Aké sú najčastejšie chyby pri nahlasovaní poistnej udalosti
Klienti z nevedomosti robia dookola stále tie isté chyby pri hlásení poistných udalostí, čo zbytočne predlžuje proces likvidácie škody. Stačí nahlásiť poistnú udalosť len asistenčnej službe, ale bo nie? Ak sa týmto chybám vyhnete, urýchlite tým vyplatenie poistného plnenia.
Podľa Catherine Černochovej, hovorkyne poisťovne Generali, najčastejšou chybou je, že nemajú k dispozícii všetky potrebné informácie od klienta. „Typicky ide o chýbajúce fotografie, správu o nehode, požiarnu, policajnú či lekársku správu. Pri likvidácii škody pritom platí jednoduché pravidlo, a to, že včasným dodaním kompletných dokumentov sa výrazne urýchli celý priebeh likvidácie.“
Podľa Zuzany Zúbekovej, hovorkyne poisťovne Wüstenrot, je takisto najčastejšou chybou pri nahlasovaní poistných udalostí nedoplnenie potrebných dokumentov, ktoré od klientov počas online hlásenia požadujú. „Klienti často nahlásia poistnú udalosť bez priloženia akýchkoľvek podkladov – pri PZP ide napríklad o Správu o nehode s určením zavinenia, pri životnom poistení o lekárske správy a podobne.“
Dalibor Mihalkin, zástupca riaditeľa úseku marketingu a komunikácie Komunálnej poisťovne, tiež uvádza, že najčastejšie ide o neposkytnuté alebo neúplné informácie, najmä o okolnostiach vzniku a priebehu škody. „Dochádza aj k rozporu v údajoch uvedených pri nahlásení škody a vo vyplnených a doložených dokladoch. Dĺžku likvidácie nahlásenej škodovej udalosti zbytočne predlžuje napríklad aj neuvedenie bankového spojenia alebo nedoloženie chýbajúcich dokladov, na ktoré je klient vyzývaný, prípadne urgovaný.“
Asistenčnú službu ako prvú kontaktujete aj keď sa vám stane poistná udalosť v zahraničí (napríklad na dovolenke). Následne postupujete podľa jej pokynov.
Podľa Zuzany Zúbekovej väčšina klientov pri majetkovom poistení vie aspoň orientačne odhadnúť, aké náklady si oprava škody vyžiada. „Tento odhad poisťovni pomáha zaradiť poistnú udalosť podľa závažnosti a rozhodnúť o ďalších krokoch – napríklad o potrebe obhliadky technikom poisťovne, akceptovaní samoobhliadky alebo o rezervovaní dostatočnej sumy na poistné plnenie a podobne. Očakávame preto aspoň približný odhad, často len v orientačnom rozsahu. Na základe fotodokumentácie, popisu rozsahu škody, použitých materiálov a ďalších faktorov následne poisťovňa určí presnú výšku poistného plnenia. Ak klient odhad nevie poskytnúť, proces likvidácie tým nie je nijako obmedzený.“
Pri poškodení motorových vozidiel je podľa nej odhad škody náročnejší, keďže klient zvyčajne nepozná rozsah poškodení po odstrojení vozidla, ceny dielov, materiálu či lakovania. „V takýchto prípadoch od klienta vyčíslenie odhadu škody nepožadujeme.“
Podľa Dalibora Mihalkina klient pri nahlasovaní vzniku škody (škoda na majetku) uvádza odhadovanú výšku škody. V prípade, ak nedokáže uviesť predpokladanú výšku škody ani odhadom, je potrebné popísať, k poškodeniu čoho došlo a v akom rozsahu. „V prípade, ak dôjde k zatečeniu steny, poisťovňa vo väčšine prípadov poskytne plnenie za vymaľovanie celej miestnosti. Ak ide o veľkú miestnosť a vzniknuté poškodenie je nepatrného alebo malého rozsahu, poisťovňa môže pristúpiť k poskytnutiu plnenia za opravu, vymaľovanie len poškodenej steny/stien alebo poškodeného stropu. Každá nahlásená škodová udalosť je riešená a posudzovaná individuálne.“
Podľa Zuzany Zúbekovej, hovorkyne poisťovne Wüstenrot, je takisto najčastejšou chybou pri nahlasovaní poistných udalostí nedoplnenie potrebných dokumentov, ktoré od klientov počas online hlásenia požadujú. „Klienti často nahlásia poistnú udalosť bez priloženia akýchkoľvek podkladov – pri PZP ide napríklad o Správu o nehode s určením zavinenia, pri životnom poistení o lekárske správy a podobne.“
Dalibor Mihalkin, zástupca riaditeľa úseku marketingu a komunikácie Komunálnej poisťovne, tiež uvádza, že najčastejšie ide o neposkytnuté alebo neúplné informácie, najmä o okolnostiach vzniku a priebehu škody. „Dochádza aj k rozporu v údajoch uvedených pri nahlásení škody a vo vyplnených a doložených dokladoch. Dĺžku likvidácie nahlásenej škodovej udalosti zbytočne predlžuje napríklad aj neuvedenie bankového spojenia alebo nedoloženie chýbajúcich dokladov, na ktoré je klient vyzývaný, prípadne urgovaný.“
- Chýbajúce doklady
- Rozpor v údajoch
- Neuvedenie bankového účtu
- Nedoloženie policajnej správy (trestný čin krádeže, vandalizmus, dopravná nehoda v zahraničí)
Stačí nahlásiť poistnú udalosť asistenčnej službe?
Na mieste je aj otázka, na koho sa treba obrátiť pri hlásení poistnej udalosti, na asistenčnú službu, alebo na poisťovňu? Postup záleží od toho, čo riešite.- POSTUP: Ako správne nahlásiť poistnú udalosť
- Aké doklady potrebujem pre poisťovňu pri hlásení poistnej udalosti?
- Dokedy treba nahlásiť poistnú udalosť?
- Ako sa vyhnúť zrážke so zverou a čo robiť po kolízii
- Ako urýchliť vyplatenie poistného plnenia?
Asistenčnú službu ako prvú kontaktujete aj keď sa vám stane poistná udalosť v zahraničí (napríklad na dovolenke). Následne postupujete podľa jej pokynov.
- Asistenčné služby k poisteniu nehnuteľnosti a domácnosti
- Poistenie majetku: Kedy vám pomôžu asistenčné služby? Čo vám uhradí poisťovňa a čo už nie?
- Asistenčné služby k cestovnému poisteniu
- Asistenčné služby k poisteniu auta
V podstate platí zásada, že ak vám vznikne škoda, vtedy nahlasujete poistnú udalosť do poisťovne. Ak potrebujete asistenciu, vtedy kontaktujete asistenčnú službu, ktorá vám dá pokyny, či je alebo nie je potrebné hlásiť škodu aj do poisťovne. Asistenčná služba sa totiž nevenuje likvidácii škôd.
Ako určiť výšku odhadovanej škody
Ak sa poisťovňa pýta na odhad škody, ako má klient vedieť, koľko napríklad - ak si chceme uviesť konkrétnu situáciu - stojí vymaľovanie zatečenej steny? Treba vtedy počítať maľovanie celej, alebo len ten zatečený kúsok? „Odhadovanú výšku škody sa zväčša pýtame klienta preto, aby sme si vedeli urobiť základný obraz o rozsahu celkovej škody,“ hovorí Catherine Černochová. „Pri určovaní výslednej výšky poistného plnenia však vychádzame buď zo stavebno-rozpočtových cenníkov, podľa ktorých vieme škodu rýchlo objektívne oceniť, alebo z vystavenej faktúry za opravu, ktorú nám klient dodatočne pošle.“Podľa Zuzany Zúbekovej väčšina klientov pri majetkovom poistení vie aspoň orientačne odhadnúť, aké náklady si oprava škody vyžiada. „Tento odhad poisťovni pomáha zaradiť poistnú udalosť podľa závažnosti a rozhodnúť o ďalších krokoch – napríklad o potrebe obhliadky technikom poisťovne, akceptovaní samoobhliadky alebo o rezervovaní dostatočnej sumy na poistné plnenie a podobne. Očakávame preto aspoň približný odhad, často len v orientačnom rozsahu. Na základe fotodokumentácie, popisu rozsahu škody, použitých materiálov a ďalších faktorov následne poisťovňa určí presnú výšku poistného plnenia. Ak klient odhad nevie poskytnúť, proces likvidácie tým nie je nijako obmedzený.“
Pri poškodení motorových vozidiel je podľa nej odhad škody náročnejší, keďže klient zvyčajne nepozná rozsah poškodení po odstrojení vozidla, ceny dielov, materiálu či lakovania. „V takýchto prípadoch od klienta vyčíslenie odhadu škody nepožadujeme.“
Podľa Dalibora Mihalkina klient pri nahlasovaní vzniku škody (škoda na majetku) uvádza odhadovanú výšku škody. V prípade, ak nedokáže uviesť predpokladanú výšku škody ani odhadom, je potrebné popísať, k poškodeniu čoho došlo a v akom rozsahu. „V prípade, ak dôjde k zatečeniu steny, poisťovňa vo väčšine prípadov poskytne plnenie za vymaľovanie celej miestnosti. Ak ide o veľkú miestnosť a vzniknuté poškodenie je nepatrného alebo malého rozsahu, poisťovňa môže pristúpiť k poskytnutiu plnenia za opravu, vymaľovanie len poškodenej steny/stien alebo poškodeného stropu. Každá nahlásená škodová udalosť je riešená a posudzovaná individuálne.“