Union ZP a Európska ZP nemali k januáru naplnenú sieť

Union zdravotná poisťovňa (UZP) a Európska zdravotná poisťovňa (EZP) nemali k 1. januáru, kedy začali vykonávať verejné zdravotné poistenie, naplnenú verejnú minimálnu sieť. Na tlačovej besede o tom informoval predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) Richard Demovič. Keďže správne konanie voči poisťovniam ešte neskončilo, postih, ktorý ich čaká, ešte nie je známy. Ako však Demovič upozornil, v súčasnosti už obe poisťovne majú uzavreté zmluvy v rozsahu verejnej minimálnej siete. Ich poistenci sa však nemuseli obávať ani predtým, nakoľko akútnu zdravotnú starostlivosť je poisťovňa povinná preplatiť aj tomu poskytovateľovi, s ktorým nemá uzavretú zmluvu.

Nedostatky v zmluvách UZP a EZP sa týkali najmä lekárenskej siete a záchraniek, v niektorých prípadoch aj stomatologickej starostlivosti. ÚDZS na diaľku vykonal dohľad aj v ostatných zdravotných poisťovniach, podľa Demoviča však problémy s naplnením minimálnej siete nemala zatiaľ ani jedna. Zmluvy s poskytovateľmi však jednotlivým poisťovniam končia v rôznych termínoch, a k nim ÚDZS vykoná dohľad na mieste. Ako Demovič upozornil, problémy poisťovniam spôsobuje najmä diera v legislatíve. Kým poisťovne majú povinnosť uzatvárať zmluvy s poskytovateľmi, samotní poskytovatelia túto zmluvu môžu odmietnuť. ÚDZS preto inicioval zmenu, ktorá by tento problém odstránila.

ÚDZS chce docieliť zmenu aj v prípade záchranných zdravotných služieb, pričom by sa podľa Demoviča mali ich operačné strediská zaradiť medzi poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. V súčasnosti totiž pochybenia dispečingov záchraniek ÚDZS nemôže kontrolovať a sankcionovať. Prax však ukázala, že pri vydávaní pokynov záchrankám robia operačné strediská chyby s tragickými dôsledkami.

Ako Demovič pokračoval, ÚDZS stále dostáva podnety aj k podvodnému prepoisteniu. V súčasnosti sa k jednotlivým prípadom vyjadrujú samotné zdravotné poisťovne. Predbežne podľa Demoviča možno konštatovať, že pôvodcami podvodných prepoistení sú pravdepodobne maklérske spoločnosti, ktoré pre poisťovne vykonávali nábor nových poistencov. Po zmene legislatívy už poisťovne nemôžu využívať ich služby.

Podľa predsedu ÚDZS sa pri dohľade v zdravotných poisťovniach objavilo vyše 7 800 prípadov tzv. virtuálnych poistencov. "V týchto prípadoch sa skutočné rodné čísla priraďovali k vymysleným menám a adresám," vysvetlil Demovič. Tri štvrtiny z nich pritom našli práve v UZP. Na sprostredkovateľov však ÚDZS nemá dosah a zodpovedať sa mu budú priamo zdravotné poisťovne. Finančná pokuta podľa zákona môže dosiahnuť 100 tis. Sk až 5 mil. Sk, prípadne aj odobratie povolenia na výkon zdravotného poistenia. "To je krajná možnosť, o ktorej zatiaľ neuvažujeme," dodal Demovič.

V roku 2006 dostal ÚDZS 745 podaní súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, z ktorých bolo 28,1 % opodstatnených. Za rok 2005 bolo z 326 podaní 19,6 % opodstatnených. Nárast podaní pokračuje aj v tomto roku. Kým v rovnakom období roku 2006 zaevidoval ÚDZS 70 podaní v súvislosti s úmrtím pacientov, v tomto roku ich už bolo 100. "Predpokladám, že nárast podaní aj opodstatnenosti súvisí s tým, že úrad prenikol do povedomia a vybudoval si dôveru u občanov aj pacientov," uzavrel Demovič.

©2005, Autorské práva SITA a.s. Všetky práva vyhradené.
Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. je výslovne zakázané.