Čo zaplatíme, to dostaneme
Prvý pilier penzijného zabezpečenia sa reformou výrazne zlepší
Prvý pilier penzijného zabezpečenia sa reformou výrazne zlepší
Spôsob finančného zabezpečenia na časy, keď sa človek nebude schopný vlastnými silami postarať o živobytie, je dnes na Slovensku v katastrofálnom stave. Ak si v produktívnom veku sami nenašetríme na horšie časy – starobu, invaliditu či dlhú chorobu – musíme sa spoľahnúť na štát.
Štát sa síce postará, na to však potrebuje peniaze od tých, ktorí niečo produkujú. Tento moment je kľúčový na pochopenie, prečo to nemôže ďalej fungovať tak ako doteraz.
Pri dôchodkoch a invalidnom či nemocenskom finančnom zabezpečení sa síce používa pojem poistné systémy, v skutočnosti však s poistením nemajú takmer nič spoločné. Je to obyčajný transfer peňazí od tých, ktorí produkujú, k tým, ktorí z vymedzených dôvodov produkovať nemôžu. A tak sa na starobné dôchodky pre neustále sa zväčšujúcu skupinu ľudí v dôchodkovom veku skladá čoraz menšia skupina tých produktívnych. To isté platí pri invalidných dôchodkoch a nemocenskom zabezpečení, pri ktorých je navyše masívne prítomné zneužívanie – dokazujú to štatistiky s očividnými deformáciami.
Roztvorené nožnice
Najväčšiu pozornosť – aj v súvislosti s pripravovanou reformou penzijného systému – si zaslúži zásadná zmena jeho prvého, priebežného povinného piliera. Na svete už je zákon o sociálnom poistení. Jeho najväčší prínos v oblasti starobných dôchodkov bude spočívať v tom, čomu sa úradne hovorí 100-percentná zásluhovosť. To znamená, že starobné dôchodky z tohto piliera by po novom nemali byť takmer rovnaké bez ohľadu na to, či dôchodca v produktívnom veku odvádzal odvody z minimálnej mzdy alebo z trojnásobku priemernej mzdy. Systém prvého piliera penzijného zabezpečenia síce naďalej zostane priebežný, čiže na výplatu aktuálnych dôchodcov budú slúžiť peniaze od ľudí v produktívnom veku, bude však existovať presná evidencia, koľko človek v produktívnom veku zaplatí na odvodoch a od toho sa bude odvíjať aj výška jeho dôchodkového nároku z tohto piliera.
„Zachováme medzigeneračnú distribúciu prostriedkov, výrazne však zredukujeme vnútrogeneračnú distribúciu, ktorá spočívala v nivelizácii vyplácaných dôchodkov,“ vysvetľuje tvorca tejto reformy, štátny tajomník ministerstva práce a sociálnych vecí Michal Horváth. Konkrétne by to malo znamenať, že ľudia s najnižšími príjmami dostanú o čosi menej než podľa dnešného systému.
„Absurdnosť dnešného systému ilustruje aj to, že často mali ľudia vyšší dôchodok než predtým čistý príjem,“ vysvetľuje štátny tajomník. Vzápätí však nízkopríjmové skupiny upokojuje: „Ak ich dôchodkový príjem bude nižší, než je hranica hmotnej núdze, bude mu doplácané zo štátneho systému sociálnej pomoci. Ak bude jeho hmotná núdza spôsobená iba nižšími zárobkami a ak odpracoval určitý počet rokov, budú sociálne dávky vyššie.“
Podľa vládnej koncepcie penzijnej reformy by mali ľudia v produktívnom veku na zabezpečenie svojej staroby odvádzať 20 percent svojej hrubej mzdy, pričom najmenej 10 percent pôjde práve do prvého, priebežného piliera. Zvyšných 10 percent hrubej mzdy môžu ponechať v priebežnom pilieri alebo ich nasmerovať do sporivých penzijných fondov. Výnimkou budú ľudia tesne pred odchodom do dôchodku, ktorí by v sporivom druhom pilieri už nestihli takmer nič našetriť, ale aj ľudia, ktorí práve vstupujú do produktívneho veku – tí by mali povinne rozdeliť svoje odvody medzi prvý a druhý pilier.
Pravnuci budú spomínať
Kľúčovým prvkom vzorca na výpočet budúceho dôchodkového nároku z prvého piliera bude takzvaný osobný mzdový bod. Ten vyjadruje pomer ročnej mzdy, z ktorej sa platia odvody, k 12-násobku priemernej mzdy v hospodárstve. V praxi bude hodnota osobného mzdového bodu dosahovať od 0,4 (ľudia so zárobkom blízkym minimálnej mzde) až po 3 (pretože vrchnou hranicou vymeriavacieho základu na výpočet odvodovej povinnosti bude trojnásobok priemernej mzdy).
Pri odchode do dôchodku sa z každoročných výpisov Sociálnej poisťovne vypočíta aritmetický priemer všetkých dosiahnutých osobných mzdových bodov. Tie sa budú vypočítavať od roku 1994 do času odchodu do dôchodku. „Priemerný osobný mzdový bod, dosiahnutý od roku 1994, sa bude uplatňovať aj na všetky predtým odpracované roky, pretože za predchádzajúce desaťročia nie sú vždy k dispozícii presné záznamy a okrem toho by podrobné zisťovanie údajov bolo nesmierne administratívne náročné,“ vysvetľuje M. Horváth. Samotný dôchodok sa bude počítať násobením počtu odpracovaných rokov (respektíve počtom rokov účasti na dôchodkovom poistení), priemerného osobného mzdového bodu a takzvanou aktuálnou dôchodkovou hodnotou. Tá v roku 2004 odštartuje na zákonom určenej hodnote 183,58, pričom podľa M. Horvátha „toto číslo vychádza zo súčasných finančných možností Sociálnej poisťovne“ a každoročne sa bude automaticky zvyšovať (alebo znižovať) o toľko, o koľko sa percentuálne zmení priemerná nominálna mzda v ekonomike.
„Ľudia by mali dostať dlhopisy s uvedením presného vzorca, podľa ktorého sa im vyráta dôchodok, aj s podpisom politika, ktorý to presadí. Budú naň spomínať ešte naši pravnuci,“ víta navrhovanú úpravu riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Eugen Jurzyca.
Koniec trestania úspešných
Zrušenie hranice maximálneho dôchodku, respektíve jeho prirodzené obmedzenie, vyplývajúce z toho, že odvody sa budú platiť maximálne z trojnásobku priemernej mzdy v hospodárstve, však nebude okamžité. Dôvodom sú obavy z finančnej náročnosti a hnevu tých, ktorí do dôchodku odišli tesne pred zavedením tejto zmeny. Preto sa bude pri výpočte osobného mzdového bodu v plnom rozsahu zohľadňovať iba príjem do 1,25-násobku priemernej mzdy v hospodárstve a zo zvyšku (do stropu, ktorým je trojnásobok priemernej mzdy) sa mu v prvom roku bude počítať iba 30 percent. Tento podiel by sa potom mal každoročne zvýšiť o 10 percent, takže v roku 2011 už by sa mal osobný mzdový bod počítať z reálneho príjmu (opäť do hornej hranice vymeriavacieho základu).
Aj pri tomto obmedzení sa začne výška dôchodkov výrazne diferencovať hneď po spustení reformy. Ak napríklad niekto platil 40 rokov odvody a jeho priemerná mesačná mzda v období, z ktorého sa počíta dôchodkový nárok (teda najlepších 5 rokov z posledných 10 odpracovaných), dosahovala 16 200 korún, do konca tohto roka mu bude priznaný dôchodok na úrovni približne 7 200 korún. Ak ten istý človek odíde do dôchodku po prvom januári budúceho roka (a ak bude prijatý zákon o sociálnom poistení), dostane o 4-tisíc korún mesačne viac, teda okolo 10 300 korún. Najnižšie dôchodky sa pritom budú pohybovať okolo 4-tisíc korún. S uvoľňovaním hornej hranice uznateľného príjmu sa tieto rozdiely budú ešte zvyšovať, čo by malo výrazne zlepšiť dnešný, najmä pre stredné a vyššie príjmové skupiny demotivačný a trestajúci model, v ktorom najviac profitovali tí, ktorí zarábali podpriemerne.
Už len detaily
Problematické už zostávajú iba detaily: napríklad otázka, či sa dôchodky z tohto piliera budú vyplácať iba z toho, čo sa Sociálnej poisťovni podarí na odvodoch vybrať, alebo zo sumy, ktorú by mali zamestnanci a zamestnávatelia zaplatiť. Podľa M. Horvátha by bolo najlepšie zohľadňovať iba vybrané odvody. „Pri zamestnancoch by to však znamenalo vážne problémy. V sú-časnosti nedokážeme riešiť problém neplatiacich zamestnávateľov inak ako tým, že si pohľadávky vymáha Sociálna poisťovňa a samotných zamestnancov sa to nedotkne.
Kým sa nezlepší činnosť Sociálnej poisťovne pri evidencii a vymáhaní pohľadávok (evidovaných je takmer 60 miliárd korún) a platobná disciplína podnikov, dovtedy súčasný stav je prakticky nezmeniteľný.“
E. Jurzyca však oponuje: „Dôchodky by sa mali vyplácať len z vybraných odvodov, nie z predpísaných. Štát ich nikdy poriadne nevie vybrať a rozdiel znova niekto zaplatí.“
Autor: Róbert Žitňanský
Spôsob finančného zabezpečenia na časy, keď sa človek nebude schopný vlastnými silami postarať o živobytie, je dnes na Slovensku v katastrofálnom stave. Ak si v produktívnom veku sami nenašetríme na horšie časy – starobu, invaliditu či dlhú chorobu – musíme sa spoľahnúť na štát.
Štát sa síce postará, na to však potrebuje peniaze od tých, ktorí niečo produkujú. Tento moment je kľúčový na pochopenie, prečo to nemôže ďalej fungovať tak ako doteraz.
Pri dôchodkoch a invalidnom či nemocenskom finančnom zabezpečení sa síce používa pojem poistné systémy, v skutočnosti však s poistením nemajú takmer nič spoločné. Je to obyčajný transfer peňazí od tých, ktorí produkujú, k tým, ktorí z vymedzených dôvodov produkovať nemôžu. A tak sa na starobné dôchodky pre neustále sa zväčšujúcu skupinu ľudí v dôchodkovom veku skladá čoraz menšia skupina tých produktívnych. To isté platí pri invalidných dôchodkoch a nemocenskom zabezpečení, pri ktorých je navyše masívne prítomné zneužívanie – dokazujú to štatistiky s očividnými deformáciami.
Roztvorené nožnice
Najväčšiu pozornosť – aj v súvislosti s pripravovanou reformou penzijného systému – si zaslúži zásadná zmena jeho prvého, priebežného povinného piliera. Na svete už je zákon o sociálnom poistení. Jeho najväčší prínos v oblasti starobných dôchodkov bude spočívať v tom, čomu sa úradne hovorí 100-percentná zásluhovosť. To znamená, že starobné dôchodky z tohto piliera by po novom nemali byť takmer rovnaké bez ohľadu na to, či dôchodca v produktívnom veku odvádzal odvody z minimálnej mzdy alebo z trojnásobku priemernej mzdy. Systém prvého piliera penzijného zabezpečenia síce naďalej zostane priebežný, čiže na výplatu aktuálnych dôchodcov budú slúžiť peniaze od ľudí v produktívnom veku, bude však existovať presná evidencia, koľko človek v produktívnom veku zaplatí na odvodoch a od toho sa bude odvíjať aj výška jeho dôchodkového nároku z tohto piliera.
„Zachováme medzigeneračnú distribúciu prostriedkov, výrazne však zredukujeme vnútrogeneračnú distribúciu, ktorá spočívala v nivelizácii vyplácaných dôchodkov,“ vysvetľuje tvorca tejto reformy, štátny tajomník ministerstva práce a sociálnych vecí Michal Horváth. Konkrétne by to malo znamenať, že ľudia s najnižšími príjmami dostanú o čosi menej než podľa dnešného systému.
„Absurdnosť dnešného systému ilustruje aj to, že často mali ľudia vyšší dôchodok než predtým čistý príjem,“ vysvetľuje štátny tajomník. Vzápätí však nízkopríjmové skupiny upokojuje: „Ak ich dôchodkový príjem bude nižší, než je hranica hmotnej núdze, bude mu doplácané zo štátneho systému sociálnej pomoci. Ak bude jeho hmotná núdza spôsobená iba nižšími zárobkami a ak odpracoval určitý počet rokov, budú sociálne dávky vyššie.“
Podľa vládnej koncepcie penzijnej reformy by mali ľudia v produktívnom veku na zabezpečenie svojej staroby odvádzať 20 percent svojej hrubej mzdy, pričom najmenej 10 percent pôjde práve do prvého, priebežného piliera. Zvyšných 10 percent hrubej mzdy môžu ponechať v priebežnom pilieri alebo ich nasmerovať do sporivých penzijných fondov. Výnimkou budú ľudia tesne pred odchodom do dôchodku, ktorí by v sporivom druhom pilieri už nestihli takmer nič našetriť, ale aj ľudia, ktorí práve vstupujú do produktívneho veku – tí by mali povinne rozdeliť svoje odvody medzi prvý a druhý pilier.
Pravnuci budú spomínať
Kľúčovým prvkom vzorca na výpočet budúceho dôchodkového nároku z prvého piliera bude takzvaný osobný mzdový bod. Ten vyjadruje pomer ročnej mzdy, z ktorej sa platia odvody, k 12-násobku priemernej mzdy v hospodárstve. V praxi bude hodnota osobného mzdového bodu dosahovať od 0,4 (ľudia so zárobkom blízkym minimálnej mzde) až po 3 (pretože vrchnou hranicou vymeriavacieho základu na výpočet odvodovej povinnosti bude trojnásobok priemernej mzdy).
Pri odchode do dôchodku sa z každoročných výpisov Sociálnej poisťovne vypočíta aritmetický priemer všetkých dosiahnutých osobných mzdových bodov. Tie sa budú vypočítavať od roku 1994 do času odchodu do dôchodku. „Priemerný osobný mzdový bod, dosiahnutý od roku 1994, sa bude uplatňovať aj na všetky predtým odpracované roky, pretože za predchádzajúce desaťročia nie sú vždy k dispozícii presné záznamy a okrem toho by podrobné zisťovanie údajov bolo nesmierne administratívne náročné,“ vysvetľuje M. Horváth. Samotný dôchodok sa bude počítať násobením počtu odpracovaných rokov (respektíve počtom rokov účasti na dôchodkovom poistení), priemerného osobného mzdového bodu a takzvanou aktuálnou dôchodkovou hodnotou. Tá v roku 2004 odštartuje na zákonom určenej hodnote 183,58, pričom podľa M. Horvátha „toto číslo vychádza zo súčasných finančných možností Sociálnej poisťovne“ a každoročne sa bude automaticky zvyšovať (alebo znižovať) o toľko, o koľko sa percentuálne zmení priemerná nominálna mzda v ekonomike.
„Ľudia by mali dostať dlhopisy s uvedením presného vzorca, podľa ktorého sa im vyráta dôchodok, aj s podpisom politika, ktorý to presadí. Budú naň spomínať ešte naši pravnuci,“ víta navrhovanú úpravu riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Eugen Jurzyca.
Koniec trestania úspešných
Zrušenie hranice maximálneho dôchodku, respektíve jeho prirodzené obmedzenie, vyplývajúce z toho, že odvody sa budú platiť maximálne z trojnásobku priemernej mzdy v hospodárstve, však nebude okamžité. Dôvodom sú obavy z finančnej náročnosti a hnevu tých, ktorí do dôchodku odišli tesne pred zavedením tejto zmeny. Preto sa bude pri výpočte osobného mzdového bodu v plnom rozsahu zohľadňovať iba príjem do 1,25-násobku priemernej mzdy v hospodárstve a zo zvyšku (do stropu, ktorým je trojnásobok priemernej mzdy) sa mu v prvom roku bude počítať iba 30 percent. Tento podiel by sa potom mal každoročne zvýšiť o 10 percent, takže v roku 2011 už by sa mal osobný mzdový bod počítať z reálneho príjmu (opäť do hornej hranice vymeriavacieho základu).
Aj pri tomto obmedzení sa začne výška dôchodkov výrazne diferencovať hneď po spustení reformy. Ak napríklad niekto platil 40 rokov odvody a jeho priemerná mesačná mzda v období, z ktorého sa počíta dôchodkový nárok (teda najlepších 5 rokov z posledných 10 odpracovaných), dosahovala 16 200 korún, do konca tohto roka mu bude priznaný dôchodok na úrovni približne 7 200 korún. Ak ten istý človek odíde do dôchodku po prvom januári budúceho roka (a ak bude prijatý zákon o sociálnom poistení), dostane o 4-tisíc korún mesačne viac, teda okolo 10 300 korún. Najnižšie dôchodky sa pritom budú pohybovať okolo 4-tisíc korún. S uvoľňovaním hornej hranice uznateľného príjmu sa tieto rozdiely budú ešte zvyšovať, čo by malo výrazne zlepšiť dnešný, najmä pre stredné a vyššie príjmové skupiny demotivačný a trestajúci model, v ktorom najviac profitovali tí, ktorí zarábali podpriemerne.
Už len detaily
Problematické už zostávajú iba detaily: napríklad otázka, či sa dôchodky z tohto piliera budú vyplácať iba z toho, čo sa Sociálnej poisťovni podarí na odvodoch vybrať, alebo zo sumy, ktorú by mali zamestnanci a zamestnávatelia zaplatiť. Podľa M. Horvátha by bolo najlepšie zohľadňovať iba vybrané odvody. „Pri zamestnancoch by to však znamenalo vážne problémy. V sú-časnosti nedokážeme riešiť problém neplatiacich zamestnávateľov inak ako tým, že si pohľadávky vymáha Sociálna poisťovňa a samotných zamestnancov sa to nedotkne.
Kým sa nezlepší činnosť Sociálnej poisťovne pri evidencii a vymáhaní pohľadávok (evidovaných je takmer 60 miliárd korún) a platobná disciplína podnikov, dovtedy súčasný stav je prakticky nezmeniteľný.“
E. Jurzyca však oponuje: „Dôchodky by sa mali vyplácať len z vybraných odvodov, nie z predpísaných. Štát ich nikdy poriadne nevie vybrať a rozdiel znova niekto zaplatí.“
Autor: Róbert Žitňanský
