Väčšie práva pri vymáhaní pohľadávok

Návrh novely zákona o Sociálnej poisťovni v pripomienkovom konaní

Posilniť práva Sociálnej poisťovne (SP) pri vymáhaní pohľadávok má novela zákona 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni. "Dnešný právny stav umožňuje vymáhať pohľadávky exekúciami, súdnymi rozhodnutiami, konkurzmi a odpúšťaním penále za podmienky splatenia istiny. My navrhujeme iné, netradičné riešenie ? postupovanie pohľadávok tretím osobám," vysvetľuje riaditeľ SP Miroslav Knitl. SP je podľa neho verejnoprávna inštitúcia, ktorá nemôže podnikať, na druhej strane by sa mala viac podnikateľsky správať, a teda pohľadávky aj postupovať. Celková výška pohľadávok k 31. decembru minulého roka predstavovala 51,26 mld. Sk, pričom pohľadávky na penále už tvoria približne 55 percent z celkového stavu pohľadávok Sociálnej poisťovne. Medzi najväčších dlžníkov patria Železnice SR, ktoré SP dlhovali k 31. decembru 2000 celkovo 5,4 mld. Sk, z toho na poistnom 1,44 mld. a na penále 3,96 mld. Voči štátnym zdravotným zariadeniam evidovala SP k 31. decembru 2000 pohľadávku 5,93 mld., z toho poistné tvorilo 2,06 mld. Sk a penále 3,87 mld. Sk. K veľkým dlžníkom patria ja poľnohospodárske družstvá, ktoré dlžia SP 5,5 mld. Sk. Podľa M. Knitla vývoj vo vymáhaní pohľadávok ovplyvňuje okrem objektívnych faktorov (zlá ekonomická situácia dlžníkov, nepriaznivé legislatívne postavenie SP ako veriteľa, prieťahy v exekučnom a súdnom konaní) aj doterajší prevažne administratívny charakter vymáhania pohľadávok. ?Podľa zákona o Sociálnej poisťovni trestné oznámenia môžu dávať pobočky poisťovne. Napríklad bratislavská pobočka dala okolo 30 trestných oznámení, ich efektívnosť je otázna. Podľa Trestného zákona musíte dokázať dlžníkovi úmysel neplatiť poistné, čo je veľmi ťažké, ak nie nemožné,? pripomenul M. Knitl. Dodal, že rozhodovanie o postupovaní pohľadávok s odsúhlasením v správnej rade bude komplikovaným mechanizmom, ktorý zaručí nemožnosť jeho zneužitia.

V návrhu zákona sa uvažuje o stanovení maximálnej výšky penále, a to len do výšky dlžnej sumy poistného. Tretími osobami by mali byť len subjekty, ktoré podnikajú v oblasti spracovania a vymáhania pohľadávok. Odplaty za postúpenie pohľadávok by sa považovali za príjmy poisťovne. Takýmto spôsobom by sa malo postupovať len voči zamestnávateľom, nie však samostatne zárobkovo činným osobám, spolupracujúcim osobám, osobám zárobkovo činným v cudzine alebo dobrovoľne pokračujúcim v účasti na dôchodkovom zabezpečení. SP podľa návrhu novely bude môcť nevymožiteľné pohľadávky aj odpisovať, pričom za nevymožiteľnú sa bude považovať taká pohľadávka, ktorej náklady na jej vymáhanie by presiahli vymoženú sumu, alebo vymáhanie ktorej by neviedlo hoci len k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky. Za nevymožiteľnú pohľadávku by sa považovala aj tá, ktorá je v období najmenej troch rokov bezvýsledne vymáhaná od dlžníka, alebo vymáhanie ktorej je spojené s nadmernými ťažkosťami, pričom je zrejmé, že ďalšie vymáhanie by neviedlo hoci len k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky. Postúpiť a odpísať by sa mali dať aj tie pohľadávky, ktoré vznikli pred účinnosťou novely. Navrhuje sa tiež predĺžiť premlčaciu lehotu z doterajších troch na šesť rokov. Penále stráca v novele charakter sankcie zo zákona. Vznik povinnosti platiť penále je podmienená predchádzajúcim rozhodnutím pobočky poisťovne, pričom penále by malo tvoriť 0,2 percenta z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti, až kým bude poukázaná na účet pobočky, maximálne však vo výšky dlžnej sumy poistného. Obdobie, na ktoré je možné povoliť splátky dlžných súm poistného, sa navrhuje predĺžiť na 18 mesiacov. Uvažuje sa tiež o možnosti povoliť splátky aj vo vzťahu k dlžným sumám poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti (0,1 percenta z dlžnej sumy za každý deň).