Zaveďme hamburgerovú daň

Jedným z možných nástrojov konsolidácie verejných financií na Slovensku môže byť podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR aj tzv. "hamburgerová daň“.   Túto daň vníma inštitút ako jeden z možných nástrojov fiškálnej konsolidácie, ktorý by z hľadiska vplyvu na ekonomický rast predstavoval relatívne menej škodlivý zdroj príjmov verejných financií v porovnaní so zdanením práce alebo kapitálu.

V rámci analýzy "zdaňovania obezity" IFP ako možný okruh zdaňovaných potravín, resp. ich nutričných zložiek, uvádza predovšetkým sladené nápoje, niektoré cukrovinky, prípadne iné potraviny, ktoré nepredstavujú nevyhnutnú zložku spotreby. "Ich konzumácia by sa teda z hľadiska ekonomickej teórie mohla považovať za veľmi miernu formu "neresti.“ Takisto ich konzumácia neprináša, na rozdiel od konzumácie iných potravín, žiaden nutričný benefit, ale v prípade nadmernej konzumácie sú škodlivé," konštatuje inštitút v zverejnenej analýze.

Problém nezdravého stravovania a zhoršovania zdravotného stavu je podľa IFP možné z hľadiska ekonomickej teórie riešiť v zásade dvoma spôsobmi. Prvým je diferenciácia zdravotného poistenia, t.j. spotrebné návyky poistenca sa zohľadnia pri nastavení výšky odvodov do systému zdravotného poistenia, resp. sa vytvorí možnosť pripoistenia. "Tento prístup však nie je možné implementovať bez výraznejších zmien v štruktúre systému zdravotného poistenia," konštatuje inštitút.

Druhú možnosť predstavuje určitá forma spotrebnej dane na tovary klasifikované ako nezdravé. Túto podľa IFP relatívne populárnejšiu alternatívu predstavuje tzv. hamburgerová daň, ktorá by postihovala produkty s vyšším obsahom cukru, tukov, alebo soli. Dane obdobného typu už dlhšie existujú napríklad v USA a v krajinách severnej Európy.

Inštitút finančnej politiky pripúšťa, že praktická implementácia oboch typov opatrení je relatívne náročná, avšak potenciálne pozitívne efekty vo forme úspor vo verejných financiách, t. j. vyššie príjmy cez dane alebo úspory na strane výdavkov zdravotného poistenia a potenciálne aj zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva, sú dostatočným dôvodom na to, aby sa tejto téme venovala v budúcnosti pozornosť.

Tzv. hamburgerovú daň zaviedli od 1. septembra pre spotrebiteľov napríklad v susednom Maďarsku. Daň sa týka tovarov obsahujúcich nadmerné množstvo cukru, karbohydrátov, soli a kofeínu. Od zavedenia tejto si maďarská vláda podľa IFP sľubuje zlepšenie stravovacích návykov občanov, čo by malo viesť k zníženiu nákladov na zdravotnú starostlivosť. Okrem toho by mala daň ročne zabezpečiť výnos vo výške 30 miliárd forintov, čo predstavuje približne 110 miliónov eur, resp. 0,12 % hrubého domáceho produktu. "Paradoxne sa daň nedotkne hamburgerov ani langošov, na základe ktorých celá myšlienka dane vznikla, keďže nespĺňajú podmienku predaja v obale," dodáva vo svojej analýze IFP. 

Pozrite si tiež:
IFP odporúča znížiť odvody bánk 
Zavedenia bankovej dane je rizikové 
Nová vláda sa chystá zvýšiť bankovú daň