Zrušiť či nezrušiť zdravotné odvody?

Zrušiť zdravotné odvody navrhovalo ešte pred voľbami KDH. Reforma mala zvýšiť čisté príjmy zamestnancov a odbremeniť zamestnávateľov. Zdravotníctvo by bolo financované zdravotnou daňou.
Hospodárske noviny už v auguste upozornili, že aj keď bude výška dane nižšia než súčasné odvody na zdravotné poistenie, neznamená to, že ľudia automaticky ušetria. Môže to byť vraj aj naopak, lebo zdravotná daň sa bude platiť zo všetkých príjmov, narozdiel od zdravotných odvodov, kde sú niektoré príjmy oslobodené.

Juraj Karpiš z inštitútu INESS sa pre SME vyjadril, že tento krok sa skôr hodí do zdravotného systému plne hradeného z daní s absenciou zdravotných poisťovní ako do modelu viacerých konkurujúcich si zdravotných poisťovní.
Výhrady mal aj predseda parlamentu a šéf strany SaS Richard Sulík, ktorý na margo reformy pre SME povedal, že by to zaťažilo dôchodcov a ľudí bez príjmov, ktorí neušetria na zdravotných odvodoch, keďže žiadne neplatia. „Zasiahlo by ich však zvýšenie DPH cez zvýšené ceny tovarov a služieb. Museli by si viac priplatiť napríklad za potraviny či energie. Prípadné kompenzácie by zvýšili deficit.“

Komenátor Hospodárskych novín Dag Daniš opisuje dnešnú situáciu takto: „Plán už v zárodku narazil na odpor Sulíka. Dnes vyzerá nepriechodne. Čo je dobré.“ Tvrdí, že reforma je už v princípe zlá. Podľa neho to nie je ani reforma, ale len žongovanie s číslami. Zmeny v odvodoch by mali vraj hlbšiu pointu len v prípade, že by sa výrazne znížili a nahradili poplatkami. „To, čo si platím priamo, funguje lepšie, ako to, čo si platím nepriamo - cez dane a štát.“ Reforme ďalej vyčíta, že rozbíja prehľadnosť platieb a jediný, kto na takejto zmene zarobí, budú zamestnávatelia. Podľa Daniša ide prevažne o zahraničný kapitál a zahraničné firmy, ktoré budú oslobodené od zdravotných odvodov. Celé bremeno sa zavesí na krk slovenským daňovým poplatníkom. Štátu „narastie brucho o tučných 3,4 miliardy eur. Neprehľadne, neadresne.“