Deravé vrecká zdravotníctva

Kde sa strácajú peniaze určené pre rezort?
Tŕň z päty nevytiahne ministerstvu zdravotníctva - podľa odborníkov z terénu - zatvoreniemalých nemocníc, ktoré môžu v konečnom dôsledku v hornatých oblastiach Slovenska ajchýbať. Najväčší nárast nákladov totiž zaznamenávame v kapitole liekov. Pacient síceopakovane počúva, aká dôležitá je lieková politika, jej efektívnosť, účelovosť čiracionálnosť predpisovania liekov, no aj to, že za každou kategorizáciou poznať vplyvlobistických skupín. Námestník riaditeľa FN v Bratislave MUDr. Juraj Štofko vidínapríklad v korupcii jeden z najväčších problémov. Podľa neho farmaceutické firmy sadostali do terénu, ktorý u nás nemá nijaké obranné mechanizmy. Ich zástupcoviaobchádzajú zdravotníckych pracovníkov, a tí potom často predpisujú lieky bez ohľadu nacenové relácie. Pre Hospodársky denník uviedol: "Korupcia je v rezorte zdravotníctva odhora až dole. Problémy môže spôsobiť napríklad úrovni kategorizačnej komisie, jejzásluhou sa môžu dostať do zoznamu plne hradených liekov i drahšie, a to na miestotakých, ktoré by tam určite mali byť, či zahraničné na úkor slovenských. Už zoznamkategorizačnej komisie zvyčajne smrdí lobizmom, a keď sa posunie ďalej, často ho zmenípár úradníkov, ktorí tam vsunú zoznam liekov, na ktorých majú oni záujem. Je evidentné,že niektoré firmy majú červenú, iné zelenú. Tento problém síce vznikol ešte pred nástupomtohto ministra, no on ho toleruje." Situáciu v rezorte možno zjednodušene označiť za zložitú- v rokoch 1999 sa síce podarilo spomaliť nárast dlhov zdravotníckych zariadení, ktoréenormne stúpali do roku 1998, celkové bremeno dlhov však zdravotníctvu zostávanaďalej. Záväzky poisťovní zostali približne v rovnakej výške 12 mld. Sk. Treba sazamyslieť, či skutočne už nedozrel čas, aby aj u nás boli riaditeľmi nemocníc ekonómi amanažéri, ako je to vo vyspelých krajinách. Nový cenový výmer, ktorý tak veľmi chýbastomatológom, označil napríklad prezident Slovenskej lekárskej komory Ladislav Petričkoza nesprávny a bezprávny. Podľa jeho názoru ani nemá význam urýchľovať jeho nástup dopraxe. Pridal poznámku, že zástupcovia rezortného ministerstva nechápu ani to, žezdravotníctvo je verejné a nie štátne. Je úplne zbytočné usilovať sa v tejto situácii o postarbitra sporov. Skutočnosť je však taká, že podľa štatistických údajov úhrady zazdravotnú starostlivosť sa v roku 1999 oproti vlaňajšku zvýšili z 36,7 mld. Sk na 39 mld.Sk. Približne na rovnakej úrovni v porovnaní s predchádzajúcim rokom zostali úhradylekárom primárneho kontaktu, ostatným poskytovateľom (dopravná služba a pod.),samostatným poliklinikám a za zdravotnícke pomôcky aj potreby. Úhrady sa zvýšilinemocniciam s poliklinikou, ako aj samostatným a verejným lekárňam za receptové lieky.Problémom je však aj to, že príspevkové organizácie evidujú pohľadávky voči zdravotnýmpoisťovniam, ich objem však účtovne nepokrýva ich záväzky. Stav pohľadávok možnograficky znázorniť a rozdeliť - ako pohľadávky voči VšZP, voči ostatným zdravotnýmpoisťovniam vrátane Perspektívy a na ostatné (nájomné, odpredaj liekov či neuhradenáplazma atď.). Posledný sledovaný polrok pohľadávky klesli na 5,9 mld. Sk. Vývoj, ktorýmožno charakterizovať ako určitý prenos ťarchy záväzkov zo zdravotných poisťovní nazdravotnícke zariadenia, ovplyvnili prospektívne rozpočty, ktoré boli rozpracované naúrovni zdrojov zdravotných poisťovní. Tento vývoj sa odzrkadlil aj v hospodárskomvýsledku príspevkových organizácií za rok l999. Ich strata bola 31. decembra 1999 vyššiaako 30. decembra 1998 a dosiahla približne 4,7 mld. Sk. Ako to v skutočnosti v našichnemocniciach vyzerá, by zistili kompetentní, keby si v niektorých poležali a dostala sa imstarostlivosť, s ktorou sa stretáva bežný občan.