Aby sme sa dožili reformy
Reforma zdravotníctva sa stále začína, keďže vládna koalícia nemá odvahu odstrániť ústavný článok o bezplatnej zdravotnej starostlivosti
Reforma zdravotníctva sa stále začína, keďže vládna koalícia nemá odvahu odstrániť ústavný článok o bezplatnej zdravotnej starostlivosti. Aj keď už dávno je na smiech, lebo sa platí za zdravie. Niektorí z politikov sa tvária, akoby nejestvovali odvody poistencov a ich zamestnávateľov, nehovoriac o tom, že sú takí poistenci, ktorí platia dvakrát len preto, že popri hlavnom zamestnaní podnikajú ako živnostníci. V uplynulom týždni prezident SR vetoval zákon o spoplatnení celého radu služieb v zdravotníctve a lekárenskej službe aj preto, že v tomto roku došlo k zvýšeniu životných nákladov. Strojca tohto zákona neupiera právo na názor hlave štátu, a musí veriť, že ho parlament opäť schváli. V súčasnosti pripravuje o. i. novelu zákona o zdravotných poisťovniach, z ktorých by sa mali stať firmy - podnikateľské subjekty. Tie by mali uzatvárať aj dohody s poskytovateľmi zdravotníckych služieb. V konečnom dôsledku by mali šetriť zdroje alebo lepšie s nimi hospodáriť. Na ochranu pacientov bol už vymyslený Úrad pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale na podstate krízového vývoja zdravotníctva, ale aj národného zdravia sa nič nezmení. Jestvuje
celý rad absurdít,
ktoré vznikli v uplynulých rokoch ako záplaty, a majú spoločného menovateľa: nedostatok zdrojov. Tieto záplaty a nesystémové riešenia však nezabránili tomu, že sa rozsah služieb akoby bezplatných vytrvale, a tiež zákonite scvrkáva. Inou otázkou je, či vskutku je neprimerane málo zdrojov v zdravotníctve. V tomto kontexte zdôraznime opäť fakt, že deklarovaná bezplatnosť je predsa len krytá platbami do zdravotných poisťovní alebo bola trebárs dôchodcami predplatená.
Holá a nepríjemná pravda je taká, že v systéme je naozaj neprimerane málo zdrojov. Preto sa dá povedať, že reforma sa stále začína, ale nezačala. Začne sa až vtedy, keď prestaneme tvrdiť, že, obrazne povedané, trojchlapové víno je značkové, a nebudeme sa konečne klamať pri vysvetľovaní pojmu bezplatnosť. "Národné zdravie" už dávno nie je prioritou vládnej politiky rovnako ako školstvo a sociálne veci, a to len preto, že nie sú primerané zdroje. Nie sú preto, lebo ich nie sme schopní vyprodukovať. Takže neostáva nič iné, ako predstúpiť pred ľud a povedať, že popri odvodoch je nevyhnutné zdravotnícke a spolu s nimi súvisiace služby ďalej spoplatňovať, a teda prakticky dehumanizovať (keď už pre nič iné, tak preto, že v SR máme pol milióna nezamestnaných, a menej ich nebude!), a zvyšovať životné náklady. Aj dnes už platí, že za viac peňazí (a možno aj honoráru) je viac starostlivosti o zdravie. Pritom by bolo potrebné povedať aj "bé", že sa vraciame k princípom slobodného
výberu lekára
a zdravotníckeho zariadenia, poznajúc bezplatný štandard zdravotníckych služieb pre všetkých poistencov a sieť zdravotníckych zariadení pod kuratelou vlastného štátu. Každá reforma však musí smerovať k vyššej kvalite a rešpektovať všeobecne záväzné priority, ktorými sú zdravie detí a mládeže, samodruhých žien, zdravotne postihnutých a nepracujúcich dôchodcov. Keď chceme zmenu k lepšiemu, tak musíme vedieť, čo chceme a mať know-how.
Jednou z ciest riešenia je popri striktnom zabezpečení vyššieho uvedeného (a humánneho) oddlžiť a doslova venovať zdravotnícke zariadenia tým, ktorí v nich pracujú, aby boli konečne slobodní. Samozrejme, podľa ich vybavenosti, dostupnosti a významu diferencovať platby za výkony, aby bola stimulovaná kvalita zdravotnej starostlivosti na celom území. Keď sme si mohli dovoliť sanáciu bánk za vyše sto miliárd korún, tak by bolo nepochopiteľné nedovoliť si sanáciu tých zariadení, ktoré zabezpečujú zdravotnú starostlivosť. Prirodzene, že celoštátne ústavy a vysokošpecializované klinické a iné pracoviská by zostali zo zákona v rukách štátu, zdravotných poisťovní a sponzorských firiem. Celý proces by sa nezaobišiel bez hĺbkových auditov zdravotných poisťovní a ich stálej
kontroly verejnosťou,
keďže ich hospodárenie je väčšine poistencov známa tak ako Sahara či Rio de Janeiro. Tak by sa dali zhrnúť názory nie nevýznamných lekárov z posledných týždňov na to, ako začať a dokončiť reformu zdravotníctva v záujme jeho klientely, teda občanov, a to v priebehu jediného roka. K tomu by stačila politická vôľa neklamať sa, ale uvedomil som si, že taká radikálna reforma by sa mohla realizovať len s vylúčením verejnosti, a najmä lobujúcich politikov atď. Zvládlo by ju tridsať najrôznejších odborníkov - ekonómov, právnikov, lekárov a iných, ktorých by odtlieskal parlament. Príklady fungujúcich zdravotníckych zariadení, z ktorých klienti odchádzajú spokojní, sa nachádzajú nielen v našom planetárnom systéme, ale aj v SR.
Autor: Karol Vlk
celý rad absurdít,
ktoré vznikli v uplynulých rokoch ako záplaty, a majú spoločného menovateľa: nedostatok zdrojov. Tieto záplaty a nesystémové riešenia však nezabránili tomu, že sa rozsah služieb akoby bezplatných vytrvale, a tiež zákonite scvrkáva. Inou otázkou je, či vskutku je neprimerane málo zdrojov v zdravotníctve. V tomto kontexte zdôraznime opäť fakt, že deklarovaná bezplatnosť je predsa len krytá platbami do zdravotných poisťovní alebo bola trebárs dôchodcami predplatená.
Holá a nepríjemná pravda je taká, že v systéme je naozaj neprimerane málo zdrojov. Preto sa dá povedať, že reforma sa stále začína, ale nezačala. Začne sa až vtedy, keď prestaneme tvrdiť, že, obrazne povedané, trojchlapové víno je značkové, a nebudeme sa konečne klamať pri vysvetľovaní pojmu bezplatnosť. "Národné zdravie" už dávno nie je prioritou vládnej politiky rovnako ako školstvo a sociálne veci, a to len preto, že nie sú primerané zdroje. Nie sú preto, lebo ich nie sme schopní vyprodukovať. Takže neostáva nič iné, ako predstúpiť pred ľud a povedať, že popri odvodoch je nevyhnutné zdravotnícke a spolu s nimi súvisiace služby ďalej spoplatňovať, a teda prakticky dehumanizovať (keď už pre nič iné, tak preto, že v SR máme pol milióna nezamestnaných, a menej ich nebude!), a zvyšovať životné náklady. Aj dnes už platí, že za viac peňazí (a možno aj honoráru) je viac starostlivosti o zdravie. Pritom by bolo potrebné povedať aj "bé", že sa vraciame k princípom slobodného
výberu lekára
a zdravotníckeho zariadenia, poznajúc bezplatný štandard zdravotníckych služieb pre všetkých poistencov a sieť zdravotníckych zariadení pod kuratelou vlastného štátu. Každá reforma však musí smerovať k vyššej kvalite a rešpektovať všeobecne záväzné priority, ktorými sú zdravie detí a mládeže, samodruhých žien, zdravotne postihnutých a nepracujúcich dôchodcov. Keď chceme zmenu k lepšiemu, tak musíme vedieť, čo chceme a mať know-how.
Jednou z ciest riešenia je popri striktnom zabezpečení vyššieho uvedeného (a humánneho) oddlžiť a doslova venovať zdravotnícke zariadenia tým, ktorí v nich pracujú, aby boli konečne slobodní. Samozrejme, podľa ich vybavenosti, dostupnosti a významu diferencovať platby za výkony, aby bola stimulovaná kvalita zdravotnej starostlivosti na celom území. Keď sme si mohli dovoliť sanáciu bánk za vyše sto miliárd korún, tak by bolo nepochopiteľné nedovoliť si sanáciu tých zariadení, ktoré zabezpečujú zdravotnú starostlivosť. Prirodzene, že celoštátne ústavy a vysokošpecializované klinické a iné pracoviská by zostali zo zákona v rukách štátu, zdravotných poisťovní a sponzorských firiem. Celý proces by sa nezaobišiel bez hĺbkových auditov zdravotných poisťovní a ich stálej
kontroly verejnosťou,
keďže ich hospodárenie je väčšine poistencov známa tak ako Sahara či Rio de Janeiro. Tak by sa dali zhrnúť názory nie nevýznamných lekárov z posledných týždňov na to, ako začať a dokončiť reformu zdravotníctva v záujme jeho klientely, teda občanov, a to v priebehu jediného roka. K tomu by stačila politická vôľa neklamať sa, ale uvedomil som si, že taká radikálna reforma by sa mohla realizovať len s vylúčením verejnosti, a najmä lobujúcich politikov atď. Zvládlo by ju tridsať najrôznejších odborníkov - ekonómov, právnikov, lekárov a iných, ktorých by odtlieskal parlament. Príklady fungujúcich zdravotníckych zariadení, z ktorých klienti odchádzajú spokojní, sa nachádzajú nielen v našom planetárnom systéme, ale aj v SR.
Autor: Karol Vlk
