Umelci kritizujú návrh daňovo-odvodovej reformy
Umelci, združení v Slovenskej koalícii pre kultúrnu diverzitu (SKKD), kritizujú vládny návrh daňovo-odvodovej reformy. Navrhovaná reforma podľa nich drasticky doľahne na niektoré skupiny samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) a dôchodcov. Ako na tlačovej besede uviedla členka grémia SKKD Miroslava Brezovská, umelci sú najmä proti zavedeniu horného limitu na paušálne výdavky v sume 200 eur mesačne. Upozornila, že niektoré výdavky umelcov sa dajú veľmi ťažko vyčísliť. Preto je podľa nej prospešné, ak existuje možnosť uplatniť si výdavky vo výške 40 % z príjmu. Ak podľa Brezovskej väčšina SZČO prejde na vedenie si účtovníctva a uplatňovanie si reálnych nákladov, tak to bude znamenať zvýšenie ich administratívnej záťaže.
Za problém Brezovská považuje aj zavedenie sociálnych odvodov na neaktívne príjmy v podobe tantiém, čo zhorší príjmovú situáciu dôchodcov. Takéto neaktívne príjmy by sa podľa nej nemali zaťažovať odvodmi rovnako, ako sa zdravotnými odvodmi prestali zaťažovať príjmy z prenájmu. Zdôraznila, že umelci nepatria do kategórie nepravých, tzv. vynútených živností. "V súčasnej podobe je pre nás reforma neprijateľná," povedal podpredseda SKKD Jozef Švoňavský. Umelci podľa neho podporujú šesť požiadaviek, ktoré vo vzťahu k reforme daní a odvodov sformulovali predstavitelia Občianskej konzervatívnej strany (OKS). Po ich splnení by sa podľa OKS odvody pre živnostníkov nezvyšovali a pre dohodárov nezavádzali. Jednou z požiadaviek OKS je, aby sa uplatňovanie paušálnych výdavkov vrátilo do pôvodného stavu platného ku koncu polroka vlaňajška. Znamenalo by to nielen zachovanie 40-percentných paušálnych výdavkov, ale aj opätovné zavedenie 60-percentných paušálnych výdavkov pre remeselné činnosti.
Podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR by sa umelci nemali skrývať za živnostníkov a dôchodcov, ale priamo povedať, že im ide len o ich vlastné výhody. Umelci, ktorí protestujú proti zmenám v daniach a odvodoch, sú podľa rezortu najlepším príkladom pokrivenosti dnešného daňovo-odvodového systému. "Koľko v tomto roku zaplatia umelci s príjmom 24 000 eur ročne a živnostník s príjmom 6 000 eur ročne na dani a odvodoch? Umelec 12 % a živnostník až 28 %," upozornilo ministerstvo. Umelci s vysokými príjmami sú tak podľa ministerstva v súčasnosti pred drobnými živnostníkmi neprimerane zvýhodnení, pričom na to neexistuje žiaden relevantný dôvod.
Rezort práce odmieta tvrdenie umelcov, že reforma drasticky doľahne na SZČO a dôchodcov. "Tí dôchodcovia, ktorí si privyrábajú k penzii na dohodu a takýto ich príjem nepresiahne 190 eur mesačne, žiadnu zmenu nepocítia," konštatuje ministerstvo. Tí dôchodcovia, ktorí sú naďalej zamestnancami, sa majú posudzovať rovnako ako všetci ostatní zamestnanci. Reforma pritom podľa rezortu administratívu zjednodušuje. "Len v tom prípade, ak si chce umelec alebo SZČO uplatniť výdavky nad 2 400 eur ročne, bude ich musieť vydokladovať. Takúto transparentnosť v žiadnom prípade nie je možné považovať za nárast administratívy," uvádza ministerstvo práce a sociálnych vecí.
Vláda v polovici mája schválila koncepciu reformy daní a odvodov. Základom pre výpočet daní a odvodov sa má od začiatku budúceho roka stať superhrubá mzda. Má ísť o hrubú mzdu zamestnanca zvýšenú o odvody zamestnávateľa s výnimkou súčasného poistného na úrazové poistenie. Reforma má súčasne zaviesť jeden zdravotný a jeden sociálny odvod ako aj jednotný vymeriavací základ na platenie odvodov a daní. Zdravotný odvod má byť pre všetkých 9 % s výnimkou zdravotne ťažko postihnutých a poberateľov invalidných dôchodkov, ktorých odvod má byť polovičný. Sadzba sociálneho odvodu pre zamestnancov má byť 19 %, pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) 13 % a pre ľudí pracujúcich na dohody 10 %. Paušálne výdavky pre SZČO vo výške 40 % by sa mali obmedziť horným limitom na úrovni životného minima v sume približne 200 eur mesačne. Základ pre daň z príjmu sa nemá znižovať o zaplatené odvody. SZČO nemajú mať v uznateľných daňových nákladoch platby na sociálne a zdravotné poistenie. Minimálny vymeriavací základ SZČO má tvoriť 3,3-násobok životného minima, čím by sa minimálne mesačné poistné na sociálne a zdravotné poistenie malo znížiť zo 160,47 eura na 137,67 eura. Maximálny vymeriavací základ pre zdravotný a sociálny odvod sa má nahradiť novou veličinou „maximálne poistné“. Pre rok 2012 má byť maximálne poistné na sociálne poistenie 8 965,42 eur ročne a na zdravotné poistenie 4 246,77 eur ročne.
Pri príjmoch z dohôd sa má zaviesť tzv. odvodová odpočítateľná položka do výšky 190 eur mesačne. Tento príjem tak nebude podliehať zdravotnému ani sociálnemu odvodu. Takáto odpočítateľná položka sa má vzťahovať na každú osobu s príjmom z dohôd, avšak pri osobe so súbehom príjmov (SZČO, zamestnanec, dohodár) sa bude odpočítateľná položka znižovať o výšku príjmu z iných druhov činností.
