Ako fungujú americké životné poisťovne (2. časť)
V roku 2001 poisťovníctvo v USA zamestnávalo 2,27 milióna ľudí
V roku 2001 poisťovníctvo v USA zamestnávalo 2,27 milióna ľudí
Koncom roka 2001 pôsobilo na americkom trhu 1225 poisťovní. Je to oveľa menej ako pred 20 rokmi, keď bolo na trhu prítomných vyše 2000 subjektov. Ich počet klesal najmä v dôsledku početných fúzií a akvizícií, ktoré sa vo finančnom sektore udiali v posledných rokoch. Poisťovniam to v podstatnej miere pomohlo znížiť kapitálovú náročnosť a režijné náklady.
Menej ľudí, viac zisku
Väčšina poisťovní pôsobila buď ako akciové spoločnosti (Stock insurers), alebo ako poisťovacie družstvá (Mutual insurers). Poisťovne založené na akciovom kapitále boli vlastnené ich akcionármi, kým družstevné poisťovne vlastnili majitelia poistných zmlúv (poistenci boli zároveň aj podielnikmi). U nás môže byť poisťovňa len akciovou spoločnosťou s primerane veľkým základným imaním, ale v USA bol obľúbený aj družstevný typ poistenia. Túto podobu malo asi 8 % poisťovní. Trendom však bolo „oddružstevnenie“ (demutualisation) a družstevné poisťovne konvertovali na akciové spoločnosti. Dôvodom bol ľahší prístup ku kapitálu na finančných trhoch. Okrem akciových a družstevných poisťovní ešte na trhu pôsobili aj tzv. bratské spoločnosti a Ministerstvo pre záležitosti veteránov. Ich spoločný podiel na vybranej poistnej prémii však nepresiahol 6 %. Napriek tomu mali nahromadené zaujímavé sumy aktív. Federálne agentúry obsluhujúce životné poistky veteránov zo svetových vojen, ako aj z vietnamskej a kórejskej vojny nahromadili spolu 761 miliárd dolárov.
V roku 2001 zamestnávalo poisťovníctvo v USA 2,27 milióna ľudí. Od roku 1960 sa ich počet viac ako zdvojnásobil a rástol podstatne rýchlejšie ako počet obyvateľov. Zaujímavé veci môžeme vyčítať aj z meniacej sa štruktúry zamestnanosti. Kedysi bolo životné poistenie hlavnou aktivitou v odvetví a jeho predaj sa realizoval najmä prostredníctvom zamestnancov poisťovní. Dnes už to tak nie je. Veľmi vzrástol význam najmä zdravotného poistenia. Stalo sa tak v dôsledku starnutia populácie a vyšších nárokov na zdravotnú starostlivosť, ale aj vďaka vyššej ochote Američanov investovať do zdravotných poistiek. Veľký rozmach zaznamenalo aj neživotné poistenie, vďaka stúpajúcej hodnote aktív amerických domácností a podnikov. Predaj poistiek sa čoraz viac uskutočňuje pomocou licencovaných predajcov. Ich počty sa za uvedené obdobia zvýšili 3,5 krát. Počty pracovníkov poisťovní sa naopak znižovali, najmä v životnom poistení.
Výnosy
Poisťovne majú dva základné zdroje príjmu. Prvým je prijaté poistné (poistná prémia, resp. suma, ktorú poistenec ročne zaplatí poisťovni), druhým sú výnosy z investícií. V USA na poistnú prémiu pripadlo 66 % celkových príjmov poisťovní a na výnosy z investícií 28 %. Zvyšných 6 % prišlo na najmä z bonusu poskytnutého zaisťovňami, rozpúšťania rezerv na úroky a pod.
Vo všeobecnosti platilo, že príjmy z investícií rástli rýchlejšie ako príjmy z poistných prémií a v rámci poistných prémií sa oveľa lepšie vyvíjali príjmy z anuitných zmlúv ako príjmy z obyčajných životných poistiek. Celkové príjmy z investícií činili v roku 2001 až 193 miliárd dolárov, z toho 116 miliárd prišlo z úrokov z dlhopisov, 45 miliárd z dividend a 19 miliárd z hypoték.
Výnos z investícií je jedným z dôležitých ukazovateľov kvality hospodárenia poisťovne. Najčastejšie sa používa zlomok pomerujúci celkový príjem z investícií k sume zahŕňajúcej hodnotu investovaných aktív, hotovosť, príjem z investícií, pohľadávky a požičané prostriedky. Ukazovateľ sa používa v dvoch podobách. Čistá miera výnosu sa kalkuluje tak, že v čitateľovi sa od celkového príjmu z investícií odrátajú bežné náklady a odpisy. Hrubá miera výnosu zachováva čitateľ zlomku v pôvodnej podobe.
Ako hospodárili americké poisťovne? Hrubá miera výnosov bola vysoká v 80-tych rokoch minulého storočia, keď dosahovala 10-12 % výnos ročne. V 90-tych rokoch sa hrubá miera výnosov znížila na 8-9 % a posledne známy údaj z roku 2001 hovorí o výnose 7,62 %. Čistá miera výnosu činila v roku 2001 6,31 %. Zaujímavý bol vzájomný vývoj hrubej a čistej miery výnosu. Kým pred 10 rokmi bol rozdiel medzi nimi aj tri percentá, dnes je to podstatne menej, len 1,3 %. Znamená to, že poisťovne dokázali v podstatnej miere znížiť svoje jednotkové náklady. Významným činiteľom tu bolo znižovanie stavov pracovníkov a presun predaja na zmluvných agentov. Svoju úlohu zohrala aj elektronizácia biznisu.
Aktíva a technické rezervy
Veľká časť aktív sa v poisťovacom odvetví koncentruje do niekoľkých veľkých spoločností. Aktíva 25 najväčších spoločností dosahujú 2400 miliárd dolárov (74 % aktív celého odvetvia), pričom najväčším poisťovateľom je skupina Metropolitan Group s aktívami 225 miliárd USD. Podobná situácia bola aj vo výbere poistnej prémie. Smotanu zlízlo 25 najväčších spoločností, ktoré v roku 2001 vybrali na poistnom 221 miliárd dolárov, alebo 88 % celkovej prémie vybratej v odvetví. Čo sa týka anuít, to bola najväčším subjektom spoločnosť AIG (u nás je známa poisťovňa AMSLICO, člen jej skupiny), ktorá ročne vyzbierala príspevky v hodnote 20 miliárd dolárov.
Všimnime si, že v štruktúre aktív amerických životných poisťovní nastali veľké zmeny. Významne poklesol podiel hypoték, no narástol podiel akcií a podnikových dlhopisov. Treba za tým vidieť nielen snahu poisťovní dosiahnuť pre svojich klientov vyššie výnosy, ale aj úpravy v americkej legislatíve podporujúce kapitálový trh.
Každá poisťovňa musí vytvárať rezervy na vyplatenie záväzkov voči poistencom. Výšku rezerv a spôsob ich výpočtu určuje zákon. Do úvahy sa berú predovšetkým demografické charakteristiky (podľa úmrtnostných tabuliek), predpokladaný prílev prijatých poistných prémií a predpokladané úrokové výnosy z rezerv. Celková výška rezerv amerických životných poisťovní dosiahla v roku 2001 takmer 2446 miliárd dolárov, čo bol skoro dvojnásobok stavu pred dvoma rokmi. Významné boli aj zmeny v štruktúre rezerv. Americké zákonodarstvo rozlišuje medzi rezervami na bežné životné poistky, anuity a zdravotné poistky. Ešte v roku 1981 sa objem rezerv určených na životné poistenie rovnal objemu rezerv na anuity. V roku 2001 však objem rezerv na anuity bol takmer dvakrát vyšší ako rezervy na životné poistky. Veľmi rýchlo rástli aj rezervy na zdravotné poistenie. Za týmto vývojom treba vidieť zmeny v americkej legislatíve, ktoré podporili penzijné sporenie. Podstatná časť penzijných plánov sa v konečnom dôsledku transformuje do anuít, z ktorých poistenec dostáva doživotnú rentu. Príspevky do penzijných plánov sú samozrejme odpočítateľnou položkou z daňového základu.
Či má poisťovňa dosť kapitálu na uspokojenie záväzkov voči poistencom, sa určuje na základe rôznych koeficientov. Najčastejším je ukazovateľ kapitálovej primeranosti. Vypočíta sa zlomok, kde sa v čitateľovi zráta zisk, vlastný kapitál a rezerva na fluktuáciu aktív, a v menovateľovi sú celkové aktíva poisťovne. Rezerva na fluktuáciu aktív vypočítava teoretické možné straty z nesplatenia dlhopisov, resp. z poklesu cien akcií, v závislosti od ich rizikovosti. Výsledne vypočítaný zlomok charakterizuje pomer vlastného imania poisťovne voči jej záväzkom. Ide o podobný princíp ako u bánk, kde sa za mininálnu hranicu bezpečnosti posudzuje 8 % - ná kapitálová primeranosť. Americké poisťovne dosiahli v roku 2001 súhrnnú kapitálovú primeranosť 10,1 % (resp 8,7 % po odrátaní rezervy na fluktuáciu aktív). Iným ukazovateľom je tzv. koeficient rizikovo oceneného kapitálu (RBC), ktorý sa vypočítava podľa komplikovaného zákonného predpisu. Jeho minimálna hodnota bola stanovená ukazovateľom 100 %. Ak poisťovňa klesne pod túto hranicu, hrozí jej odobratie licencie. Poisťovne však nemali problém toto kritérium plniť a takmer 90 % malo koeficient RBC na úrovni 200 % a viac.
Autor:Vladimír Baláž, Sevisbrokers Finance, o.c.p., a.s.
Koncom roka 2001 pôsobilo na americkom trhu 1225 poisťovní. Je to oveľa menej ako pred 20 rokmi, keď bolo na trhu prítomných vyše 2000 subjektov. Ich počet klesal najmä v dôsledku početných fúzií a akvizícií, ktoré sa vo finančnom sektore udiali v posledných rokoch. Poisťovniam to v podstatnej miere pomohlo znížiť kapitálovú náročnosť a režijné náklady.
Menej ľudí, viac zisku
Väčšina poisťovní pôsobila buď ako akciové spoločnosti (Stock insurers), alebo ako poisťovacie družstvá (Mutual insurers). Poisťovne založené na akciovom kapitále boli vlastnené ich akcionármi, kým družstevné poisťovne vlastnili majitelia poistných zmlúv (poistenci boli zároveň aj podielnikmi). U nás môže byť poisťovňa len akciovou spoločnosťou s primerane veľkým základným imaním, ale v USA bol obľúbený aj družstevný typ poistenia. Túto podobu malo asi 8 % poisťovní. Trendom však bolo „oddružstevnenie“ (demutualisation) a družstevné poisťovne konvertovali na akciové spoločnosti. Dôvodom bol ľahší prístup ku kapitálu na finančných trhoch. Okrem akciových a družstevných poisťovní ešte na trhu pôsobili aj tzv. bratské spoločnosti a Ministerstvo pre záležitosti veteránov. Ich spoločný podiel na vybranej poistnej prémii však nepresiahol 6 %. Napriek tomu mali nahromadené zaujímavé sumy aktív. Federálne agentúry obsluhujúce životné poistky veteránov zo svetových vojen, ako aj z vietnamskej a kórejskej vojny nahromadili spolu 761 miliárd dolárov.
V roku 2001 zamestnávalo poisťovníctvo v USA 2,27 milióna ľudí. Od roku 1960 sa ich počet viac ako zdvojnásobil a rástol podstatne rýchlejšie ako počet obyvateľov. Zaujímavé veci môžeme vyčítať aj z meniacej sa štruktúry zamestnanosti. Kedysi bolo životné poistenie hlavnou aktivitou v odvetví a jeho predaj sa realizoval najmä prostredníctvom zamestnancov poisťovní. Dnes už to tak nie je. Veľmi vzrástol význam najmä zdravotného poistenia. Stalo sa tak v dôsledku starnutia populácie a vyšších nárokov na zdravotnú starostlivosť, ale aj vďaka vyššej ochote Američanov investovať do zdravotných poistiek. Veľký rozmach zaznamenalo aj neživotné poistenie, vďaka stúpajúcej hodnote aktív amerických domácností a podnikov. Predaj poistiek sa čoraz viac uskutočňuje pomocou licencovaných predajcov. Ich počty sa za uvedené obdobia zvýšili 3,5 krát. Počty pracovníkov poisťovní sa naopak znižovali, najmä v životnom poistení.
Výnosy
Poisťovne majú dva základné zdroje príjmu. Prvým je prijaté poistné (poistná prémia, resp. suma, ktorú poistenec ročne zaplatí poisťovni), druhým sú výnosy z investícií. V USA na poistnú prémiu pripadlo 66 % celkových príjmov poisťovní a na výnosy z investícií 28 %. Zvyšných 6 % prišlo na najmä z bonusu poskytnutého zaisťovňami, rozpúšťania rezerv na úroky a pod.
Vo všeobecnosti platilo, že príjmy z investícií rástli rýchlejšie ako príjmy z poistných prémií a v rámci poistných prémií sa oveľa lepšie vyvíjali príjmy z anuitných zmlúv ako príjmy z obyčajných životných poistiek. Celkové príjmy z investícií činili v roku 2001 až 193 miliárd dolárov, z toho 116 miliárd prišlo z úrokov z dlhopisov, 45 miliárd z dividend a 19 miliárd z hypoték.
Výnos z investícií je jedným z dôležitých ukazovateľov kvality hospodárenia poisťovne. Najčastejšie sa používa zlomok pomerujúci celkový príjem z investícií k sume zahŕňajúcej hodnotu investovaných aktív, hotovosť, príjem z investícií, pohľadávky a požičané prostriedky. Ukazovateľ sa používa v dvoch podobách. Čistá miera výnosu sa kalkuluje tak, že v čitateľovi sa od celkového príjmu z investícií odrátajú bežné náklady a odpisy. Hrubá miera výnosu zachováva čitateľ zlomku v pôvodnej podobe.
Ako hospodárili americké poisťovne? Hrubá miera výnosov bola vysoká v 80-tych rokoch minulého storočia, keď dosahovala 10-12 % výnos ročne. V 90-tych rokoch sa hrubá miera výnosov znížila na 8-9 % a posledne známy údaj z roku 2001 hovorí o výnose 7,62 %. Čistá miera výnosu činila v roku 2001 6,31 %. Zaujímavý bol vzájomný vývoj hrubej a čistej miery výnosu. Kým pred 10 rokmi bol rozdiel medzi nimi aj tri percentá, dnes je to podstatne menej, len 1,3 %. Znamená to, že poisťovne dokázali v podstatnej miere znížiť svoje jednotkové náklady. Významným činiteľom tu bolo znižovanie stavov pracovníkov a presun predaja na zmluvných agentov. Svoju úlohu zohrala aj elektronizácia biznisu.
Aktíva a technické rezervy
Veľká časť aktív sa v poisťovacom odvetví koncentruje do niekoľkých veľkých spoločností. Aktíva 25 najväčších spoločností dosahujú 2400 miliárd dolárov (74 % aktív celého odvetvia), pričom najväčším poisťovateľom je skupina Metropolitan Group s aktívami 225 miliárd USD. Podobná situácia bola aj vo výbere poistnej prémie. Smotanu zlízlo 25 najväčších spoločností, ktoré v roku 2001 vybrali na poistnom 221 miliárd dolárov, alebo 88 % celkovej prémie vybratej v odvetví. Čo sa týka anuít, to bola najväčším subjektom spoločnosť AIG (u nás je známa poisťovňa AMSLICO, člen jej skupiny), ktorá ročne vyzbierala príspevky v hodnote 20 miliárd dolárov.
Všimnime si, že v štruktúre aktív amerických životných poisťovní nastali veľké zmeny. Významne poklesol podiel hypoték, no narástol podiel akcií a podnikových dlhopisov. Treba za tým vidieť nielen snahu poisťovní dosiahnuť pre svojich klientov vyššie výnosy, ale aj úpravy v americkej legislatíve podporujúce kapitálový trh.
Každá poisťovňa musí vytvárať rezervy na vyplatenie záväzkov voči poistencom. Výšku rezerv a spôsob ich výpočtu určuje zákon. Do úvahy sa berú predovšetkým demografické charakteristiky (podľa úmrtnostných tabuliek), predpokladaný prílev prijatých poistných prémií a predpokladané úrokové výnosy z rezerv. Celková výška rezerv amerických životných poisťovní dosiahla v roku 2001 takmer 2446 miliárd dolárov, čo bol skoro dvojnásobok stavu pred dvoma rokmi. Významné boli aj zmeny v štruktúre rezerv. Americké zákonodarstvo rozlišuje medzi rezervami na bežné životné poistky, anuity a zdravotné poistky. Ešte v roku 1981 sa objem rezerv určených na životné poistenie rovnal objemu rezerv na anuity. V roku 2001 však objem rezerv na anuity bol takmer dvakrát vyšší ako rezervy na životné poistky. Veľmi rýchlo rástli aj rezervy na zdravotné poistenie. Za týmto vývojom treba vidieť zmeny v americkej legislatíve, ktoré podporili penzijné sporenie. Podstatná časť penzijných plánov sa v konečnom dôsledku transformuje do anuít, z ktorých poistenec dostáva doživotnú rentu. Príspevky do penzijných plánov sú samozrejme odpočítateľnou položkou z daňového základu.
Či má poisťovňa dosť kapitálu na uspokojenie záväzkov voči poistencom, sa určuje na základe rôznych koeficientov. Najčastejším je ukazovateľ kapitálovej primeranosti. Vypočíta sa zlomok, kde sa v čitateľovi zráta zisk, vlastný kapitál a rezerva na fluktuáciu aktív, a v menovateľovi sú celkové aktíva poisťovne. Rezerva na fluktuáciu aktív vypočítava teoretické možné straty z nesplatenia dlhopisov, resp. z poklesu cien akcií, v závislosti od ich rizikovosti. Výsledne vypočítaný zlomok charakterizuje pomer vlastného imania poisťovne voči jej záväzkom. Ide o podobný princíp ako u bánk, kde sa za mininálnu hranicu bezpečnosti posudzuje 8 % - ná kapitálová primeranosť. Americké poisťovne dosiahli v roku 2001 súhrnnú kapitálovú primeranosť 10,1 % (resp 8,7 % po odrátaní rezervy na fluktuáciu aktív). Iným ukazovateľom je tzv. koeficient rizikovo oceneného kapitálu (RBC), ktorý sa vypočítava podľa komplikovaného zákonného predpisu. Jeho minimálna hodnota bola stanovená ukazovateľom 100 %. Ak poisťovňa klesne pod túto hranicu, hrozí jej odobratie licencie. Poisťovne však nemali problém toto kritérium plniť a takmer 90 % malo koeficient RBC na úrovni 200 % a viac.
Autor:Vladimír Baláž, Sevisbrokers Finance, o.c.p., a.s.
