Dlhodobá nezamestnanosť je v SR naďalej vážnym problémom, upozorňuje EK
Ako sa uvádza v správe o Slovensku 2019, situácia rómskeho obyvateľstva na trhu práce je obzvlášť slabá a výdavky na aktívne politiky trhu práce sú na Slovensku jedny z najnižších v EÚ.
Dlhodobá nezamestnanosť je na Slovensku naďalej vážnym problémom. V správe o Slovensku 2019 to konštatuje Európska komisia (EK). "Miera dlhodobej nezamestnanosti sa v treťom štvrťroku 2018 medziročne znížila o jeden percentuálny bod na 4,0 %, čo je výrazne nad priemerom EÚ, ktorý je na úrovni 2,9 %," uvádza sa v materiáli. Priemerná dĺžka nezamestnanosti na Slovensku pritom patrila medzi najvyššie v EÚ. "Z toho, že podiel dlhodobo nezamestnaných na všetkých nezamestnaných osobách je 60 %, vyplývajú štrukturálne problémy súvisiace najmä s dosahovaným stupňom vzdelania, nízkou vnútroštátnou mobilitou a regionálnymi rozdielmi v oblasti pracovných príležitostí," tvrdí komisia.
V roku 2017 bolo 23,1% nízkokvalifikovaných osôb bez práce viac než rok v porovnaní so 4,6 % priemerne kvalifikovanými osobami a 1,7 % vysokokvalifikovanými osobami. Takmer 60 % nízkokvalifikovaných dlhodobo nezamestnaných sú osoby do 29 rokov, čo podľa EK odráža zvyšujúcu sa mieru nedokončenia školskej dochádzky. Tri štvrtiny dlhodobo nezamestnaných sa sústreďujú v troch regiónoch - Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom.
Situácia rómskeho obyvateľstva na trhu práce je podľa EK obzvlášť slabá. Odhaduje sa, že Rómovia, ktorí prevažne žijú vo vidieckych oblastiach, tvoria takmer 8 % celkového obyvateľstva, pričom približne polovica z nich žije v marginalizovaných rómskych komunitách. Na okresnej úrovni existuje vzájomná súvislosť medzi podielom Rómov na celkovom obyvateľstve a mierou nezamestnanosti. V roku 2016 sa miera nezamestnanosti medzi Rómami odhadovala na 48 %, pričom len asi 25 % Rómov vo veku 20 až 64 rokov vykonávalo „platenú prácu“. "Úroveň zamestnanosti je nestabilná, pričom prevládajú dočasné pracovné zmluvy a sezónne práce," uvádza sa v správe o Slovensku. Nedostatočne inkluzívny vzdelávací systém a diskriminácia na trhu práce prispievajú k etnickej segmentácii trhu práce a nepriaznivým výsledkom rómskeho obyvateľstva v oblasti zamestnanosti, upozorňuje EK.
Ako upozorňuje komisia, výdavky na aktívne politiky trhu práce sú na Slovensku jedny z najnižších v EÚ. Verejné výdavky na aktívne politiky trhu práce v roku 2017 dosiahli úroveň 0,2 % hrubého domáceho produktu. Prevládajúcim opatrením aktívnej politiky trhu práce boli stimuly v oblasti zamestnanosti, a to najmä dotovaním pracovných miest (84 % rozpočtu). Štvrtina rozpočtu sa zamerala na osoby so zdravotným postihnutím. Okrem toho sa značné finančné prostriedky vynaložili na aktivačné práce (programy verejnoprospešných prác), ktoré nezahŕňajú zvyšovanie úrovne zručností. "Naopak, opatrenia v oblasti odbornej prípravy a vzdelávania sa využívajú okrajovo a vyžadujú si ďalšie investície," dodáva EK.
