Dávať tam, kde chýba

Nielen odborníci zaregistrovali problémy, ktoré často sprevádzajú otázky prevencie napríklad pri výskyte infekčných ochorení a podávaní očkovacích látok. Podľa získaných informácií pri nedorozumeniach, ktoré vznikajú medzi lekármi a epidemiológmi na jednej strane a zdravotnými poisťovňami na druhej strane, aj tu je jablkom sváru nedostatok finančných prostriedkov. Zdravotné poisťovne často nechcú finančne vykryť to, čo im vyplýva z legislatívy. Podpora prevencie sa síce u nás všeobecne deklaruje, ale bez finančného zabezpečenia sa nedá splniť. A práve leto je obdobie, ktoré preveruje úroveň prevencie a vyberá daň za nedodržiavanie hygienických predpisov či nedostatočnú ochranu zdravia. Tou najvyššou cenou sú epidémie. Najčastejší problém: potraviny. MUDr. Eva Máderová, CSc., vedúca sekcie hygieny Štátneho zdravotného ústavu (ŠZÚ), v tejto súvislosti pre Hospodársky denník uviedla, že základné oblasti týkajúce sa zdravej výživy a potravín sú síce rámcovo rozpracované v zákone o potravinách, avšak vo sfére uplatňovania preventívnych prístupov stále absentuje oblasť činností s tzv. vysokým epidemiologickým rizikom. Ide napríklad o výrobu lahôdkarských, cukrárskych výrobkov, zmrzliny, ale aj bryndze, pokrmov rýchleho občerstvenia a pod., najmä z hľadiska princípov zníženia možného mikrobiologického rizika. Problematiku tzv. odhadu rizika a jeho uplatnenia v praxi pracovníkmi hygieny výživy ŠZÚ v SR plánujú rozpracovať v novele zákona o ochrane zdravia ľudí. Ďalším miestom, kde by tiež bolo potrebné urobiť krok vpred, je prevencia. Podľa už spomínanej odborníčky, na úseku špecifickej prevencie, teda očkovania, je snaha zavádzať do očkovacej praxe kombinované vakcíny (menšia traumatizácia dieťaťa, nižšie náklady na injekčný materiál, zníženie počtu návštev rodičov s dieťaťom v ambulancii).

Problémom sú vysoké ceny kombinovaných vakcín, ktoré nedovoľujú bežne ich včleniť do imunizačného programu. Škoda, pri absorbovaní takýchto informácií človeku môže zísť na um, že by bolo treba dať v zdravotníctve peniaze tam, kde ich je skutočne treba, aj za cenu prísnejších kontrol v niektorých oblastiach, napríklad pri rozličných plošných nákupoch v tomto rezorte. "V rámci všeobecnej prevencie sú rezervy ľudí v osobnej zodpovednosti voči svojmu zdraviu i okoliu," uvádza MUDr. E. Máderová. "Práve nedodržiavanie osobnej hygieny, stravovania, prevádzky spoločných zariadení je príčinou výskytu mnohých infekčných ochorení." V epidemiologickej sfére sú problémy, ktoré môžu mať svoj pôvod i v zahraničí. Vzhľadom na vysokú migráciu obyvateľstva treba rátať aj s touto možnosťou. Populácia Slovenska je vďaka dlhoročnému pravidelnému povinnému očkovaniu detí chránená proti ochoreniam, ako je detská obrna, záškrt, tetanus, čierny kašeľ, osýpky, ružienka, mumps, ktoré vo svete ešte stále postihujú tisíce ľudí. No pri cestách do zahraničia odporúčame našim občanom očkovanie proti vírusovej hepatitíde A a B, proti žltej zimnici, brušnému týfusu, japonskej encefalitíde, meningokokovému zápalu mozgu, a proti ďalším infekciám podľa miesta pobytu a jeho charakteru, uviedla MUDr. E. Máderová. Tohtoročné letné obdobie už prinieslo vzostup infekčných hnačkových ochorení, predovšetkým salmonelózy.