Cena kapitálového životného poistenia
Pri ročných platbách poistného poisťovne väčšinou poskytujú zľavy
Pri ročných platbách poistného poisťovne väčšinou poskytujú zľavy
Základnou vlastnosťou poistného produktu známeho pod pojmom kapitálové životné poistenie je zabezpečenie sa proti riziku úmrtia a pre prípad dožitia. Hlavnou črtou tohto poistenia je garancia zhodnotenia časti zaplateného poistného takzvanou "technickou úrokovou mierou". Okrem toho môžu poisťovne pripísať klientom podiel na zisku. Výška poistného sa vypočíta z poistno-matematického vzorca, v ktorom sú zohľadnené rôzne faktory tvoriace tzv. aktuársku bázu (napr. úmrtnostné tabuľky, náklady poisťovne, technická úroková miera a inflácia).
Poistno-matematické vzorce sú vo všeobecnosti postavené na výpočet ročného poistného. To by mal klient zaplatiť na začiatku poistného obdobia. Poisťovne však dávajú klientovi možnosť platiť poistné aj v tzv. polročných splátkach (polročne, štvrťročne alebo mesačne), za čo klient platí prirážku za področnosť. Z obchodného hľadiska je však pre poisťovňu výhodnejšie ponúknuť klientovi najskôr platenie poistného mesačne, a potom mu poskytnúť zľavu. Tento psychologický efekt sa využíva najmä pri dohodnutí poistenia. Samozrejme, že je výhodnejšie dostať peniaze na začiatku poistného obdobia, pretože sa môžu dlhšie zhodnocovať. Preto ak chceme, aby sa budúca hodnota platieb (na konci roka) rovnala pri oboch druhoch platenia (mesačné verzus ročné), musíme zákonite k vypočítanému ročnému poisteniu pripočítať určitú percentuálnu prirážku za mesačné platenie (področnosť). Okrem bežného poistného môžu klienti využiť aj jednorazové poistné, čiže aj na celú poistnú dobu - napr. na 30 rokov.
Ľudia väčšinou uzatvárajú kapitálové životné poistenie pre potrebu krytia rizika úmrtia a rizika dožitia. Samostatne sa poistenie týchto rizík predáva v minimálnom množstve, pretože ľudia väčšinou využívajú kombináciu oboch rizík. Ak by napr. mladý človek uzatvoril desaťročnú poistnú zmluvu na len riziko úmrtia a dožil by sa konca poistnej doby, plnenie by nenastalo. Podobne by sa mohol niekto poistiť na 10 rokov len na riziko dožitia. Potom v prípade jeho úmrtia počas doby poistenia by nenastalo poistné plnenie, poisťovňa by iba vrátila zaplatené poistné pozostalým. Pri kombinácii poistenia rizika úmrtia a rizika dožitia vždy nastane poistné plnenie. Znamená to, že poistený sa buď dožije konca poistnej doby (vtedy mu poisťovňa vyplatí poistnú sumu na dožitie), alebo nastane poistná udalosť (vtedy poisťovňa vyplatí poistnú sumu na úmrtie pozostalým, prípadne osobe klientom vopred určenej).
"Výpočet výšky poistného pri poistení rizík úmrtia a dožitia závisí hlavne od vstupného veku poisteného, doby poistenia, poistných súm, spôsobu platenia a ocenenia rizika z hľadiska povolania, zdravotného stavu či záujmovej činnosti. Čím má poistený viac rokov, tým je riziko úmrtia vyššie, a tým je vyššie aj poistné za krytie tohto rizika. Starší ľudia majú väčšiu pravdepodobnosť úmrtia, ktorá je opísaná úmrtnostnými tabuľkami. Naopak, mladší ľudia majú väčšiu pravdepodobnosť dožitia sa konca poistnej doby (napr. 5 rokov), preto je u nich krytie rizika dožitia drahšie. Znamená to, že vstupný vek poisteného je dôležitý faktor ovplyvňujúci výšku poistného," hovorí Stanislav Krivý z poisťovne KOOPERATIVA.
Pri uzatváraní kapitálového životného poistenia, ktoré je kombináciou krytia rizika úmrtia a rizika dožitia, treba dbať na to, aby poistná suma (ďalej len PS) pre prípad úmrtia nebola menšia ako PS na dožitie. Mohlo by sa totiž stať, že v prípade úmrtia poisteného by poistné plnenie mohlo byť nižšie ako celkom zaplatené poistné. Tu si treba uvedomiť, že poistený platí poistné za krytie dvoch rizík, ale poistné plnenie dostane v závislosti od toho, ktorá z udalostí nastane skôr (úmrtie alebo dožitie). Odborníci v oblasti poisťovníctva radia, aby PS na dožitie a PS na úmrtie boli v pomere 1:1 alebo vyšší v prospech rizika úmrtia.
Z demografického vývoja a z vývoja úmrtnosti je dokázané, že ženy sa dožívajú vyššieho priemerného veku ako muži. Niektoré poisťovne túto skutočnosť zohľadňujú pri určovaní poistného v životnom poistení tak, že ženám odpočítajú určitý počet rokov od ich vstupného veku - teda ich "omladzujú".
Poistné, ktoré poistený platí za krytie rizika úmrtia a rizika dožitia, sa v poisťovni akumuluje vo forme rezervy a poisťovňa garantuje jeho zhodnotenie technickou úrokovou mierou (TÚM). V súčasnosti na Slovensku neexistuje žiadna záväzná norma, ktorá určuje výšku TÚM a každá poisťovňa si ju stanovuje sama. V prípade potreby ju môže zmeniť, no táto zmena sa môže týkať iba novouzatvorených poistných zmlúv. Stanovenie výšky TÚM je hľadiska životaschopnosti poisťovne nesmierne dôležité. Poisťovňa musí byť schopná dlhodobo kryť záväzky, ktoré jej vyplývajú z uzatvorených poistných zmlúv. Ak by z marketingových dôvodov vyhlásila poisťovňa príliš vysokú TÚM, klienti by síce platili nižšie poistné, no v prípade poklesu úrokových sadzieb by poisťovňa nemusela byť schopná splatiť svoje záväzky (plnenia voči klientom), čo by mohlo ohroziť jej finančnú stabilitu. Preto poisťovne z opatrnosti väčšinou volia TÚM nižšiu, ako je úroková miera na finančnom trhu. Odporúčaná výška TÚM podľa smernice EÚ je maximálne 60 % z výnosu do splatnosti 10-ročných štátnych dlhopisov. Pri dosiahnutí vyšších výnosov na konci roka poisťovňa prerozdelí časť zisku medzi klientov. Tým sa okrem garantovanej TÚM zabezpečuje dodatočné zhodnocovanie poistného, čo sa prejaví nárastom rezervy na poistnej zmluve a adekvátne k tomu sa zvýši konečná výplata dohodnutej PS o úroky a ostatné podiely. Poistné plnenie je potom vždy vyššie, ako bolo na začiatku dohodnuté pri uzatváraní poistenia.
Komerčné poisťovne pri uzatváraní životnej poistky dávajú klientovi vyplniť zdravotný dotazník, aby mohli posúdiť jeho zdravotný stav a prehodnotiť krytie určitých rizík. Pokiaľ v dotazníku poistený uvedie, že trpí nejakými chorobami, prípadne utrpel úrazy, bol liečený alebo bol iným spôsobom zhoršený jeho zdravotný stav, poisťovňa oceňuje jeho zvýšené riziko a môže mu po obojstrannej dohode upraviť poistné alebo vylúčiť z poistného krytia niektoré riziká. Poistený pri podpise zmluvy dáva poisťovni súhlas na zisťovanie jeho zdravotného stavu a zároveň oprávňuje lekára aby poskytol poisťovni údaje, ktoré si pre potreby poistenia vyžiada. "Každá poisťovňa musí vedieť zvážiť mieru rizika, ktorú je ochotná podstúpiť," hovorí investičný manažér z poisťovne KOOPERATIVA Pavol Jankových.
Poisťovne kategorizujú poistených do tzv. rizikových skupín, čo vplýva na výšku poistného. Ak poistený vykonáva určitý druh činnosti, s ktorou je spojené vyššie riziko, poisťovňa mu logicky upraví poistné za krytie vyšších rizík. Väčšinou ide o poistencov registrovaných v športových kluboch, ktoré prevádzkujú adrenalínové športy typu parašutizmus, horolezectvo, skialpinizmus alebo o niektoré profesijné práce ako lietanie, jaskyniarstvo, práca v špeciálnych jednotkách, narábanie s výbušninami… atď.
Okrem základného krytia rizika úmrtia a rizika dožitia si môže poistník uzavrieť rôzne druhy pripoistení, medzi ktoré patrí napríklad krytie rizika úmrtia následkom úrazu, trvalé následky úrazu, invalidita, bežný úraz alebo denné odškodné za pobyt v nemocnici. Hlavný rozdiel medzi základnými rizikami kapitálového poistenia a pripoisteniami je v tom, že riziko úmrtia a riziko dožitia tvoria rezervotvornú zložku poistného, pričom pripoistenia tvoria rizikovú zložku poistného. Rezervotvorná zložka poistného sa klientovi akumuluje a každoročne zhodnocuje, oproti tomu riziková zložka napĺňa princíp solidarity a jej nespotrebovaná časť zostáva v prospech poisťovne a teda iných klientov.
Je na klientovi, aby zvážil, v ktorej poisťovni sa dá poistiť, keď za tú istú službu (poistku) v každej poisťovni platí inú cenu.
Autor: Vladimír Bačišin
Základnou vlastnosťou poistného produktu známeho pod pojmom kapitálové životné poistenie je zabezpečenie sa proti riziku úmrtia a pre prípad dožitia. Hlavnou črtou tohto poistenia je garancia zhodnotenia časti zaplateného poistného takzvanou "technickou úrokovou mierou". Okrem toho môžu poisťovne pripísať klientom podiel na zisku. Výška poistného sa vypočíta z poistno-matematického vzorca, v ktorom sú zohľadnené rôzne faktory tvoriace tzv. aktuársku bázu (napr. úmrtnostné tabuľky, náklady poisťovne, technická úroková miera a inflácia).
Poistno-matematické vzorce sú vo všeobecnosti postavené na výpočet ročného poistného. To by mal klient zaplatiť na začiatku poistného obdobia. Poisťovne však dávajú klientovi možnosť platiť poistné aj v tzv. polročných splátkach (polročne, štvrťročne alebo mesačne), za čo klient platí prirážku za področnosť. Z obchodného hľadiska je však pre poisťovňu výhodnejšie ponúknuť klientovi najskôr platenie poistného mesačne, a potom mu poskytnúť zľavu. Tento psychologický efekt sa využíva najmä pri dohodnutí poistenia. Samozrejme, že je výhodnejšie dostať peniaze na začiatku poistného obdobia, pretože sa môžu dlhšie zhodnocovať. Preto ak chceme, aby sa budúca hodnota platieb (na konci roka) rovnala pri oboch druhoch platenia (mesačné verzus ročné), musíme zákonite k vypočítanému ročnému poisteniu pripočítať určitú percentuálnu prirážku za mesačné platenie (področnosť). Okrem bežného poistného môžu klienti využiť aj jednorazové poistné, čiže aj na celú poistnú dobu - napr. na 30 rokov.
Ľudia väčšinou uzatvárajú kapitálové životné poistenie pre potrebu krytia rizika úmrtia a rizika dožitia. Samostatne sa poistenie týchto rizík predáva v minimálnom množstve, pretože ľudia väčšinou využívajú kombináciu oboch rizík. Ak by napr. mladý človek uzatvoril desaťročnú poistnú zmluvu na len riziko úmrtia a dožil by sa konca poistnej doby, plnenie by nenastalo. Podobne by sa mohol niekto poistiť na 10 rokov len na riziko dožitia. Potom v prípade jeho úmrtia počas doby poistenia by nenastalo poistné plnenie, poisťovňa by iba vrátila zaplatené poistné pozostalým. Pri kombinácii poistenia rizika úmrtia a rizika dožitia vždy nastane poistné plnenie. Znamená to, že poistený sa buď dožije konca poistnej doby (vtedy mu poisťovňa vyplatí poistnú sumu na dožitie), alebo nastane poistná udalosť (vtedy poisťovňa vyplatí poistnú sumu na úmrtie pozostalým, prípadne osobe klientom vopred určenej).
"Výpočet výšky poistného pri poistení rizík úmrtia a dožitia závisí hlavne od vstupného veku poisteného, doby poistenia, poistných súm, spôsobu platenia a ocenenia rizika z hľadiska povolania, zdravotného stavu či záujmovej činnosti. Čím má poistený viac rokov, tým je riziko úmrtia vyššie, a tým je vyššie aj poistné za krytie tohto rizika. Starší ľudia majú väčšiu pravdepodobnosť úmrtia, ktorá je opísaná úmrtnostnými tabuľkami. Naopak, mladší ľudia majú väčšiu pravdepodobnosť dožitia sa konca poistnej doby (napr. 5 rokov), preto je u nich krytie rizika dožitia drahšie. Znamená to, že vstupný vek poisteného je dôležitý faktor ovplyvňujúci výšku poistného," hovorí Stanislav Krivý z poisťovne KOOPERATIVA.
Pri uzatváraní kapitálového životného poistenia, ktoré je kombináciou krytia rizika úmrtia a rizika dožitia, treba dbať na to, aby poistná suma (ďalej len PS) pre prípad úmrtia nebola menšia ako PS na dožitie. Mohlo by sa totiž stať, že v prípade úmrtia poisteného by poistné plnenie mohlo byť nižšie ako celkom zaplatené poistné. Tu si treba uvedomiť, že poistený platí poistné za krytie dvoch rizík, ale poistné plnenie dostane v závislosti od toho, ktorá z udalostí nastane skôr (úmrtie alebo dožitie). Odborníci v oblasti poisťovníctva radia, aby PS na dožitie a PS na úmrtie boli v pomere 1:1 alebo vyšší v prospech rizika úmrtia.
Z demografického vývoja a z vývoja úmrtnosti je dokázané, že ženy sa dožívajú vyššieho priemerného veku ako muži. Niektoré poisťovne túto skutočnosť zohľadňujú pri určovaní poistného v životnom poistení tak, že ženám odpočítajú určitý počet rokov od ich vstupného veku - teda ich "omladzujú".
Poistné, ktoré poistený platí za krytie rizika úmrtia a rizika dožitia, sa v poisťovni akumuluje vo forme rezervy a poisťovňa garantuje jeho zhodnotenie technickou úrokovou mierou (TÚM). V súčasnosti na Slovensku neexistuje žiadna záväzná norma, ktorá určuje výšku TÚM a každá poisťovňa si ju stanovuje sama. V prípade potreby ju môže zmeniť, no táto zmena sa môže týkať iba novouzatvorených poistných zmlúv. Stanovenie výšky TÚM je hľadiska životaschopnosti poisťovne nesmierne dôležité. Poisťovňa musí byť schopná dlhodobo kryť záväzky, ktoré jej vyplývajú z uzatvorených poistných zmlúv. Ak by z marketingových dôvodov vyhlásila poisťovňa príliš vysokú TÚM, klienti by síce platili nižšie poistné, no v prípade poklesu úrokových sadzieb by poisťovňa nemusela byť schopná splatiť svoje záväzky (plnenia voči klientom), čo by mohlo ohroziť jej finančnú stabilitu. Preto poisťovne z opatrnosti väčšinou volia TÚM nižšiu, ako je úroková miera na finančnom trhu. Odporúčaná výška TÚM podľa smernice EÚ je maximálne 60 % z výnosu do splatnosti 10-ročných štátnych dlhopisov. Pri dosiahnutí vyšších výnosov na konci roka poisťovňa prerozdelí časť zisku medzi klientov. Tým sa okrem garantovanej TÚM zabezpečuje dodatočné zhodnocovanie poistného, čo sa prejaví nárastom rezervy na poistnej zmluve a adekvátne k tomu sa zvýši konečná výplata dohodnutej PS o úroky a ostatné podiely. Poistné plnenie je potom vždy vyššie, ako bolo na začiatku dohodnuté pri uzatváraní poistenia.
Komerčné poisťovne pri uzatváraní životnej poistky dávajú klientovi vyplniť zdravotný dotazník, aby mohli posúdiť jeho zdravotný stav a prehodnotiť krytie určitých rizík. Pokiaľ v dotazníku poistený uvedie, že trpí nejakými chorobami, prípadne utrpel úrazy, bol liečený alebo bol iným spôsobom zhoršený jeho zdravotný stav, poisťovňa oceňuje jeho zvýšené riziko a môže mu po obojstrannej dohode upraviť poistné alebo vylúčiť z poistného krytia niektoré riziká. Poistený pri podpise zmluvy dáva poisťovni súhlas na zisťovanie jeho zdravotného stavu a zároveň oprávňuje lekára aby poskytol poisťovni údaje, ktoré si pre potreby poistenia vyžiada. "Každá poisťovňa musí vedieť zvážiť mieru rizika, ktorú je ochotná podstúpiť," hovorí investičný manažér z poisťovne KOOPERATIVA Pavol Jankových.
Poisťovne kategorizujú poistených do tzv. rizikových skupín, čo vplýva na výšku poistného. Ak poistený vykonáva určitý druh činnosti, s ktorou je spojené vyššie riziko, poisťovňa mu logicky upraví poistné za krytie vyšších rizík. Väčšinou ide o poistencov registrovaných v športových kluboch, ktoré prevádzkujú adrenalínové športy typu parašutizmus, horolezectvo, skialpinizmus alebo o niektoré profesijné práce ako lietanie, jaskyniarstvo, práca v špeciálnych jednotkách, narábanie s výbušninami… atď.
Okrem základného krytia rizika úmrtia a rizika dožitia si môže poistník uzavrieť rôzne druhy pripoistení, medzi ktoré patrí napríklad krytie rizika úmrtia následkom úrazu, trvalé následky úrazu, invalidita, bežný úraz alebo denné odškodné za pobyt v nemocnici. Hlavný rozdiel medzi základnými rizikami kapitálového poistenia a pripoisteniami je v tom, že riziko úmrtia a riziko dožitia tvoria rezervotvornú zložku poistného, pričom pripoistenia tvoria rizikovú zložku poistného. Rezervotvorná zložka poistného sa klientovi akumuluje a každoročne zhodnocuje, oproti tomu riziková zložka napĺňa princíp solidarity a jej nespotrebovaná časť zostáva v prospech poisťovne a teda iných klientov.
Je na klientovi, aby zvážil, v ktorej poisťovni sa dá poistiť, keď za tú istú službu (poistku) v každej poisťovni platí inú cenu.
Autor: Vladimír Bačišin
