Analytici: Štátny rozpočet na rok 2003 je reálny
Za najväčšie pozitívum návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2003 považujú slovenskí ekonomickí analytici úroveň jeho reálnosti a transparentnosti
Za najväčšie pozitívum návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2003 považujú slovenskí ekonomickí analytici úroveň jeho reálnosti a transparentnosti.
Podľa Juraja Kotiana zo Slovenskej sporiteľne (SLSP) došlo v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003 k významnej zmene vo vykazovaní. Do jeho príjmovej zložky sa započítavajú len tzv. regulárne príjmy, nespochybniteľné medzinárodnými inštitúciami ako napr. Medzinárodným menovým fondom (MMF).
Nefigurujú tam žiadne potenciálne príjmy z deblokácií ruského dlhu či otázne privatizačné príjmy. Zároveň na strane výdavkov sú už započítané aj niekoľkomiliardové náklady na reštrukturalizáciu bánk. Takto postavený rozpočet považuje J. Kotian za omnoho transparentnejší a približujúci sa k metodike Európskej únie ESA 95. Zároveň je dobrým základom pre štátny rozpočet v roku 2004, pretože v tejto podobe bude dobre porovnateľný. Robo Prega z Tatra banky v tejto súvislosti pripomína, že vzhľadom na zmenu štruktúry výdavkov a príjmov návrhu rozpočtu je ťažšie porovnať ho s tohtoročným rozpočtom. Po úprave príjmov a výdavkov je však možné konštatovať, že navrhovaný deficit na úrovni 4,8 % HDP bude znamenať mierny pokles oproti schodku z tohto roka. R. Prega ocenil snahy Ministerstva financií (MF) SR zredukovať výdavky v štátnej správe a do roku 2006 znížiť schodok na úroveň 3 % HDP. Cesta k nižšiemu deficitu pritom podľa Mareka Gábriša z ČSOB vedie prostredníctvom znižovania výdavkov, kde je väčší priestor na opatrenia, ako v prípade príjmovej stránky rozpočtu. V snahe znížiť výdavky bude musieť vláda podľa J. Kotiana vykonať viaceré legislatívne zmeny, najmä v zákone o štátnej a verejnej službe, upraviť dávky sociálneho zabezpečenia a pravdepodobne aj utlmiť rast miezd, ktorý by mal presiahnuť 15 %.
Makroekonomické východiská rozpočtu považujú analytici za relatívne konzervatívne, i keď pri zostavovaní návrhu rozpočtu to považujú za skôr pozitívum ako negatívum. Otázna je podľa M. Gábriša úroveň inflácie v tomto roku, keďže ešte nie je celkom doriešená otázka deregulácií. Jeho odhad inflácie je na úrovni 6,7 až 9 %, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou reálny rast cien sa bude pohybovať v hornej časti tohto pásma. M. Gábriš však pripomína, že ide len o návrh, ktorý ešte musí prejsť medzirezortným pripomienkovým konaním, následne vládou, parlamentom a podpísať ho musí aj prezident, čo znamená, že jeho konečná podoba sa môže v niektorých parametroch odlišovať.
Podľa návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003, ktorý v pondelok zverejnilo MF SR, účtovný schodok rozpočtu by mal predstavovať 55,9 miliardy Sk, čo je 4,8 % predpokladanej tvorby HDP. Celkové príjmy ŠR sa odhadujú na úrovni 229,9 miliardy Sk a výdavky na 285,8 miliardy Sk vrátane výdavkov na reštrukturalizáciu bánk.
Publikovanie alebo dalšie šírenie obsahu správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho súhlasu TASR výslovne zakázané.
Copyright©2002TASR.
Podľa Juraja Kotiana zo Slovenskej sporiteľne (SLSP) došlo v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003 k významnej zmene vo vykazovaní. Do jeho príjmovej zložky sa započítavajú len tzv. regulárne príjmy, nespochybniteľné medzinárodnými inštitúciami ako napr. Medzinárodným menovým fondom (MMF).
Nefigurujú tam žiadne potenciálne príjmy z deblokácií ruského dlhu či otázne privatizačné príjmy. Zároveň na strane výdavkov sú už započítané aj niekoľkomiliardové náklady na reštrukturalizáciu bánk. Takto postavený rozpočet považuje J. Kotian za omnoho transparentnejší a približujúci sa k metodike Európskej únie ESA 95. Zároveň je dobrým základom pre štátny rozpočet v roku 2004, pretože v tejto podobe bude dobre porovnateľný. Robo Prega z Tatra banky v tejto súvislosti pripomína, že vzhľadom na zmenu štruktúry výdavkov a príjmov návrhu rozpočtu je ťažšie porovnať ho s tohtoročným rozpočtom. Po úprave príjmov a výdavkov je však možné konštatovať, že navrhovaný deficit na úrovni 4,8 % HDP bude znamenať mierny pokles oproti schodku z tohto roka. R. Prega ocenil snahy Ministerstva financií (MF) SR zredukovať výdavky v štátnej správe a do roku 2006 znížiť schodok na úroveň 3 % HDP. Cesta k nižšiemu deficitu pritom podľa Mareka Gábriša z ČSOB vedie prostredníctvom znižovania výdavkov, kde je väčší priestor na opatrenia, ako v prípade príjmovej stránky rozpočtu. V snahe znížiť výdavky bude musieť vláda podľa J. Kotiana vykonať viaceré legislatívne zmeny, najmä v zákone o štátnej a verejnej službe, upraviť dávky sociálneho zabezpečenia a pravdepodobne aj utlmiť rast miezd, ktorý by mal presiahnuť 15 %.
Makroekonomické východiská rozpočtu považujú analytici za relatívne konzervatívne, i keď pri zostavovaní návrhu rozpočtu to považujú za skôr pozitívum ako negatívum. Otázna je podľa M. Gábriša úroveň inflácie v tomto roku, keďže ešte nie je celkom doriešená otázka deregulácií. Jeho odhad inflácie je na úrovni 6,7 až 9 %, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou reálny rast cien sa bude pohybovať v hornej časti tohto pásma. M. Gábriš však pripomína, že ide len o návrh, ktorý ešte musí prejsť medzirezortným pripomienkovým konaním, následne vládou, parlamentom a podpísať ho musí aj prezident, čo znamená, že jeho konečná podoba sa môže v niektorých parametroch odlišovať.
Podľa návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003, ktorý v pondelok zverejnilo MF SR, účtovný schodok rozpočtu by mal predstavovať 55,9 miliardy Sk, čo je 4,8 % predpokladanej tvorby HDP. Celkové príjmy ŠR sa odhadujú na úrovni 229,9 miliardy Sk a výdavky na 285,8 miliardy Sk vrátane výdavkov na reštrukturalizáciu bánk.
Publikovanie alebo dalšie šírenie obsahu správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho súhlasu TASR výslovne zakázané.
Copyright©2002TASR.
