Chýr, že Sociálnej poisťovni hrozí kolaps, je ako výčitka, prečo dôchodcovia nezomierajú

Z dennej tlače a televízie sa dozvedám alarmujúce správy, žeSociálnej poisťovni hrozí kolaps. Už v prvej polovici budúcehoroka nebude mať vlastné zdroje na financovanie dôchodkov aNárodný úrad práce nebude mať peniaze na podpory vnezamestnanosti. Ako príčina hroziaceho stavu sa uvádzapredlžujúci sa vek obyvateľstva, čím sa mení pomer počtupoberateľov dôchodku k počtu tých, ktorí prostriedky nadôchodky vytvárajú. Pripadá mi to ako výčitka, prečodôchodcovia neumierajú skôr. Väčšine z nich však minimálne20 rokov, ale zväčša 40 až 50 rokov zo mzdy zrážali príspevkyaj na starobné poistenie, a tak právom očakávajú, že sa im ztoho aspoň malá čiastka vráti. Že tie peniaze už dávnorozkradli? Iste ich nerozkradli dôchodcovia! Čo sa týkapráceschopného obyvateľstva v produktívnom veku, problém jeešte zložitejší. Časť z nich kolabujúce podniky postupneprepúšťajú, a tak spadajú do kategórie tých, čo nie sa vlastnouvinou stali nezamestnanými alebo po ukončení školyzamestnanie vôbec nemohli nájsť. Pred niekoľkými rokmi našemédiá priniesli správu, že komunistická Čína v snahe predísťhroziacemu hladomoru následkom populačnej explózie zaviedlaopatrenia, že rodinný príspevok poskytne iba na prvé dieťa, nadruhé nie a v prípade tretieho sa odníme prídavok aj na to prvé.Komu to finančné pomery dovolia, môže mať detí, koľko chce,ale nemali by na nich pracovať iní. Podľa štatistiky dnes jepriemerný počet detí v čínskych rodinách 1,8. Podľa starostovobcí na našom východe sa rodia deti preto, aby otcovia poprevzatí prídavkov mohli ísť rovno do krčmy. Pán Kalman akoposlanec hlása, že ten problém musí riešiť celá EÚ, no je totrocha čudná logika. Čiže, čo my navaríme, má zjesť niekto druhý.