Sociálne poistenie čakajú zmeny
Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) by od roku 2015 už nemali mať prihlasovaciu a odhlasovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni pri platení povinných sociálnych odvodov.
Počíta s tým novela zákona o sociálnom poistení, ktorú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) v piatok posunuli do druhého čítania. Vznik povinného poistenia, ako aj výšku poistného, dátum jeho splatnosti a údaje týkajúce sa platenia poistného by mala SZČO oznamovať Sociálna poisťovňa.
V súčasnosti sa SZČO musia prihlásiť v poisťovni na povinné platenie odvodov, ak ich hrubý príjem pred odpočítaním výdavkov za predchádzajúci rok presiahol 12- násobok minimálneho vymeriavacieho základu. Za minulý rok ide o sumu 4 716 eur. Odhlášku z povinného platenia odvodov si SZČO musia podať vtedy, ak ich hrubý príjem za rok 2012 klesol pod 4 716 eur.
Novela zákona o sociálnom poistení má však podľa exministra práce Jozefa Mihála viacero dier. Jeho kritike sa v piatok nevyhla ani rastúca výška minimálnych odvodov pre SZČO. "Preto máte také problémy s vysokou nezamestnanosťou, pretože pravidlá minimálnych odvodov sa pri živnostníkoch takto výrazne zmenili," skonštatoval Mihál. "Ak je tu aspoň trošku priestoru, mohli by ste aspoň čiastočne znížiť minimálne odvody," adresoval výzvu poslancom Smeru. Naopak, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne a poslanec NR SR Dušan Muňko (Smer-SD) považuje novelu za kvalitnú.
Zmeny majú nastať aj pri určovaní vymeriavacieho základu SZČO. Základ dane SZČO sa už nemá deliť počtom mesiacov predošlého roka, v ktorých táto osoba dosahovala príjmy z podnikania, ale zohľadňovať sa majú všetky mesiace kalendárneho roka. Do vymeriavacieho základu SZČO sa nemajú zahŕňať príjmy, ktoré nesúvisia s jej činnosťou, napríklad poistné zaplatené na dobrovoľné poistenie a príspevky na dobrovoľné starobné dôchodkové sporenie, príjem osobného asistenta, ako aj príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou.
"Základ dane na účely vymeriavacieho základu sa upraví o príjmy a výdavky spojené s výkonom činnosti osobného asistenta a o príjmy a výdavky zo zahraničia, ktoré nie sú rozhodujúce na určenie vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby," uvádza ministerstvo práce.
Rezort práce a sociálnych vecí tiež navrhuje, aby sa nezaplatenie poistného na dobrovoľné poistenie dva mesiace po sebe považovalo za prejav vôle ukončiť dobrovoľné poistenie. "Navrhovaná úprava predchádza vzniku prípadov, kedy je potrebné vymáhať poistné od poistencov, ktorí už nemajú vôľu byť dobrovoľne poistení, prestali si plniť povinnosť platiť poistné, ale nesplnili si svoju odhlasovaciu povinnosť," tvrdí ministerstvo. Ide napríklad o prípady, v ktorých vznikne dobrovoľne poistenej osobe povinné sociálne poistenie ako zamestnancovi alebo ako SZČO a v dobrej viere, že vznik povinného poistenia ovplyvní dobrovoľné poistenie v zmysle jeho zániku, nepodá odhlášku z dobrovoľného poistenia. "Táto osoba prestane plniť povinnosť platiť poistné. Vzhľadom na to, že v praxi vznikali prípady, v ktorých následne Sociálna poisťovňa bola povinná vymáhať nezaplatené poistné na dobrovoľné poistenie, čo bolo pre niektoré fyzické osoby likvidačné, uvedená práva úprava je pozitívnym krokom vo vzťahu k dobrovoľne poisteným osobám," konštatuje rezort práce.
Navrhovanou novelou zákona by sa tiež malo skrátiť obdobie, za ktoré sa skúma zaplatenie poistného na nemocenské poistenie pri posúdení nároku na nemocenské dávky pre SZČO a dobrovoľne poistené osoby, z desiatich na päť rokov. Nezaplatenie poistného na poistenie v nezamestnanosti v sume nižšej ako 5 eur by už po novom nemalo mať vplyv na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti dobrovoľne poistenej osoby.
Počíta s tým novela zákona o sociálnom poistení, ktorú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) v piatok posunuli do druhého čítania. Vznik povinného poistenia, ako aj výšku poistného, dátum jeho splatnosti a údaje týkajúce sa platenia poistného by mala SZČO oznamovať Sociálna poisťovňa.
V súčasnosti sa SZČO musia prihlásiť v poisťovni na povinné platenie odvodov, ak ich hrubý príjem pred odpočítaním výdavkov za predchádzajúci rok presiahol 12- násobok minimálneho vymeriavacieho základu. Za minulý rok ide o sumu 4 716 eur. Odhlášku z povinného platenia odvodov si SZČO musia podať vtedy, ak ich hrubý príjem za rok 2012 klesol pod 4 716 eur.
Novela zákona o sociálnom poistení má však podľa exministra práce Jozefa Mihála viacero dier. Jeho kritike sa v piatok nevyhla ani rastúca výška minimálnych odvodov pre SZČO. "Preto máte také problémy s vysokou nezamestnanosťou, pretože pravidlá minimálnych odvodov sa pri živnostníkoch takto výrazne zmenili," skonštatoval Mihál. "Ak je tu aspoň trošku priestoru, mohli by ste aspoň čiastočne znížiť minimálne odvody," adresoval výzvu poslancom Smeru. Naopak, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne a poslanec NR SR Dušan Muňko (Smer-SD) považuje novelu za kvalitnú.
Zmeny majú nastať aj pri určovaní vymeriavacieho základu SZČO. Základ dane SZČO sa už nemá deliť počtom mesiacov predošlého roka, v ktorých táto osoba dosahovala príjmy z podnikania, ale zohľadňovať sa majú všetky mesiace kalendárneho roka. Do vymeriavacieho základu SZČO sa nemajú zahŕňať príjmy, ktoré nesúvisia s jej činnosťou, napríklad poistné zaplatené na dobrovoľné poistenie a príspevky na dobrovoľné starobné dôchodkové sporenie, príjem osobného asistenta, ako aj príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou.
"Základ dane na účely vymeriavacieho základu sa upraví o príjmy a výdavky spojené s výkonom činnosti osobného asistenta a o príjmy a výdavky zo zahraničia, ktoré nie sú rozhodujúce na určenie vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby," uvádza ministerstvo práce.
Rezort práce a sociálnych vecí tiež navrhuje, aby sa nezaplatenie poistného na dobrovoľné poistenie dva mesiace po sebe považovalo za prejav vôle ukončiť dobrovoľné poistenie. "Navrhovaná úprava predchádza vzniku prípadov, kedy je potrebné vymáhať poistné od poistencov, ktorí už nemajú vôľu byť dobrovoľne poistení, prestali si plniť povinnosť platiť poistné, ale nesplnili si svoju odhlasovaciu povinnosť," tvrdí ministerstvo. Ide napríklad o prípady, v ktorých vznikne dobrovoľne poistenej osobe povinné sociálne poistenie ako zamestnancovi alebo ako SZČO a v dobrej viere, že vznik povinného poistenia ovplyvní dobrovoľné poistenie v zmysle jeho zániku, nepodá odhlášku z dobrovoľného poistenia. "Táto osoba prestane plniť povinnosť platiť poistné. Vzhľadom na to, že v praxi vznikali prípady, v ktorých následne Sociálna poisťovňa bola povinná vymáhať nezaplatené poistné na dobrovoľné poistenie, čo bolo pre niektoré fyzické osoby likvidačné, uvedená práva úprava je pozitívnym krokom vo vzťahu k dobrovoľne poisteným osobám," konštatuje rezort práce.
Navrhovanou novelou zákona by sa tiež malo skrátiť obdobie, za ktoré sa skúma zaplatenie poistného na nemocenské poistenie pri posúdení nároku na nemocenské dávky pre SZČO a dobrovoľne poistené osoby, z desiatich na päť rokov. Nezaplatenie poistného na poistenie v nezamestnanosti v sume nižšej ako 5 eur by už po novom nemalo mať vplyv na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti dobrovoľne poistenej osoby.
