Bez lekára a bez receptu
Možnosti samoliečby sa na Slovensku dosť podceňujú. Voľno predajné lieky sa budú viac presadzovať
Možnosti samoliečby sa na Slovensku dosť podceňujú. Voľno predajné lieky sa budú viac presadzovať
Poraďte sa so svojím lekárnikom. Tak končia všetky reklamy na voľno predajné lieky vo vyspelých krajinách. U nás sa zväčša zvykne dodať, prečítajte si príbalový leták. Treba v tom hľadať rozdiel?
Iste. Vo vyspelých krajinách sa za voľno predajné ( tzv. OTC) lieky považujú všetky tie, ku ktorým človek nepotrebuje konzultáciu u lekára, ani jeho rady. Stačí, ak sa opýta lekárnika. V Európe predstavuje trh s liekmi, ktoré nie sú viazané na predpis lekára hodnotu vyše 136 miliónov eur. A v tejto Európe sa dnes diskutuje o tom, či možno do zoznamu voľno predajných liekov zaradiť aj prípravok na zabránenie počatia, známu "pilulku po". Na Slovensku sa niektoré farmaceutické firmy darmo dožadujú vyradiť prípravky proti kašľu z úhrady zdravotných poisťovní. Jeden raz pracujú intenzívne na tom, aby isté lieky do zoznamu dostali a druhý raz na tom, aby isté lieky z neho vyradili. Nuž, na Slovensku je stále niečo tak i onak. Dodajme však, že tie isté problémy riešia farmaceutické firmy na celom svete.
V USA – na najväčšom liekovom trhu, kde pôsobí aj prvá päťka farmaceutických firiem je vyraďovanie liekov z úhrad zdravotných poisťovní takisto ostro sledovanou záležitosťou. V USA sa v minulom roku diskutovalo o tom, či má Federálny úrad pre kontrolu liečiv a potravín (FDA) zaradiť medzi voľne dostupné aj antihistaminiká. Konkrétne ide o tri prípravky troch farmaceutických firiem. Podľa časopisu OTC Business News, ktorý cituje Edukafarm, po vedeckej stránke je vec bezproblémová, pretože tieto antihistaminiká (Claritin, Zyrtec a Allegry) sú bezpečnejšie, ako tie, čo sú momentálne v USA voľne prístupné. Zdravotné poisťovne očakávajú zníženie nákladov na lieky, takže preradenie podporujú. Firmy sa však bránia. Podľa slov Pavla Šveca, profesora Farmakologickej fakulty UK v Bratislave pri rozhodovaní o zaraďovaní príslušných liekov medzi voľno predajné prípravky by sa malo prihliadať aj na postoj výrobcu, pretože on je zodpovedným subjektom za riziká. Administratíva, ktorá o zaradení lieku rozhoduje nemá v tomto smere žiadnu zodpovednosť.
Samozrejme, že lieky bez predpisu takisto nie sú vhodné pre každého, preto je veľmi dôležité sledovať pokyny v príbalovom letáku. Čím viac liekov možno kúpiť bez predpisu, tým dôležitejšia je osveta.
Po návrhu ministra zdravotníctva zaviesť poplatok za recept dvadsať korún, sa iste dostavia aj ďalšie návrhy, ako ušetriť pár korún v nákladoch na lieky. Okrem tradičných argumentov a známych nástrojov liekovej politiky by sa mali začať využívať aj tie netradičné. Ideálnym príkladom možných zmien je nielen rozšíriť zoznam voľno predajných liekov, ale aj vyradiť tie, ktoré sú ešte v kategorizačnom zozname a majú určené úhrady pre zdravotné poisťovne. Na príklade voľno predajných liekov vidno, ako sa u nás aj šetrí aj šafári zároveň.
Niečo na hlavybolenie
Oficiálne údaje uvádzajú, že na voľno predajné lieky v minulom roku minuli zdravotné poisťovne takmer miliardu korún, čo je 5,4 percenta z nákladov na lieky. Ide o tie lieky, ktoré môže prepísať lekár, ale môže si ich pacient aj kúpiť v lekárni, bez receptu. Za vyradenie voľno predajných liekov z úhrady zdravotných poisťovní sa prihovára Slovenská asociácia farmaceutických firiem (SAFS), a podľa už publikovaných názorov, aj minister zdravotníctva SR Rudolf Zajac.
Dôvody sú viaceré: Napríklad mnohé návštevy u lekára končia naozaj iba predpísaním lieku, ktorý si pacient môže kúpiť v lekárni. Okrem spomínanej miliardy by sa však mohli ušetriť aj ďalšie finančné prostriedky, a to tie, ktoré si lekár "naboduje" zapíše ako úkony, ktoré pacientovi poskytol. Keďže sa už do ordinácie pacient unúval a odsedel si istý čas v čakárni, treba ho predsa "odmeniť" aspoň receptom. Niektoré lieky, ktoré sa takto ocitnú na receptoch veru nestoja ani tých dvadsať korún. Omnoho významnejší je však efekt, ktorý by takýto krok priniesol. Ak by sa všetky voľno predajné lieky stali naozaj voľno predajnými, čiže neboli by zároveň aj na lekársky predpis, tak by sa v našom zdravotníckom rozpočte dalo podľa odhadov SAFS- u ušetriť zhruba 10 až 15 percent z celkových nákladov na lieky, čo je približne 1,7 až 2 miliardy korún. A to je raz toľko, ako sa na ne minie doteraz z účtov zdravotných poisťovní.
Trh voľno predajných liekov na Slovensku je pomerne malý, avšak s mnohými perspektívami. V Nemecku a Francúzsku a Veľkej Británii, čiže krajinách, ktoré majú aj vysokú spotrebu liekov celkom, viac konzumujú aj lieky, ktoré si zadovážia bez lekárskeho predpisu.
V týchto krajinách ide naozaj o lieky, nielen minerálne a vitamínové prípravky. Lieky určené na samoliečbu sa zväčša delia na štyri kategórie. Najviac sa kupujú lieky proti nachladnutiu, chrípke – tvoria zhruba dvadsaťsedem percent z predaja voľno predajných liekov. Potom nasledujú analgetiká, lieky proti bolesti – dvadsaťtri percent a lieky podporujúce trávenie – devätnásť percent, lieky na kožné choroby – štrnásť percent a napokon vitamíny a minerály – sedemnásť percent.
V poslednom období, najmä v súvislosti s rozširovaním počtu kandidátskych krajín na vstup do Európskej únie je snaha zjednocovať klasifikáciu liekov a definovať pojmy a zosúladiť legislatívu. Definovať podiel voľno predajných liekov na celkovom farmaceutickom trhu je dosť ťažké. V Európe totiž treba rozlišovať medzi trhovým podielom liekov vydávaných bez lekárskeho predpisu a čistým obratom z predaja liekov určených na samoliečbu.
Rozlišuje sa teda trh liekov bez predpisu a trh liekov určených na samoliečbu. V prvom prípade ide o sumu zhruba 26,5 milióna eur a v druhom o 17,5 milióna eur, pre celú Európu aj s kandidátskymi krajinami.
Pomôž si sám
Samoliečba závisí od mnohých faktorov. Nie je dôležitá iba cena liekov, či zodpovedá kúpnej sile obyvateľstva, ale aj dostupnosť týchto liekov, ktorá závisí od systému zdravotnej starostlivosti, a napokon všeobecná úroveň samoliečby úzko korešponduje s úrovňou vzdelanosti, ale aj aktívneho prístupu k zdraviu. Nuž, aj v otázke náhľadov na samoliečbu sa nachádzame na rázcestí a zrejme sa vydáme po tej ceste, ktorá nás neomylne dovedie do Európy.
Samoliečenie je cesta, ktorá vedie k zníženiu nákladov na zdravotníctvo a takisto poskytuje oveľa väčšie možnosti v slobodnom rozhodovaní a najmä zodpovednosti za zdravie. V súčasnosti sa v súvislosti s témou liekov bez receptu niektorí odborníci vyjadrujú nie pochvalne a to najmä preto, že dnes sa preferuje medicína založená na dôkazoch. Čiže lieky musia mať za sebou štúdiu, ktorá dokazuje ich účinnosť, efektívnosť, a tak ďalej, kritériá tzv. evidence based medicine, sú veľmi prísne.
Samoliečenie môže však najmä v sociálne orientovaných zdravotných systémoch prináša aj viacero výhod. Jednou z nich je napríklad odklad návštevy u lekára, čiže do ambulancií by po riešení prvých príznakov choroby prichádzali iba tí pacienti, ktorí skutočne potrebujú lekársku pomoc. Typickým príkladom je zápal dýchacích ciest, ktorý sa v počiatkoch dá zvládnuť aj bez antibiotickej liečby, ktorá je u nás dosť populárna a to aj v prípadoch, kedy nie je nevyhnutná.
Vo všeobecnosti sú lieky bez receptu považované za tie, ktoré prekryjú čas prvých symptómov. Čiže ide o krátkodobé liečenie drobných zdravotných ťažkostí. Ak samoliečenie nepomáha, po troch, štyroch dňoch nevyhnutne treba navštíviť lekára. Voľno predajné lieky nie sú určené na dlhodobé riešenie chorobných stavov.
Paleta liekov určených na samoliečenie v ekonomicky vyspelom svete stúpa a využívajú sa aj pri iných viacerých indikáciách a symptómoch. Na porovnanie, v USA najviac liekov bez receptu pripadá na lieky na obezitu, u nás na prechladnutie, bolesti a poruchy trávenia.
Na Slovensku sa za samoliečbu skôr považuje prevencia. V tejto súvislosti sa teda najviac hovorí o vitamínoch, mineráloch a stopových prvkoch, ktoré by mali byť súčasťou jedálnička človeka, ktorý si chce čo najdlhšie udržať zdravie, prípadne potrebuje ho posilniť. Vo vyspelej Európe sa pod týmto pojmom samoliečba viac chápe odklad návštevy u lekára pri začínajúcich príznakoch choroby. Spotrebu liekov jednoznačne ovplyvňuje aj reklama a propagácia prípravkov. Potom závisí aj od ceny, veľkosti balení ale aj počtu lekární.
Kľúčovým bodom k rozširovaniu samoliečby sú informácie. Jednoznačne by v nich mal významnú úlohu hrať profil bezpečnosti lieku. Nie je pravda, že ten, čo je voľno predajný, nie je nebezpečný. Práve naopak, mnohými liekmi napríklad na liečenie bolesti, si možno zdravotný stav aj zhoršiť. Takže vždy treba mať na pamäti, že voľno predajné lieky sú voľbou pre krátkodobé riešenia. To by malo byť aj podstatou osvety farmaceutických firiem, ktoré lieky bez lekárskeho predpisu propagujú.
Ďalšou z významných kapitol samoliečenia je využívanie fytofarmák. Liečiv, ktorých základom sú prírodné zdroje a výťažky z rastlín. Návrat k prírodným zdrojom je odpoveďou na výdobytky civilizácie, ale aj návratom k stáročným praktikám predkov i liečivej sile prírody. Produkty z prírody a produkty, ktoré síce vyzerajú ako lieky, ale sú iba doplnkom výživy, sa čoraz viac presadzujú aj v oblasti samoliečenia a prevencie chorôb. Predpokladá sa, že práve tieto produkty budú hrať významnú úlohu pri zvyšovaní investícií do zdravia.
Autor: DAGMAR KRIŠTOFIČOVÁ
Poraďte sa so svojím lekárnikom. Tak končia všetky reklamy na voľno predajné lieky vo vyspelých krajinách. U nás sa zväčša zvykne dodať, prečítajte si príbalový leták. Treba v tom hľadať rozdiel?
Iste. Vo vyspelých krajinách sa za voľno predajné ( tzv. OTC) lieky považujú všetky tie, ku ktorým človek nepotrebuje konzultáciu u lekára, ani jeho rady. Stačí, ak sa opýta lekárnika. V Európe predstavuje trh s liekmi, ktoré nie sú viazané na predpis lekára hodnotu vyše 136 miliónov eur. A v tejto Európe sa dnes diskutuje o tom, či možno do zoznamu voľno predajných liekov zaradiť aj prípravok na zabránenie počatia, známu "pilulku po". Na Slovensku sa niektoré farmaceutické firmy darmo dožadujú vyradiť prípravky proti kašľu z úhrady zdravotných poisťovní. Jeden raz pracujú intenzívne na tom, aby isté lieky do zoznamu dostali a druhý raz na tom, aby isté lieky z neho vyradili. Nuž, na Slovensku je stále niečo tak i onak. Dodajme však, že tie isté problémy riešia farmaceutické firmy na celom svete.
V USA – na najväčšom liekovom trhu, kde pôsobí aj prvá päťka farmaceutických firiem je vyraďovanie liekov z úhrad zdravotných poisťovní takisto ostro sledovanou záležitosťou. V USA sa v minulom roku diskutovalo o tom, či má Federálny úrad pre kontrolu liečiv a potravín (FDA) zaradiť medzi voľne dostupné aj antihistaminiká. Konkrétne ide o tri prípravky troch farmaceutických firiem. Podľa časopisu OTC Business News, ktorý cituje Edukafarm, po vedeckej stránke je vec bezproblémová, pretože tieto antihistaminiká (Claritin, Zyrtec a Allegry) sú bezpečnejšie, ako tie, čo sú momentálne v USA voľne prístupné. Zdravotné poisťovne očakávajú zníženie nákladov na lieky, takže preradenie podporujú. Firmy sa však bránia. Podľa slov Pavla Šveca, profesora Farmakologickej fakulty UK v Bratislave pri rozhodovaní o zaraďovaní príslušných liekov medzi voľno predajné prípravky by sa malo prihliadať aj na postoj výrobcu, pretože on je zodpovedným subjektom za riziká. Administratíva, ktorá o zaradení lieku rozhoduje nemá v tomto smere žiadnu zodpovednosť.
Samozrejme, že lieky bez predpisu takisto nie sú vhodné pre každého, preto je veľmi dôležité sledovať pokyny v príbalovom letáku. Čím viac liekov možno kúpiť bez predpisu, tým dôležitejšia je osveta.
Po návrhu ministra zdravotníctva zaviesť poplatok za recept dvadsať korún, sa iste dostavia aj ďalšie návrhy, ako ušetriť pár korún v nákladoch na lieky. Okrem tradičných argumentov a známych nástrojov liekovej politiky by sa mali začať využívať aj tie netradičné. Ideálnym príkladom možných zmien je nielen rozšíriť zoznam voľno predajných liekov, ale aj vyradiť tie, ktoré sú ešte v kategorizačnom zozname a majú určené úhrady pre zdravotné poisťovne. Na príklade voľno predajných liekov vidno, ako sa u nás aj šetrí aj šafári zároveň.
Niečo na hlavybolenie
Oficiálne údaje uvádzajú, že na voľno predajné lieky v minulom roku minuli zdravotné poisťovne takmer miliardu korún, čo je 5,4 percenta z nákladov na lieky. Ide o tie lieky, ktoré môže prepísať lekár, ale môže si ich pacient aj kúpiť v lekárni, bez receptu. Za vyradenie voľno predajných liekov z úhrady zdravotných poisťovní sa prihovára Slovenská asociácia farmaceutických firiem (SAFS), a podľa už publikovaných názorov, aj minister zdravotníctva SR Rudolf Zajac.
Dôvody sú viaceré: Napríklad mnohé návštevy u lekára končia naozaj iba predpísaním lieku, ktorý si pacient môže kúpiť v lekárni. Okrem spomínanej miliardy by sa však mohli ušetriť aj ďalšie finančné prostriedky, a to tie, ktoré si lekár "naboduje" zapíše ako úkony, ktoré pacientovi poskytol. Keďže sa už do ordinácie pacient unúval a odsedel si istý čas v čakárni, treba ho predsa "odmeniť" aspoň receptom. Niektoré lieky, ktoré sa takto ocitnú na receptoch veru nestoja ani tých dvadsať korún. Omnoho významnejší je však efekt, ktorý by takýto krok priniesol. Ak by sa všetky voľno predajné lieky stali naozaj voľno predajnými, čiže neboli by zároveň aj na lekársky predpis, tak by sa v našom zdravotníckom rozpočte dalo podľa odhadov SAFS- u ušetriť zhruba 10 až 15 percent z celkových nákladov na lieky, čo je približne 1,7 až 2 miliardy korún. A to je raz toľko, ako sa na ne minie doteraz z účtov zdravotných poisťovní.
Trh voľno predajných liekov na Slovensku je pomerne malý, avšak s mnohými perspektívami. V Nemecku a Francúzsku a Veľkej Británii, čiže krajinách, ktoré majú aj vysokú spotrebu liekov celkom, viac konzumujú aj lieky, ktoré si zadovážia bez lekárskeho predpisu.
V týchto krajinách ide naozaj o lieky, nielen minerálne a vitamínové prípravky. Lieky určené na samoliečbu sa zväčša delia na štyri kategórie. Najviac sa kupujú lieky proti nachladnutiu, chrípke – tvoria zhruba dvadsaťsedem percent z predaja voľno predajných liekov. Potom nasledujú analgetiká, lieky proti bolesti – dvadsaťtri percent a lieky podporujúce trávenie – devätnásť percent, lieky na kožné choroby – štrnásť percent a napokon vitamíny a minerály – sedemnásť percent.
V poslednom období, najmä v súvislosti s rozširovaním počtu kandidátskych krajín na vstup do Európskej únie je snaha zjednocovať klasifikáciu liekov a definovať pojmy a zosúladiť legislatívu. Definovať podiel voľno predajných liekov na celkovom farmaceutickom trhu je dosť ťažké. V Európe totiž treba rozlišovať medzi trhovým podielom liekov vydávaných bez lekárskeho predpisu a čistým obratom z predaja liekov určených na samoliečbu.
Rozlišuje sa teda trh liekov bez predpisu a trh liekov určených na samoliečbu. V prvom prípade ide o sumu zhruba 26,5 milióna eur a v druhom o 17,5 milióna eur, pre celú Európu aj s kandidátskymi krajinami.
Pomôž si sám
Samoliečba závisí od mnohých faktorov. Nie je dôležitá iba cena liekov, či zodpovedá kúpnej sile obyvateľstva, ale aj dostupnosť týchto liekov, ktorá závisí od systému zdravotnej starostlivosti, a napokon všeobecná úroveň samoliečby úzko korešponduje s úrovňou vzdelanosti, ale aj aktívneho prístupu k zdraviu. Nuž, aj v otázke náhľadov na samoliečbu sa nachádzame na rázcestí a zrejme sa vydáme po tej ceste, ktorá nás neomylne dovedie do Európy.
Samoliečenie je cesta, ktorá vedie k zníženiu nákladov na zdravotníctvo a takisto poskytuje oveľa väčšie možnosti v slobodnom rozhodovaní a najmä zodpovednosti za zdravie. V súčasnosti sa v súvislosti s témou liekov bez receptu niektorí odborníci vyjadrujú nie pochvalne a to najmä preto, že dnes sa preferuje medicína založená na dôkazoch. Čiže lieky musia mať za sebou štúdiu, ktorá dokazuje ich účinnosť, efektívnosť, a tak ďalej, kritériá tzv. evidence based medicine, sú veľmi prísne.
Samoliečenie môže však najmä v sociálne orientovaných zdravotných systémoch prináša aj viacero výhod. Jednou z nich je napríklad odklad návštevy u lekára, čiže do ambulancií by po riešení prvých príznakov choroby prichádzali iba tí pacienti, ktorí skutočne potrebujú lekársku pomoc. Typickým príkladom je zápal dýchacích ciest, ktorý sa v počiatkoch dá zvládnuť aj bez antibiotickej liečby, ktorá je u nás dosť populárna a to aj v prípadoch, kedy nie je nevyhnutná.
Vo všeobecnosti sú lieky bez receptu považované za tie, ktoré prekryjú čas prvých symptómov. Čiže ide o krátkodobé liečenie drobných zdravotných ťažkostí. Ak samoliečenie nepomáha, po troch, štyroch dňoch nevyhnutne treba navštíviť lekára. Voľno predajné lieky nie sú určené na dlhodobé riešenie chorobných stavov.
Paleta liekov určených na samoliečenie v ekonomicky vyspelom svete stúpa a využívajú sa aj pri iných viacerých indikáciách a symptómoch. Na porovnanie, v USA najviac liekov bez receptu pripadá na lieky na obezitu, u nás na prechladnutie, bolesti a poruchy trávenia.
Na Slovensku sa za samoliečbu skôr považuje prevencia. V tejto súvislosti sa teda najviac hovorí o vitamínoch, mineráloch a stopových prvkoch, ktoré by mali byť súčasťou jedálnička človeka, ktorý si chce čo najdlhšie udržať zdravie, prípadne potrebuje ho posilniť. Vo vyspelej Európe sa pod týmto pojmom samoliečba viac chápe odklad návštevy u lekára pri začínajúcich príznakoch choroby. Spotrebu liekov jednoznačne ovplyvňuje aj reklama a propagácia prípravkov. Potom závisí aj od ceny, veľkosti balení ale aj počtu lekární.
Kľúčovým bodom k rozširovaniu samoliečby sú informácie. Jednoznačne by v nich mal významnú úlohu hrať profil bezpečnosti lieku. Nie je pravda, že ten, čo je voľno predajný, nie je nebezpečný. Práve naopak, mnohými liekmi napríklad na liečenie bolesti, si možno zdravotný stav aj zhoršiť. Takže vždy treba mať na pamäti, že voľno predajné lieky sú voľbou pre krátkodobé riešenia. To by malo byť aj podstatou osvety farmaceutických firiem, ktoré lieky bez lekárskeho predpisu propagujú.
Ďalšou z významných kapitol samoliečenia je využívanie fytofarmák. Liečiv, ktorých základom sú prírodné zdroje a výťažky z rastlín. Návrat k prírodným zdrojom je odpoveďou na výdobytky civilizácie, ale aj návratom k stáročným praktikám predkov i liečivej sile prírody. Produkty z prírody a produkty, ktoré síce vyzerajú ako lieky, ale sú iba doplnkom výživy, sa čoraz viac presadzujú aj v oblasti samoliečenia a prevencie chorôb. Predpokladá sa, že práve tieto produkty budú hrať významnú úlohu pri zvyšovaní investícií do zdravia.
Autor: DAGMAR KRIŠTOFIČOVÁ
