Vysvetlíme vám rozdiel medzi jednotlivými dobami, s ktorými sa stretávame pri poistení.
Čakacia doba
Podľa Heleny Kanderkovej, PR špecialistky
Allianz - Slovenskej poisťovne, ide o časové obdobie
výlučne na začiatku poistenia, počas ktorého klient
nemá plnú poistnú ochranu.
„Dĺžka čakacej doby závisí od konkrétneho druhu poistenia a jej dĺžka sa môže pohybovať od niekoľkých dní až po niekoľko mesiacov,“ vysvetľuje s tým, že dôvodom jej existencie sú
špekulatívne nároky, ktoré by mohli negatívnym spôsobom ovplyvniť cenu poistenia a neprimerane ju zvýšiť všetkým klientom. Napríklad pri životnom poistení
„Ak počas čakacej doby nastane poistná udalosť z dôvodu choroby, poisťovňa neposkytuje poistné plnenie. V prípade, že nastane poistná udalosť dôsledkom úrazu, je poistné plnenie vyplatené.“
Každá poisťovňa sa pri týchto dobách riadi vlastnými pravidlami, napríklad
Komunálna poisťovňa v životnom poistení tieto "čakačky"neuplatňuje: "
Nemáme čakacie a ochranné lehoty, boli zrušené," vysvetľuje Dalibor Mihalkin, hovorca
Komunálnej poisťovne.
Karenčná doba
Tá sa podľa Kanderkovej uplatňuje
počas celého obdobia trvania poistenia.
„Je to minimálna doba nepretržitého trvania určitého stavu (napríklad trvanie pracovnej neschopnosti, doba liečenia úrazu), aby takáto udalosť bola považovaná za poistnú udalosť a klient mal nárok na poistné plnenie,“ vysvetľuje s tým, že napríklad pri poistení pracovnej neschopnosti s karenčnou dobou 29 dní musí PN trvať aspoň 29 dní.
„Ak trvá PN kratšie, potom poistná udalosť nenastane a poistné plnenie nie je vyplatené.“
Podľa Kataríny Ondra, hovorkyne
poisťovne Generali, ide o obdobie, počas ktorého klient ešte
nemá nárok na poistné plnenie. S karenčnou dobou sa stretávame napríklad v prípade poistenia práceneschopnosti, pri ktorom si klient môže zvoliť,
od akého dňa mu bude vyplácaná denná dávka.
„Ak si zvolí výplatu od pätnásteho dňa práceneschopnosti, obdobie od prvého do štrnásteho dňa je karenčnou dobou. To znamená, že denná dávka za obdobie jeho práceneschopnosti mu bude vyplácaná v prípade, ak bol PN pätnásť a viac dní, pričom dennú dávku mu následne vyplatíme spätne od prvého dňa.“
Ochranná doba
Podľa Vladimíra Cvika, výkonného riaditeľa Netfinancie, je ochranná doba (čakacia lehota) v podstate časové obdobie, počas ktorého poisťovňa v prípade vzniku poistnej udalosti
nemusí poistenému alebo poškodenému poskytnúť poistné plnenie. Poisťovne sa takýmto spôsobom chránia pri uzatvorení poistnej zmluvy voči poistným podvodom.
„Existuje napríklad v životnom poistení pre prípad smrti, rizikovom poistení v rámci oslobodenia od platenia poistného. Taktiež ale aj v komerčnom cestovnom poistení v prípade, že klient sa už nachádza mimo územia SR a až vtedy má záujem uzatvoriť si takéto poistenie (zvyčajne to býva okolo 6 dní od uzatvorenia),“ hovorí a dodáva, že
aj v poistení majetku (poistenie nehnuteľnosti a domácnosti) môže poisťovňa pre nejaké konkrétne riziko definovať takúto dobu - napríklad riziko povodne či záplavy.
"Pre riziko povodeň/ záplava máme ochrannú dobu v poistení majetku 10 kalendárnych dní od uzavretia poistnej zmluvy," hovorí Dalibor Mihalkin, hovorca
Komunálnej poisťovne.
Ide pri čakacej a ochrannej dobe o to isté?
Podľa Kataríny Ondra čakacia či ochranná doba
môžu, ale aj nemusia byť synonymá; závisí to od používanej terminológie tej-ktorej poisťovne. V Generali používajú pojem čakacia doba, čo je obdobie, počas ktorého
nevzniká nárok na poistné plnenie.
„Zvyčajne ide o obdobie od začiatku poistenia, ktoré plynie až do termínu vyplývajúceho z poistných podmienok pre dané poistenie. S čakacou dobou sa najčastejšie stretávame pri životnom poistení,“ vysvetľuje s tým, že dĺžka čakacej doby je
pri jednotlivých poisteniach rôzna.
„Pri poistení chirurgického zákroku sú to napríklad tri mesiace, pri poistení rakoviny šesť mesiacov. V rámci úrazového poistenia čakaciu dobu neuplatňujeme.“
