A garančný fond?
Hľadajú si schodnú cestu
Hľadajú si schodnú cestu
Súčasnú situáciu, ktorá vznikla okolo aplikácie zákona č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, by mohol vyriešiť garančný fond. Názor, že garančný fond, ako jeden z troch možných spôsobov zaistenia cestovných kancelárií voči insolventnosti a následnému úpadku, bude nevyhnutné zriadiť čo najrýchlejšie, mali niektoré cestovné kancelárie už v čase schvaľovania zákona o zájazdoch. Z časových dôvodov sa jeho úprava nestihla zakomponovať do jeho obsahu, pričom zákon pre potrebu zabezpečenia jeho vykonateľnosti nebol upravený vyhláškou. Ukázalo sa totiž, že jeho zriadenie nie je také jednoduché a možno
určitú úlohu
zohral aj fakt, že k jeho legislatívnemu vymedzeniu sa pristúpilo oneskorene. V súčasnosti sa už spracúva legislatívny návrh garančného fondu, ktorý by mal byť doplnkom návrhu novely zákona o zájazdoch ako jeho štvrtá časť. Podľa vyjadrenia Ing. Júliusa Cmoreja, prezidenta Slovenskej asociácie cestovných kancelárií (SACK), v prípade zhody medzi štátnymi orgánmi a podnikateľmi by garančný fond mohol fungovať už v sezóne 2004. Na stretnutí cestovných kancelárií a cestovných agentúr v Trenčianskych Tepliciach povedal: "Verím, že na budúcoročnom jarnom stretnutí SACK budeme môcť garančný fond prezentovať už jasne načrtnutý." SACK je iniciátorom založenia garančného fondu, ktorý sa pasuje s podstatným problémom. Na založenie garančného fondu cestovné kancelárie potrebujú solventného partnera, ktorý by mohol zo začiatku garantovať záväzky, ktoré by vznikli v prípade insolventnosti cestovných kancelárií. Celková suma združená v garančnom fonde by mala totiž už hneď na začiatku jeho fungovania dosiahnuť minimálne objem realizácie najväčšej cestovnej kancelárie, ktorá pôsobí na slovenskom trhu. Na zabezpečenie fondu sa ráta, že by potreboval združiť prostriedky rovnajúce sa aspoň trojnásobku objemu realizácie najväčšej cestovnej kancelárie. A to už nie je malá suma, teda dosť vysoká na to, aby sa na ňu mohli zozbierať cestovné kancelárie. Iniciátori založenia garančného fondu mali už niekoľko rokovaní, ktorých cieľom bolo získať "zaistiteľa". Mohla by ním byť niektorá z bánk alebo komerčných poisťovní, na ktorých leží rozhodnutie zvážiť, či im spolupráca s garančným fondom cestovných kancelárií
prinesie úžitok
a ako si ocenia svoj vstup. Na stretnutí cestovných kancelárií, ktoré v Trenčianskych Tepliciach prezentovali svoju víziu fungovania fondu s pomocou poisťovne, reagovala RNDr. Katarína Janáková zo Slovenskej poisťovne. Podľa nej garančný fond vytvorený s pomocou komerčnej poisťovne by mohol samostatne pracovať už vo štvrtom roku svojej činnosti. Poukázala na potrebu zvážiť alternatívy založenia garančného fondu pred jeho schválením v legislatívnom procese. Predchádzajúci ekonomický prepočet je nevyhnutný a mal by byť seriózne zhodnotený. Ing. Marian Bujna, riaditeľ odboru zo sekcie cestovného ruchu MH SR poukázal zase na možnosti budúcich rizík vyplývajúcich z počtu cestovných kancelárií, ktoré budú v garančnom fonde finančne zainteresované. Nie sú to jediné riziká. Situáciu na trhu môže zmeniť aj faktor globalizácie a otvorenie sa európskemu trhu. Pri rozhodovaní je potrebné z mysle nepustiť fakt, že príčinou vzniku tohto všetkého bolo nielen zabezpečenie ochrany spotrebiteľa, ale v prvom rade zabezpečenie repatriácie (spätného návratu) turistov do vlasti.
Autor: Rudolfa Vallová
Súčasnú situáciu, ktorá vznikla okolo aplikácie zákona č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, by mohol vyriešiť garančný fond. Názor, že garančný fond, ako jeden z troch možných spôsobov zaistenia cestovných kancelárií voči insolventnosti a následnému úpadku, bude nevyhnutné zriadiť čo najrýchlejšie, mali niektoré cestovné kancelárie už v čase schvaľovania zákona o zájazdoch. Z časových dôvodov sa jeho úprava nestihla zakomponovať do jeho obsahu, pričom zákon pre potrebu zabezpečenia jeho vykonateľnosti nebol upravený vyhláškou. Ukázalo sa totiž, že jeho zriadenie nie je také jednoduché a možno
určitú úlohu
zohral aj fakt, že k jeho legislatívnemu vymedzeniu sa pristúpilo oneskorene. V súčasnosti sa už spracúva legislatívny návrh garančného fondu, ktorý by mal byť doplnkom návrhu novely zákona o zájazdoch ako jeho štvrtá časť. Podľa vyjadrenia Ing. Júliusa Cmoreja, prezidenta Slovenskej asociácie cestovných kancelárií (SACK), v prípade zhody medzi štátnymi orgánmi a podnikateľmi by garančný fond mohol fungovať už v sezóne 2004. Na stretnutí cestovných kancelárií a cestovných agentúr v Trenčianskych Tepliciach povedal: "Verím, že na budúcoročnom jarnom stretnutí SACK budeme môcť garančný fond prezentovať už jasne načrtnutý." SACK je iniciátorom založenia garančného fondu, ktorý sa pasuje s podstatným problémom. Na založenie garančného fondu cestovné kancelárie potrebujú solventného partnera, ktorý by mohol zo začiatku garantovať záväzky, ktoré by vznikli v prípade insolventnosti cestovných kancelárií. Celková suma združená v garančnom fonde by mala totiž už hneď na začiatku jeho fungovania dosiahnuť minimálne objem realizácie najväčšej cestovnej kancelárie, ktorá pôsobí na slovenskom trhu. Na zabezpečenie fondu sa ráta, že by potreboval združiť prostriedky rovnajúce sa aspoň trojnásobku objemu realizácie najväčšej cestovnej kancelárie. A to už nie je malá suma, teda dosť vysoká na to, aby sa na ňu mohli zozbierať cestovné kancelárie. Iniciátori založenia garančného fondu mali už niekoľko rokovaní, ktorých cieľom bolo získať "zaistiteľa". Mohla by ním byť niektorá z bánk alebo komerčných poisťovní, na ktorých leží rozhodnutie zvážiť, či im spolupráca s garančným fondom cestovných kancelárií
prinesie úžitok
a ako si ocenia svoj vstup. Na stretnutí cestovných kancelárií, ktoré v Trenčianskych Tepliciach prezentovali svoju víziu fungovania fondu s pomocou poisťovne, reagovala RNDr. Katarína Janáková zo Slovenskej poisťovne. Podľa nej garančný fond vytvorený s pomocou komerčnej poisťovne by mohol samostatne pracovať už vo štvrtom roku svojej činnosti. Poukázala na potrebu zvážiť alternatívy založenia garančného fondu pred jeho schválením v legislatívnom procese. Predchádzajúci ekonomický prepočet je nevyhnutný a mal by byť seriózne zhodnotený. Ing. Marian Bujna, riaditeľ odboru zo sekcie cestovného ruchu MH SR poukázal zase na možnosti budúcich rizík vyplývajúcich z počtu cestovných kancelárií, ktoré budú v garančnom fonde finančne zainteresované. Nie sú to jediné riziká. Situáciu na trhu môže zmeniť aj faktor globalizácie a otvorenie sa európskemu trhu. Pri rozhodovaní je potrebné z mysle nepustiť fakt, že príčinou vzniku tohto všetkého bolo nielen zabezpečenie ochrany spotrebiteľa, ale v prvom rade zabezpečenie repatriácie (spätného návratu) turistov do vlasti.
Autor: Rudolfa Vallová
