíta do pracovného času. V praxi to znamenalo, že lekári a požiarnici, ktorí majú v rámci svojej pracovnej doby pri dlhších službách aj čas určený na oddych, rýchlo dosiahnu 48-hodinový týždenný limit určený smernicou.
Zatiaľ čo odbory a socialistickí europoslanci požadovali, aby nová smernica zrušila výnimky umožňujúce pracovať viac ako 48 hodín týždenne a argumentovali bezpečnosťou pri práci a zdravím zamestnancov, zástupcovia podnikateľskej sféry a niektoré členské krajiny (hlavne Veľká Británia) žiadali výslovné vyňatie hodín strávených „v pohotovosti“, ale oddychom, z obdobia pracovného času a uľahčenie podmienok pre predĺženie pracovného času nad povolených 48 hodín.
Konečný návrh Komisie obsahuje:
- sprísnenie podmienok, za ktorých človek môže pracovať viac ako 48 hodín, a určenie hornej hranice na 65 hodín - na každom takomto prekročení 48-hodinovej hranice sa budú musieť zamestnávatelia dohodnúť so zamestnancami a dohoda bude musieť byť každoročne obnovovaná
- čas strávený na pracovisku v pohotovosti, ale bez samotnej práce, sa už do pracovného času nezapočítava, členské štáty, alebo zamestnanci a zamestnávatelia v konkrétnom podniku sa však môžu dohodnúť, že sa započítavať bude
Pozície
Komisár pre zamestnanosť a sociálne veci Stavros Dimas priznal, že pri prijímaní návrhu boli veľké názorové rozdiely aj medzi komisármi, k jeho konečnému zneniu však vyhlásil: „Je to vyvážený balík opatrení, ktorý ochráni zdravie a bezpečnosť pracovníkov a zároveň prinesie väčšiu pružnosť a zachová konkurencieschopnosť.“
Holandské predsedníctvo sa v spore snaží nepostaviť ani na jednu stranu. Prisľúbilo, že sa pokúsi do konca tohto roka o dosiahnutie dohody. Prvá debata by sa mala uskutočniť už 4. októbra na schôdzke ministrov sociálnych vecí v Luxemburgu, po nej prídu technické rokovania.
UNICE, organizácia zastupujúca asi 20 miliónov malých, stredných a veľkých firiem z Európy, vyhlásila: „Bohužiaľ, návrh Komisie zďaleka nespĺňa naše očakávania.“ UNICE nesúhlasila so sprísňovaním podmienok pre predĺženie pracovného času nad 48 hodín týždenne.
Hans-Werner Müller, generálny tajomník združenia malých a stredných podnikov UEAPME, vyhlásil: „Komisia premárnila šancu ukázať podnikom v Európe, že podporuje ich potrebu pre väčšiu pružnosť.“
Európska konfederácia odborových zväzov (ETUC), reprezentujúca asi 60 miliónov zamestnancov, vyhlásila: „Milióny pracovníkov budú ešte viac vystavené dlhému a nezdravému pracovnému času a bude pre nich nemožné zladiť pracovné povinnosti so starostlivosťou o rodinu a blízkych.“
Socialistický europoslanec Stephen Huges nie je spokojný s podmienkami, ktoré je treba splniť na predĺženie pracovného času nad hranicu 48 hodín. Podľa neho neposkytujú dostatočnú ochranu zamestnancom, preto jeho skupiny navrhovala úplne zrušiť možnosť predĺžiť pracovný čas: „Návrh vyvinie ešte väčší tlak na pracovníkov, aby podpisovali zmluvy stále vzdialenejšie od ich práva na ochranu podľa smernice o dĺžke pracovného času.“
Predseda nemeckej federálnej lekárskej asociácie Jörg-Dietrich Hoppe zas poukázal na dopad smernice na bezpečnosť pri práci a jej kvalitu: „Čas strávený v pohotovosti musí ostať pracovným časom. Pacienti majú právo nebyť liečení neúnosne unavenými lekármi. Ktokoľvek sa snaží zastaviť hodiny, zvyšuje problém s nedostatkom lekárov.“
Ďalšie kroky
Na schválenie novely je ešte potrebný súhlas Európskeho parlamentu a členských krajín EÚ.
© EurActiv 2003-2004 Všetky práva vyhradené
Direktíva o dĺžke pracovného času v EÚ bola prijatá v roku 1993. Na rokovaniach na európskej úrovni nedokázali nájsť zástupcovia podnikateľskej sféry a odborov spoločný názor na jej reformu, Európska komisia tak navrhla vlastnú verziu. Tá však nebola prijatá dobre ani jednou zúčastnenou stranou.
Otázky
Členské krajiny EÚ začali Komisiu tlačiť k reforme direktívy po rozhodnutí Európskeho súdneho dvoru v prípade nemeckého doktora Norberta Jägera, že čas, ktorý zamestnanec strávi „v pohotovosti“ na pracovisku, sa tiež počíta do pracovného času. V praxi to znamenalo, že lekári a požiarnici, ktorí majú v rámci svojej pracovnej doby pri dlhších službách aj čas určený na oddych, rýchlo dosiahnu 48-hodinový týždenný limit určený smernicou.
Zatiaľ čo odbory a socialistickí europoslanci požadovali, aby nová smernica zrušila výnimky umožňujúce pracovať viac ako 48 hodín týždenne a argumentovali bezpečnosťou pri práci a zdravím zamestnancov, zástupcovia podnikateľskej sféry a niektoré členské krajiny (hlavne Veľká Británia) žiadali výslovné vyňatie hodín strávených „v pohotovosti“, ale oddychom, z obdobia pracovného času a uľahčenie podmienok pre predĺženie pracovného času nad povolených 48 hodín.
Konečný návrh Komisie obsahuje:
- sprísnenie podmienok, za ktorých človek môže pracovať viac ako 48 hodín, a určenie hornej hranice na 65 hodín - na každom takomto prekročení 48-hodinovej hranice sa budú musieť zamestnávatelia dohodnúť so zamestnancami a dohoda bude musieť byť každoročne obnovovaná
- čas strávený na pracovisku v pohotovosti, ale bez samotnej práce, sa už do pracovného času nezapočítava, členské štáty, alebo zamestnanci a zamestnávatelia v konkrétnom podniku sa však môžu dohodnúť, že sa započítavať bude
Pozície
Komisár pre zamestnanosť a sociálne veci Stavros Dimas priznal, že pri prijímaní návrhu boli veľké názorové rozdiely aj medzi komisármi, k jeho konečnému zneniu však vyhlásil: „Je to vyvážený balík opatrení, ktorý ochráni zdravie a bezpečnosť pracovníkov a zároveň prinesie väčšiu pružnosť a zachová konkurencieschopnosť.“
Holandské predsedníctvo sa v spore snaží nepostaviť ani na jednu stranu. Prisľúbilo, že sa pokúsi do konca tohto roka o dosiahnutie dohody. Prvá debata by sa mala uskutočniť už 4. októbra na schôdzke ministrov sociálnych vecí v Luxemburgu, po nej prídu technické rokovania.
UNICE, organizácia zastupujúca asi 20 miliónov malých, stredných a veľkých firiem z Európy, vyhlásila: „Bohužiaľ, návrh Komisie zďaleka nespĺňa naše očakávania.“ UNICE nesúhlasila so sprísňovaním podmienok pre predĺženie pracovného času nad 48 hodín týždenne.
Hans-Werner Müller, generálny tajomník združenia malých a stredných podnikov UEAPME, vyhlásil: „Komisia premárnila šancu ukázať podnikom v Európe, že podporuje ich potrebu pre väčšiu pružnosť.“
Európska konfederácia odborových zväzov (ETUC), reprezentujúca asi 60 miliónov zamestnancov, vyhlásila: „Milióny pracovníkov budú ešte viac vystavené dlhému a nezdravému pracovnému času a bude pre nich nemožné zladiť pracovné povinnosti so starostlivosťou o rodinu a blízkych.“
Socialistický europoslanec Stephen Huges nie je spokojný s podmienkami, ktoré je treba splniť na predĺženie pracovného času nad hranicu 48 hodín. Podľa neho neposkytujú dostatočnú ochranu zamestnancom, preto jeho skupiny navrhovala úplne zrušiť možnosť predĺžiť pracovný čas: „Návrh vyvinie ešte väčší tlak na pracovníkov, aby podpisovali zmluvy stále vzdialenejšie od ich práva na ochranu podľa smernice o dĺžke pracovného času.“
Predseda nemeckej federálnej lekárskej asociácie Jörg-Dietrich Hoppe zas poukázal na dopad smernice na bezpečnosť pri práci a jej kvalitu: „Čas strávený v pohotovosti musí ostať pracovným časom. Pacienti majú právo nebyť liečení neúnosne unavenými lekármi. Ktokoľvek sa snaží zastaviť hodiny, zvyšuje problém s nedostatkom lekárov.“
Ďalšie kroky
Na schválenie novely je ešte potrebný súhlas Európskeho parlamentu a členských krajín EÚ.
© EurActiv 2003-2004 Všetky práva vyhradené
