Zamestnanosť na Slovensku sa medziročne zvýšila
Zamestnanosť na Slovensku sa za prvé tri kvartály tohto roka medziročne zvýšila o 1 % na viac ako 2,35 mil. pracujúcich. Informoval o tom Štatistický úrad SR na základe výberového zisťovania pracovných síl.
V samotnom treťom štvrťroku 2014 sa počet pracujúcich oproti tomu istému obdobiu vlaňajška zvýšil o 41,9 tisíc, čo predstavuje 1,8-percentný nárast na takmer 2,38 mil. osôb. Zamestnanosť tak bola najvyššia od druhého štvrťroka 2009. Sezónne očistená celková zamestnanosť oproti druhému kvartálu tohto roka stúpla o 12,5 tis. osôb na takmer 2,36 mil. ľudí.
Zvýšenie celkovej zamestnanosti podľa ŠÚ SR ovplyvnil predovšetkým rast počtu zamestnancov o 30,2 tis. (1,5 %) na 2 mil. osôb. Stúpol aj počet podnikateľov a to o 11,3 tis. (3,2%) na 366 tisíc. V rámci nich vzrástol počet podnikateľov so zamestnancami o 5,7 tis. (8 %) na 77,1 tisíc a podnikateľov bez zamestnancov o 5,7 tis. ( 2 %) na 288,9 tisíc. Počet živnostníkov, ktorých práca mala formu závislej práce zamestnanca, sa znížil o 10,6 % na 96,2 tis. osôb.
Najvýraznejšie sa rast celkovej zamestnanosti prejavil v sektore služieb, kde vzrástla v úhrne o 1,8 % na 1,45 mil. osôb. Z jednotlivých odvetví sa zamestnanosť najviac zvýšila v umení, zábave a rekreácií o 23,2 %, informačných a komunikačných činnostiach o 18 %, odborných, vedeckých a technických činnostiach o 12,1 %. Počet pracujúcich sa zvýšil aj v pôdohospodárstve, konkrétne o 13,4 % a v priemysle o 3,5 %. Naopak pokles evidujú štatistici v stavebníctve a to o 6,3 percenta.
Miera zamestnanosti osôb vo veku 20 až 64 rokov v porovnaní s tretím štvrťrokom minulého roka vzrástla o 1,1 percentuálneho bodu na 66,3 %. Miera zamestnanosti žien sa zvýšila o 0,7 percentuálneho bodu na 58,7 % a u mužov o 1,6 percentuálneho bodu na 73,9 %. Z hľadiska vzdelanostnej úrovne pribudlo na trhu práce o 72,2 % viac osôb s úplným stredným odborným vzdelaním s maturitou a o 6,1 % viac vysokoškolsky vzdelaných osôb. Na druhej strane, najviac klesol počet osôb s úplným stredným všeobecným vzdelaním s maturitou o 9,5 % a vyšším odborným vzdelaním o 8,5 %.
Podľa vekového zloženia sa celková zamestnanosť zvýšila najmä vo vekovej skupine 35 až 49 rokov, a to o 34,4 tis. osôb (o 3,6 %). Súčasne v tejto vekovej kategórii najviac pracujúcich pribudlo aj z hľadiska pohlavia, u mužov o 21,7 tis. a u žien o 12,7 tis. Počet pracujúcich sa znížil len vo vekových kategóriách 25 až 34 rokov o 3 % a 50 -54 rokov o 0,1 %.
Počet pracujúcich osôb aj miera zamestnanosti vo vekovej skupine 20 - 64 ročných sa v medziročnom porovnaní zvýšili vo väčšine krajov. Zamestnanosť relatívne najviac vzrástla v Košickom kraji o 3,3 %, v tomto kraji bol zároveň aj najvýraznejší rast jej miery, a to o 2 percentuálneho bodu.
Počet pracujúcich v zahraničí do jedného roka tretí štvrťrok po sebe medziročne klesal. V porovnaní s tretím kvartálom minulého roka sa znížil o 4,1 tis. (o 2,9 %) na 135,4 tis. osôb. Medzi migrantmi prevládali pracujúci v stavebníctve (38,8 tisíca) a v priemyselných činnostiach (30,2 tisíca). Z európskych krajín pracovali slovenskí občania najmä v Rakúsku (40,6 tisíca) a v Českej republike (38 tisíca). Z regionálneho hľadiska najviac osôb, ktoré si našli prácu v zahraničí, bolo z Prešovského kraja (35,9 tisíca).
V treťom štvrťroku 2014 bolo v hospodárstve SR k dispozícii v priemere 15 497 voľných pracovných miest. Medziročne ich počet klesol o 0,1 %. Najviac voľných miest ubudlo vo verejnej správe a obrane, povinnom sociálnom zabezpečení (o 455) a v administratívnych službách (o 299 miest). Výraznejší pokles bol aj v obchode (o 261), v zdravotníctve a sociálnej pomoci (o 177), v ubytovacích a stravovacích službách (o 149 miest). Počet voľných miest rástol v jedenástich odvetviach, a to najmä v odborných, vedeckých a technických činnostiach o 532 a v priemysle o 428.
K rastu zamestnanosti v metodike VZPS prispelo podľa Národnej banky Slovenska výraznejšie zaraďovanie nezamestnaných na aktivačné práce. Pripomína, že najviac sa darilo zamestnanosti v priemysle a vo verejnom sektore, prekvapením je však podľa NBS absencia rastu zamestnanosti v službách. Ako však podotýka, bolo to kompenzované nárastom miezd v tomto odvetví. "Pomerne slabé tempo rastu ekonomík našich obchodných partnerov sa môže v štvrtom štvrťroku prejaviť aj na pomalšom tempe rastu zamestnanosti v SR, čo už naznačujú očakávania zamestnávateľov ohľadne rastu zamestnanosti," uviedol analytik NBS Alexander Karšay.
Generálny riaditeľ personálno-poradenskej spoločnosti McROY Group Luboš Sirota očakáva rast zamestnanosti aj v budúcom roku, avšak už nie tak výrazný. Ako tvrdí, v tomto roku trh ťažil z prepúšťania v predchádzajúcom období. "Keďže v roku 2014 už nebolo možné zvyšovať produktivitu práce takým tempom ako v predchádzajúcom období, nárast produkcie so sebou automaticky priniesol aj tvorbu nových pracovných miest," skonštatoval Sirota. Zároveň podotýka, že v prvom polroku ubudlo zlých správ pre podnikový sektor, mnohé firmy sa preto rozhodli zrušené pracovné miesta znovu obsadiť. Takýto efekt už v nadchádzajúcom roku neočakáva. K rastu zamestnanosti by mala podľa neho prispieť najmä priemyselná výroba a centrá zdieľaných služieb. Za ťahúňov rastu označil najmä firmy, ktoré sú už etablované na slovenskom trhu, príchod veľkého investora považuje za nereálny.
V samotnom treťom štvrťroku 2014 sa počet pracujúcich oproti tomu istému obdobiu vlaňajška zvýšil o 41,9 tisíc, čo predstavuje 1,8-percentný nárast na takmer 2,38 mil. osôb. Zamestnanosť tak bola najvyššia od druhého štvrťroka 2009. Sezónne očistená celková zamestnanosť oproti druhému kvartálu tohto roka stúpla o 12,5 tis. osôb na takmer 2,36 mil. ľudí.
Zvýšenie celkovej zamestnanosti podľa ŠÚ SR ovplyvnil predovšetkým rast počtu zamestnancov o 30,2 tis. (1,5 %) na 2 mil. osôb. Stúpol aj počet podnikateľov a to o 11,3 tis. (3,2%) na 366 tisíc. V rámci nich vzrástol počet podnikateľov so zamestnancami o 5,7 tis. (8 %) na 77,1 tisíc a podnikateľov bez zamestnancov o 5,7 tis. ( 2 %) na 288,9 tisíc. Počet živnostníkov, ktorých práca mala formu závislej práce zamestnanca, sa znížil o 10,6 % na 96,2 tis. osôb.
Najvýraznejšie sa rast celkovej zamestnanosti prejavil v sektore služieb, kde vzrástla v úhrne o 1,8 % na 1,45 mil. osôb. Z jednotlivých odvetví sa zamestnanosť najviac zvýšila v umení, zábave a rekreácií o 23,2 %, informačných a komunikačných činnostiach o 18 %, odborných, vedeckých a technických činnostiach o 12,1 %. Počet pracujúcich sa zvýšil aj v pôdohospodárstve, konkrétne o 13,4 % a v priemysle o 3,5 %. Naopak pokles evidujú štatistici v stavebníctve a to o 6,3 percenta.
Miera zamestnanosti osôb vo veku 20 až 64 rokov v porovnaní s tretím štvrťrokom minulého roka vzrástla o 1,1 percentuálneho bodu na 66,3 %. Miera zamestnanosti žien sa zvýšila o 0,7 percentuálneho bodu na 58,7 % a u mužov o 1,6 percentuálneho bodu na 73,9 %. Z hľadiska vzdelanostnej úrovne pribudlo na trhu práce o 72,2 % viac osôb s úplným stredným odborným vzdelaním s maturitou a o 6,1 % viac vysokoškolsky vzdelaných osôb. Na druhej strane, najviac klesol počet osôb s úplným stredným všeobecným vzdelaním s maturitou o 9,5 % a vyšším odborným vzdelaním o 8,5 %.
Podľa vekového zloženia sa celková zamestnanosť zvýšila najmä vo vekovej skupine 35 až 49 rokov, a to o 34,4 tis. osôb (o 3,6 %). Súčasne v tejto vekovej kategórii najviac pracujúcich pribudlo aj z hľadiska pohlavia, u mužov o 21,7 tis. a u žien o 12,7 tis. Počet pracujúcich sa znížil len vo vekových kategóriách 25 až 34 rokov o 3 % a 50 -54 rokov o 0,1 %.
Počet pracujúcich osôb aj miera zamestnanosti vo vekovej skupine 20 - 64 ročných sa v medziročnom porovnaní zvýšili vo väčšine krajov. Zamestnanosť relatívne najviac vzrástla v Košickom kraji o 3,3 %, v tomto kraji bol zároveň aj najvýraznejší rast jej miery, a to o 2 percentuálneho bodu.
Počet pracujúcich v zahraničí do jedného roka tretí štvrťrok po sebe medziročne klesal. V porovnaní s tretím kvartálom minulého roka sa znížil o 4,1 tis. (o 2,9 %) na 135,4 tis. osôb. Medzi migrantmi prevládali pracujúci v stavebníctve (38,8 tisíca) a v priemyselných činnostiach (30,2 tisíca). Z európskych krajín pracovali slovenskí občania najmä v Rakúsku (40,6 tisíca) a v Českej republike (38 tisíca). Z regionálneho hľadiska najviac osôb, ktoré si našli prácu v zahraničí, bolo z Prešovského kraja (35,9 tisíca).
V treťom štvrťroku 2014 bolo v hospodárstve SR k dispozícii v priemere 15 497 voľných pracovných miest. Medziročne ich počet klesol o 0,1 %. Najviac voľných miest ubudlo vo verejnej správe a obrane, povinnom sociálnom zabezpečení (o 455) a v administratívnych službách (o 299 miest). Výraznejší pokles bol aj v obchode (o 261), v zdravotníctve a sociálnej pomoci (o 177), v ubytovacích a stravovacích službách (o 149 miest). Počet voľných miest rástol v jedenástich odvetviach, a to najmä v odborných, vedeckých a technických činnostiach o 532 a v priemysle o 428.
K rastu zamestnanosti v metodike VZPS prispelo podľa Národnej banky Slovenska výraznejšie zaraďovanie nezamestnaných na aktivačné práce. Pripomína, že najviac sa darilo zamestnanosti v priemysle a vo verejnom sektore, prekvapením je však podľa NBS absencia rastu zamestnanosti v službách. Ako však podotýka, bolo to kompenzované nárastom miezd v tomto odvetví. "Pomerne slabé tempo rastu ekonomík našich obchodných partnerov sa môže v štvrtom štvrťroku prejaviť aj na pomalšom tempe rastu zamestnanosti v SR, čo už naznačujú očakávania zamestnávateľov ohľadne rastu zamestnanosti," uviedol analytik NBS Alexander Karšay.
Generálny riaditeľ personálno-poradenskej spoločnosti McROY Group Luboš Sirota očakáva rast zamestnanosti aj v budúcom roku, avšak už nie tak výrazný. Ako tvrdí, v tomto roku trh ťažil z prepúšťania v predchádzajúcom období. "Keďže v roku 2014 už nebolo možné zvyšovať produktivitu práce takým tempom ako v predchádzajúcom období, nárast produkcie so sebou automaticky priniesol aj tvorbu nových pracovných miest," skonštatoval Sirota. Zároveň podotýka, že v prvom polroku ubudlo zlých správ pre podnikový sektor, mnohé firmy sa preto rozhodli zrušené pracovné miesta znovu obsadiť. Takýto efekt už v nadchádzajúcom roku neočakáva. K rastu zamestnanosti by mala podľa neho prispieť najmä priemyselná výroba a centrá zdieľaných služieb. Za ťahúňov rastu označil najmä firmy, ktoré sú už etablované na slovenskom trhu, príchod veľkého investora považuje za nereálny.
