V SR sú podľa Ernst & Young vysoké povinné poistné odvody
Odvody predstavujú takmer 50 % hrubého príjmu zamestnancov, čo podľa štúdie spoločnosti Ernst & Young nepriamo vedie k obchádzaniu zákona a zamestnávaniu na čierno
Odvody predstavujú takmer 50 % hrubého príjmu zamestnancov, čo podľa štúdie spoločnosti Ernst & Young nepriamo vedie k obchádzaniu zákona a zamestnávaniu na čierno.
Slovensko má druhé najvyššie percento povinných poistných odvodov z hrubého platu z krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Vyplýva to z analýzy daňových systémov krajín OECD, ktorú vypracovala spoločnosť Ernst & Young. "Situácia na Slovensku nie je veľmi priaznivá a kritizujú ju hlavne zamestnávatelia. Poistné odvody totiž predstavujú takmer 50 % hrubého príjmu. Táto situácia nepriamo vedie k obchádzaniu zákona a zamestnávaniu na čierno," skonštatoval v utorok riaditeľ slovenského zastúpenia Ernst & Young a riaditeľ divízie daňového poradenstva spoločnosti Peter Chrenko. Najvyššie percento povinných sociálnych príspevkov má zo skúmaných krajín Francúzsko, kde tieto príspevky tvoria okolo 70 % hrubého platu, naopak najnižšie má Nový Zéland - okolo 2 % hrubého platu.
Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou sadzou dane z príjmov právnických osôb. Na Slovensku je 19-percentná sadzba, zatiaľ čo vo väčšine skúmaných krajín sa pohybuje medzi 25 % a 35 %. Najnižšie sadzby zistené v prieskume platia v členských krajinách Európskej únie - 19-percentná je okrem SR aj v Poľsku, 16 % v Maďarsku a 12,5 % v Írsku. Slovensko má spolu s Nemeckom podľa štúdie najbenevolentnejšie podmienky na nezdanenie dividend vyplácaných materskou firmou dcérskej spoločnosti. SR pritom patrí medzi krajiny s najkratším limitom na započítanie daňových strát oproti budúcim ziskom, neplatia tu pravidlá podkapitalizácie a neumožňuje sa tu ani daňová konsolidácia.
Slovensko má z krajín OECD najnižšie hraničné daňové zaťaženie fyzických osôb, má totiž najnižšiu 19-percentnú sadzbu dane z príjmov fyzických osôb. "Z daňového hľadiska si polepšili hlavne zamestnanci s vyššími príjmami. Tí, na rozdiel od samostatne zárobkovo činných osôb, nemajú možnosť ovplyvňovať svoj daňový základ. Nízke zdanenie motivuje aj cudzincov s vysokými príjmami, aby svoju daňovú rezidenciu presunuli na Slovensko," uviedol Chrenko. Najvyššiu hodnotu marginálnej dane z príjmu fyzických osôb zo skúmaných krajín má Dánsko na úrovni 60 %, vyše 50-percentná úroveň je vo Švédsku, Belgicku a Holandsku.
Porovnanie Ernst & Young vychádza z prieskumov realizovaných prostredníctvom celosvetovej siete daňových kancelárií spoločnosti v 28 krajinách a odhaľuje rozdiely v požiadavkách na dodržiavanie daňových predpisov vo svete.
Slovensko má druhé najvyššie percento povinných poistných odvodov z hrubého platu z krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Vyplýva to z analýzy daňových systémov krajín OECD, ktorú vypracovala spoločnosť Ernst & Young. "Situácia na Slovensku nie je veľmi priaznivá a kritizujú ju hlavne zamestnávatelia. Poistné odvody totiž predstavujú takmer 50 % hrubého príjmu. Táto situácia nepriamo vedie k obchádzaniu zákona a zamestnávaniu na čierno," skonštatoval v utorok riaditeľ slovenského zastúpenia Ernst & Young a riaditeľ divízie daňového poradenstva spoločnosti Peter Chrenko. Najvyššie percento povinných sociálnych príspevkov má zo skúmaných krajín Francúzsko, kde tieto príspevky tvoria okolo 70 % hrubého platu, naopak najnižšie má Nový Zéland - okolo 2 % hrubého platu.
Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou sadzou dane z príjmov právnických osôb. Na Slovensku je 19-percentná sadzba, zatiaľ čo vo väčšine skúmaných krajín sa pohybuje medzi 25 % a 35 %. Najnižšie sadzby zistené v prieskume platia v členských krajinách Európskej únie - 19-percentná je okrem SR aj v Poľsku, 16 % v Maďarsku a 12,5 % v Írsku. Slovensko má spolu s Nemeckom podľa štúdie najbenevolentnejšie podmienky na nezdanenie dividend vyplácaných materskou firmou dcérskej spoločnosti. SR pritom patrí medzi krajiny s najkratším limitom na započítanie daňových strát oproti budúcim ziskom, neplatia tu pravidlá podkapitalizácie a neumožňuje sa tu ani daňová konsolidácia.
Slovensko má z krajín OECD najnižšie hraničné daňové zaťaženie fyzických osôb, má totiž najnižšiu 19-percentnú sadzbu dane z príjmov fyzických osôb. "Z daňového hľadiska si polepšili hlavne zamestnanci s vyššími príjmami. Tí, na rozdiel od samostatne zárobkovo činných osôb, nemajú možnosť ovplyvňovať svoj daňový základ. Nízke zdanenie motivuje aj cudzincov s vysokými príjmami, aby svoju daňovú rezidenciu presunuli na Slovensko," uviedol Chrenko. Najvyššiu hodnotu marginálnej dane z príjmu fyzických osôb zo skúmaných krajín má Dánsko na úrovni 60 %, vyše 50-percentná úroveň je vo Švédsku, Belgicku a Holandsku.
Porovnanie Ernst & Young vychádza z prieskumov realizovaných prostredníctvom celosvetovej siete daňových kancelárií spoločnosti v 28 krajinách a odhaľuje rozdiely v požiadavkách na dodržiavanie daňových predpisov vo svete.
©2005, Autorské práva SITA a.s. Všetky práva vyhradené.
Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. je výslovne zakázané.
