Ústavný súd nevyhovel sťažnosti Rapid life voči NS SR
Ako uviedol v odôvodnení ÚS, konaním pred Najvyšším súdom SR neboli porušené práva sťažovateľa – spoločnosti Rapid life.
Ústavný súd SR na utorkovom verejnom pojednávaní nevyhovel sťažnosti spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, ktorá sa naň obrátila so sťažnosťou namierenou proti Najvyššiemu súdu SR. Súd podľa sťažovateľa svojím konaním porušil jeho základné právo na súdnu ochranu, rovnosť účastníkov konania ako aj na spravodlivé súdne konanie. Ako uviedol v odôvodnení ÚS, konaním pred Najvyšším súdom SR neboli porušené práva sťažovateľa. Nevyhovel návrhu právneho zástupcu sťažovateľa Jána Drgonca, aby si na pojednávaní vypočuli zvukové nahrávky z pojednávaní pred NS SR a aj právnika Jaroslava Škapinca. Nevyhovel ani žiadosti sťažovateľa o poskytnutí primeranej finančnej náhrady 5 000 eur.
ÚS vo veci pojednával 9. júla tohto roka. Vtedy právny zástupca Rapid life Ján Drgonec vzniesol námietku zaujatosti voči sudcovi ÚS Sergejovi Kohútovi, na základe čoho bolo pojednávanie odročené. Ústavný súd námietke nevyhovel a dnes pojednávanie pokračovalo. Drgonec uviedol, že trvá na sťažnosti a namietal, že NBS nemôže byť vedľajším účastníkom konania a pýtal sa, v akom postavení je na pojednávaní prítomný zástupca NBS. Sudca spravodajca vysvetlil, že zástupca NBS je tu ako dotknutá osoba, pričom nie je vedľajším účastníkom konania.
Sudca spravodajca potom prečítal vyjadrenie NS SR, podľa ktorého sťažnosť spoločnosti Rapid life nie je opodstatnená. Podľa NS SR sa sťažovateľ v konaní na NS SR snažil spochybniť podpisy poverenej osoby, ktorá rozhodla o ustanovení bankového dohľadu v spoločnosti Rapid life. NS SR na základe dokazovania zistil, že poverenie bolo vydané v súlade so zákonom. Podľa NS SR sťažovateľ nepreukázal, že by bol postup NBS v rozpore so zákonom. So sťažnosťou nesúhlasila ani NBS.
Podľa Drgonca spoločnosť Rapid Life napadla vykonávanie bankového dohľadu Národnej banky Slovenska (NBS) v poisťovni. Uviedol, že poverenie bankového dohľadu nebolo v súlade so zákonom. Navyše spôsob rozhodnutia NS nezodpovedal uplatňovaniu práva na spravodlivý proces. Dodal, že dôkazné bremeno zaťažovalo jeho klienta, ale najvyšší súd nepripustil zástupcov spoločnosti Rapid life k dokazovaniu. NS vypočul len dve osoby z NBS a potom žalobu zamietol, pričom žalobca nemal možnosť predložiť všetky dôkazy.
Bankový dohľad NBS nad spoločnosťou Rapid life bol ustanovený, keď sa množili sťažnosti klientov tejto spoločnosti na zmeny v poistných podmienkach, čím mali prísť o zisk. NBS sa zaujímala najmä o tvorbu technických rezerv a podklady k ich tvorbe, správu poistných zmlúv, likvidáciu poistných udalostí, poskytovanie poistného plnenia a predkladanie informácií NBS.
Ako po skončení pojednávania uviedol Drgonec, nie je spokojný s rozhodnutím ÚS a navrhne klientovi, aby sa obrátil na Európsky súd pre ľudské práva. "Dnešné rozhodnutie ÚS presne zodpovedá tomu, čo som napísal vo svojej nedávnej knihe, že Ústavný súd nechráni Ústavu a ústavnosť, ale orgány verejnej moci pred zodpovednosťou za porušovanie ústavy," povedal Drgonec.
