Aj závislosť od práce treba liečiť

Ekonóm Viliam, ktorý vždy rád vyhrával, sa uplatnoval vo vedúcich funkciách. Získané novinky z internetu nadšene aplikoval v praxi. Hodiny pred počítačom tiekli ako voda. Domov prišiel, ked všetci spali. Skoro ráno ho akási sila vyhánala do práce. Rodina sa ocitla na periférii jeho záujmu. Kolegovia, od ktorých chcel rovnaké tempo, žiadali jeho odvolanie. Viliam, ktorý už o sebe vie, že je workoholik (závislý od práce), sa dnes ambulantne lieči u psychiatra. K problému sa ako snehová gula nabalila neuróza, nespavosť, úzkosť. Workoholizmus opísaný súhrnom príznakov, nie je v klasifikácii duševných chorôb. Práca v hektickom životnom štýle zasahuje do súkromného života mnohých ludí, no nie každý musí byť workoholikom. Skutočný workoholik má nutkanie pracovať, ktoré nevie zdôvodniť. Navyše si závislosť len tak neprizná. ,Aby sa človek stal závislým od práce, musí mať osobnostné dispozície: rád býva vyťažený a strieda činnosti. Práca mu poskytuje jedinečný zážitok: prináša potlesk, úctu, odmenu. K tomu často pribúdajú iné duševné poruchy a závislosť od psychoaktívnych látok, hovorí psychiater Eduard Višnovský z Nitry. Workoholik má rád nadčasy, ktoré nemusia byť zaplatené. Dlhé hodiny v práci nie sú vždy efektívne. Pocit nenahraditelnosti mu bráni ísť na dovolenku, preležať chrípku, urobiť absenciu. Jeho vzťahy sa sypú ako domček s karát. ,Komu okolie naznačuje sklon k workoholizmu, mal by brzdiť. Práca musí mať hranice, nemôže nahradiť rodinu, lásku a priatelstvo, dodáva Višnovský.