Ako bojovať s korupciou?
Korupčné praktiky v obchodných vzťahoch na Slovensku a nízky záujem o dodržiavanie etických zásad v podnikateľskej praxi sú v súčasnosti veľmi kriticky hodnotené zástupcami Európskej únie
--komerčná prezentácia--
Korupčné praktiky v obchodných vzťahoch na Slovensku a nízky záujem o dodržiavanie etických zásad v podnikateľskej praxi sú v súčasnosti veľmi kriticky hodnotené zástupcami Európskej únie. Ako pri svojej nedávnej návšteve naznačil aj komisár EÚ pre rozšírenie Günter Verheugen, je veľmi dôležité aby Slovensko ešte pred vstupom do Európskej únie riešilo otázky korupcie v akejkoľvek forme.
Jedným z praktických príkladov ako pomôcť riešiť túto otázku na Slovensku je unikátna brožúra Etický kódex podnikania, ktorá vznikla ako jeden z najdôležitejších výstupov v rámci projektu Akčnej komisie USA-EÚ-Slovensko pri Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) a v spolupráci s Centrom pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) so sídlom vo Washingtone D.C., USA.
Brožúra je zameraná na podporu vytvárania spravodlivého, transparentného a konkurenčného podnikateľského prostredia na Slovensku. Skúsenosti s etikou podnikania vo firmách ako Slovnaft, U.S. Steel Košice, Slovenské telekomunikácie, Coca-Cola Slovakia dokazujú jej pozitívny vplyv na vonkajšie aj vnútorné vzťahy firiem, a tiež vplyv na potláčanie negatívnych javov akými sú úplatkárstvo, nekalá konkurencia, korupcia a iné.
V tejto súvislosti položil Prof. Dipl. Ing. Juraj Stern, CSc., predseda správnej rady, Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku vybraným osobnostiam túto otázku:
„V čom vidíte hlavné príčiny pretrvávajúcej korupcie v transformujúcich sa krajinách, špeciálne na Slovensku?“
Tú sú odpovede osobností:
Ing. Peter Škodný, riaditeľ, Accenture
Problematika etiky a morálky v súvislosti s ekonomickou činnosťou sa s rôznou intenzitou ocitá v popredí záujmu spoločnosti už od čias Aristotela. Špecifikom spomínaných post komunistických transformujúcich sa krajín je skutočnosť, že v čase zrodu etiky ako samostatnej vednej disciplíny v 70. rokoch 20. storočia, sa tieto krajiny nachádzali v štádiu centrálne plánovaných a riadených ekonomík. Toto zriadenie, potláčajúce princípy fungovania „laissez-faire“ a umelo vytvárajúce pocit nedostatku, samé o sebe predstavovalo živnú pôdu pre rast a prenikanie korupcie do všetkých oblastí života spoločnosti. Korupcia sa zakorenila v mysliach ľudí ako bežná a všeobecne akceptovaná súčasť života. Rovnako tak nastala zásadná deformácia všeobecne uznávaných hodnôt, ktorými sa meria čo je morálne a čo nie... Toto všetko je neľahkým dedičstvom, s ktorým sa musia uvedené krajiny v súčasnosti vyrovnávať. A Slovensko nie je žiadnou výnimkou, obzvlášť keď politická alebo štátna funkcia je v očiach verejnosti ešte stále považovaná za cestu k ľahkým peniazom a nie za službu občanom, ktorí si ju platia zo svojich daní....
Bez etiky – v celospoločenskom kontexte - ťažko dospejeme na Slovensku k žiaducej kultúre v spoločnosti a podnikaní, ťažko vytvoríme nepísané pravidlá, ktoré sa budú vo všeobecnosti dodržiavať, a ktoré - aspoň v morálnej rovine - budú mať platnosť zákonov. Ťažko sa dnes napríklad verí takým slovám ako nepísaná džentlmenská dohoda, ktorá má v mnohých krajinách väčšiu platnosť ako tá spísaná právnikmi.
Som presvedčený, že i v našich podmienkach už nastal čas, kedy je nevyhnutné spraviť kroky, ktoré pomôžu definovať rámec morálky, kultúry, férového správania a dôvery v podnikaní. Rámec, ktorý bude všeobecne akceptovaný a jeho dodržiavanie sa stane jedným zo základných atribútov moderného manažéra alebo štátneho úradníka na Slovensku. Rámec, ktorého nedodržiavanie umožní vyčleňovať týchto ‘tiež-podnikateľov‘ zo všetkých oblastí seriózneho podnikania 21. storočia a bude sa pranierovať v očiach verejnosti a v médiách.
Ing. Emília Sičáková – Beblavá, prezidentka, Transparency International Slovensko
Domnievam sa, že korupcia nie je problémom len mladých demokracií, vrátane Slovenska, ktoré prechádzajú procesom transformácie. S týmto fenoménom sa stretávame aj v starších demokraciách, hoci možno v iných podobách. Jeden z hlavných rozdielov je možné vidieť v tom, že starším demokraciám sa darí postupne znižovať korupciu pri poskytovaní verejných služieb a administratívnu korupciu. Avšak politická korupcia má často tú istú tvár.
Slovensko nemá ešte dostatočne usadené formálne pravidlá, ktoré by neplatili len na papieri, ale boli by v praxi aj vymáhané. Vymáhanie práva je spojené aj s činnosťou súdov, tie však neprešli dostatočnou vnútornou zmenou a razantnou reformou, ktorej sa bránia aj mnohí sudcovia. Pri poskytovaní viacerých verejných služieb je dopyt väčší ako ponuka, kedy dochádza k ich vyrovnávaniu práve úplatkom či klientelistickými protislužbami. Rozhodovanie na úrovni profesijnej a územnej samosprávy často vyvoláva otázniky, je im však venovaná minimálna pozornosť.
Ing. Ján Badžgoň, PhD., predseda predstavenstva a generálny riaditeľ, Castor & Pollux, a.s.
Korupcia nie je výlučne slovenskou záležitosťou, stretávame sa s ňou aj vo vyspelých krajinách. Rozsah, ktorý nadobudla v transformujúcich sa ekonomikách podstatne poškodzuje vyhliadky týchto krajín na rýchlejší ekonomický rozvoj. V dôsledku korupcie dochádza k zbytočnému plytvaniu prostriedkami, zvyšuje sa neefektívnosť a následne sa dosahujú slabšie hospodárske výsledky. Zároveň sa rozvracia politický proces a podkopáva sa účinnosť vlády a právneho štátu. Krajiny s vysokou mierou korupcie si sami odháňajú investorov, keďže hospodársky rozvoj bez prehľadnej ekonomiky, politickej zodpovednosti a rešpektu voči právam občanov je neudržateľný.
Problémy pretrvávajúcej korupcie v transformujúcich sa krajinách vyplývajú predovšetkým z netransparentnej činnosti verejnej správy a politického systému, z neexistencie, resp. z nedodržiavania pravidiel a z ich nízkej vymožiteľnosti, z nefunkčných kontrolných mechanizmov a neposlednej rade aj zo zneužívania informácií v médiách. Vytvorenie transparentného a stabilného podnikateľského prostredia nie je len v rukách vlády, zákonodarného zboru, rôznych štátnych a finančných inštitúcií alebo podnikateľov. Je záležitosťou celej spoločnosti, každého jednotlivca, ich morálky, korektnosti a dodržiavania zákonnosti.
Ing. Ivan Štefanec, M.B.A., PhD., riaditeľ pre európsku integráciu Coca-Cola HBC, Viedeň, prezident Podnikateľskej aliancie Slovenska
Transformačné obdobie, v ktorom sa ešte stále nachádzame, je samo o sebe jedným zo zdrojov korupcie jednak dedičstvom vzťahov predchádzajúceho zriadenia s absenciou etických princípov a taktiež donedávna pretrvávajúcim dôrazom na formálne úpravy na úkor budovania neformálnych pravidiel. Korupcia je teda aj ťarchou z minulosti, ale samozrejme na túto skutočnosť nemôžeme donekonečna odkazovať. Je našou spoluzodpovednosťou potláčať korupciu vo všetkých formách a otvorene o nich hovoriť. Korupcia je vždy dôsledkom netransparentnosti vo formálnych i neformálnych pravidlách. Keď teda budeme mať jednoznačnejšie legislatívne predpisy, ktoré sa nebudú dať rôzne vykladať a keď nebudeme mať právne úpravy, vytvárajúce priestor pre korupciu, budú naše aktivity úspešnejšie. Za všetky príklady vytvorenia korupčného prostredia si dovolím uviesť tzv. Recyklačný fond, ktorý za 16 mesiacov existencie nazhromaždil viac ako 1 miliardu SKK, ale pravidlá rozdeľovania a použitia týchto prostriedkov sú stále nejasné. Verím, že našou netoleranciou ku podobným nezmyselným právnym úpravám pomôžeme zmenšiť priestor pre korupciu, rovnako ako sa to dá i zviditeľňovaním pozitívnych príkladov a dôrazom na budovanie neformálnych pravidiel v spoločnosti. Som presvedčený, že i aktivity Podnikateľskej Aliancie Slovenska, ktorej poslaním je práve skvalitnenie podnikateľského prostredia zmenou formálnych i neformálnych pravidiel, pomôžu aj v tomto smere.
V prípade záujmu o publikáciu, alebo o ďalšie informácie kontaktujte prosím:
SFPA, Panenská 3, 811 03 Bratislava
Tel.: + 421-2-54 43 31 51, fax: + 421-2-54 43 31 61, www.sfpa.sk
Konkrétne informácie o Brožúre nájdete tiež na stránke: www.businessethics.sk
--komerčná prezentácia--
Jedným z praktických príkladov ako pomôcť riešiť túto otázku na Slovensku je unikátna brožúra Etický kódex podnikania, ktorá vznikla ako jeden z najdôležitejších výstupov v rámci projektu Akčnej komisie USA-EÚ-Slovensko pri Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) a v spolupráci s Centrom pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) so sídlom vo Washingtone D.C., USA. Brožúra je zameraná na podporu vytvárania spravodlivého, transparentného a konkurenčného podnikateľského prostredia na Slovensku. Skúsenosti s etikou podnikania vo firmách ako Slovnaft, U.S. Steel Košice, Slovenské telekomunikácie, Coca-Cola Slovakia dokazujú jej pozitívny vplyv na vonkajšie aj vnútorné vzťahy firiem, a tiež vplyv na potláčanie negatívnych javov akými sú úplatkárstvo, nekalá konkurencia, korupcia a iné.
V tejto súvislosti položil Prof. Dipl. Ing. Juraj Stern, CSc., predseda správnej rady, Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku vybraným osobnostiam túto otázku:
„V čom vidíte hlavné príčiny pretrvávajúcej korupcie v transformujúcich sa krajinách, špeciálne na Slovensku?“
Tú sú odpovede osobností:
Ing. Peter Škodný, riaditeľ, Accenture
Problematika etiky a morálky v súvislosti s ekonomickou činnosťou sa s rôznou intenzitou ocitá v popredí záujmu spoločnosti už od čias Aristotela. Špecifikom spomínaných post komunistických transformujúcich sa krajín je skutočnosť, že v čase zrodu etiky ako samostatnej vednej disciplíny v 70. rokoch 20. storočia, sa tieto krajiny nachádzali v štádiu centrálne plánovaných a riadených ekonomík. Toto zriadenie, potláčajúce princípy fungovania „laissez-faire“ a umelo vytvárajúce pocit nedostatku, samé o sebe predstavovalo živnú pôdu pre rast a prenikanie korupcie do všetkých oblastí života spoločnosti. Korupcia sa zakorenila v mysliach ľudí ako bežná a všeobecne akceptovaná súčasť života. Rovnako tak nastala zásadná deformácia všeobecne uznávaných hodnôt, ktorými sa meria čo je morálne a čo nie... Toto všetko je neľahkým dedičstvom, s ktorým sa musia uvedené krajiny v súčasnosti vyrovnávať. A Slovensko nie je žiadnou výnimkou, obzvlášť keď politická alebo štátna funkcia je v očiach verejnosti ešte stále považovaná za cestu k ľahkým peniazom a nie za službu občanom, ktorí si ju platia zo svojich daní....
Bez etiky – v celospoločenskom kontexte - ťažko dospejeme na Slovensku k žiaducej kultúre v spoločnosti a podnikaní, ťažko vytvoríme nepísané pravidlá, ktoré sa budú vo všeobecnosti dodržiavať, a ktoré - aspoň v morálnej rovine - budú mať platnosť zákonov. Ťažko sa dnes napríklad verí takým slovám ako nepísaná džentlmenská dohoda, ktorá má v mnohých krajinách väčšiu platnosť ako tá spísaná právnikmi.
Som presvedčený, že i v našich podmienkach už nastal čas, kedy je nevyhnutné spraviť kroky, ktoré pomôžu definovať rámec morálky, kultúry, férového správania a dôvery v podnikaní. Rámec, ktorý bude všeobecne akceptovaný a jeho dodržiavanie sa stane jedným zo základných atribútov moderného manažéra alebo štátneho úradníka na Slovensku. Rámec, ktorého nedodržiavanie umožní vyčleňovať týchto ‘tiež-podnikateľov‘ zo všetkých oblastí seriózneho podnikania 21. storočia a bude sa pranierovať v očiach verejnosti a v médiách.
Ing. Emília Sičáková – Beblavá, prezidentka, Transparency International Slovensko
Domnievam sa, že korupcia nie je problémom len mladých demokracií, vrátane Slovenska, ktoré prechádzajú procesom transformácie. S týmto fenoménom sa stretávame aj v starších demokraciách, hoci možno v iných podobách. Jeden z hlavných rozdielov je možné vidieť v tom, že starším demokraciám sa darí postupne znižovať korupciu pri poskytovaní verejných služieb a administratívnu korupciu. Avšak politická korupcia má často tú istú tvár.
Slovensko nemá ešte dostatočne usadené formálne pravidlá, ktoré by neplatili len na papieri, ale boli by v praxi aj vymáhané. Vymáhanie práva je spojené aj s činnosťou súdov, tie však neprešli dostatočnou vnútornou zmenou a razantnou reformou, ktorej sa bránia aj mnohí sudcovia. Pri poskytovaní viacerých verejných služieb je dopyt väčší ako ponuka, kedy dochádza k ich vyrovnávaniu práve úplatkom či klientelistickými protislužbami. Rozhodovanie na úrovni profesijnej a územnej samosprávy často vyvoláva otázniky, je im však venovaná minimálna pozornosť.
Ing. Ján Badžgoň, PhD., predseda predstavenstva a generálny riaditeľ, Castor & Pollux, a.s.
Korupcia nie je výlučne slovenskou záležitosťou, stretávame sa s ňou aj vo vyspelých krajinách. Rozsah, ktorý nadobudla v transformujúcich sa ekonomikách podstatne poškodzuje vyhliadky týchto krajín na rýchlejší ekonomický rozvoj. V dôsledku korupcie dochádza k zbytočnému plytvaniu prostriedkami, zvyšuje sa neefektívnosť a následne sa dosahujú slabšie hospodárske výsledky. Zároveň sa rozvracia politický proces a podkopáva sa účinnosť vlády a právneho štátu. Krajiny s vysokou mierou korupcie si sami odháňajú investorov, keďže hospodársky rozvoj bez prehľadnej ekonomiky, politickej zodpovednosti a rešpektu voči právam občanov je neudržateľný.
Problémy pretrvávajúcej korupcie v transformujúcich sa krajinách vyplývajú predovšetkým z netransparentnej činnosti verejnej správy a politického systému, z neexistencie, resp. z nedodržiavania pravidiel a z ich nízkej vymožiteľnosti, z nefunkčných kontrolných mechanizmov a neposlednej rade aj zo zneužívania informácií v médiách. Vytvorenie transparentného a stabilného podnikateľského prostredia nie je len v rukách vlády, zákonodarného zboru, rôznych štátnych a finančných inštitúcií alebo podnikateľov. Je záležitosťou celej spoločnosti, každého jednotlivca, ich morálky, korektnosti a dodržiavania zákonnosti.
Ing. Ivan Štefanec, M.B.A., PhD., riaditeľ pre európsku integráciu Coca-Cola HBC, Viedeň, prezident Podnikateľskej aliancie Slovenska
Transformačné obdobie, v ktorom sa ešte stále nachádzame, je samo o sebe jedným zo zdrojov korupcie jednak dedičstvom vzťahov predchádzajúceho zriadenia s absenciou etických princípov a taktiež donedávna pretrvávajúcim dôrazom na formálne úpravy na úkor budovania neformálnych pravidiel. Korupcia je teda aj ťarchou z minulosti, ale samozrejme na túto skutočnosť nemôžeme donekonečna odkazovať. Je našou spoluzodpovednosťou potláčať korupciu vo všetkých formách a otvorene o nich hovoriť. Korupcia je vždy dôsledkom netransparentnosti vo formálnych i neformálnych pravidlách. Keď teda budeme mať jednoznačnejšie legislatívne predpisy, ktoré sa nebudú dať rôzne vykladať a keď nebudeme mať právne úpravy, vytvárajúce priestor pre korupciu, budú naše aktivity úspešnejšie. Za všetky príklady vytvorenia korupčného prostredia si dovolím uviesť tzv. Recyklačný fond, ktorý za 16 mesiacov existencie nazhromaždil viac ako 1 miliardu SKK, ale pravidlá rozdeľovania a použitia týchto prostriedkov sú stále nejasné. Verím, že našou netoleranciou ku podobným nezmyselným právnym úpravám pomôžeme zmenšiť priestor pre korupciu, rovnako ako sa to dá i zviditeľňovaním pozitívnych príkladov a dôrazom na budovanie neformálnych pravidiel v spoločnosti. Som presvedčený, že i aktivity Podnikateľskej Aliancie Slovenska, ktorej poslaním je práve skvalitnenie podnikateľského prostredia zmenou formálnych i neformálnych pravidiel, pomôžu aj v tomto smere.
V prípade záujmu o publikáciu, alebo o ďalšie informácie kontaktujte prosím:
SFPA, Panenská 3, 811 03 Bratislava
Tel.: + 421-2-54 43 31 51, fax: + 421-2-54 43 31 61, www.sfpa.sk
Konkrétne informácie o Brožúre nájdete tiež na stránke: www.businessethics.sk
--komerčná prezentácia--
