Sociálna poisťovna vyšetruje zneužívanie nemocenských dávok
Sociálna poisťovňa (SP) zaznamenala v tomto roku už viac ako 400 podozrení na zneužívanie sociálneho poistenia v oblasti nemocenských dávok zamestnancov u niekoľkých desiatok zamestnávateľov. " Ide o prípady, pri ktorých je Sociálna poisťovňa uvádzaná do omylu v otázke splnenia podmienok nároku na poskytnutie týchto dávok," uviedol hovorca poisťovne Peter Višváder.
Väčšinou na podvodoch podľa neho participujú aj zamestnávatelia, a to účelovým uzatváraním pracovných pomerov alebo tiež manipuláciou s vymeriavacími základmi zamestnancov. Výnimkami nie sú ani zistenia vo veci bezdôvodného uznania dočasných pracovných neschopností zo strany ošetrujúceho lekára.
Poisťovňa sa podľa Višvádera snaží zabrániť tomu, aby prostriedky z fondu nemocenského poistenia boli vyplácané neoprávneným osobám. "Preto vyvíja úsilie, aby prípadné podvodné správanie odhalila už v rámci konania o nároku na nemocenskú dávku. Ak vznikne podozrenie na podvodné konanie, uskutočňuje detailné prešetrenie, v rámci ktorého posudkový lekár sociálneho poistenia preverí medicínsku opodstatnenosť vzniku, príp. trvania dočasnej pracovnej neschopnosti," tvrdí hovorca poisťovne.
Ak uznanie, príp. dĺžka dočasnej pracovnej neschopnosti nezodpovedá zdravotnému stavu pacienta, posudkový lekár dáva podnet na jej ukončenie. Od 1. januára tohto roka do 31. októbra na podnet SP ukončili ošetrujúci lekári 42 164 dočasných pracovných neschopností. Poisťovňa v prípadoch javiacich známky zneužívania nemocenského poistenia zamestnancom kontroluje aj jeho zamestnávateľa a v zložitých prípadoch žiada o spoluprácu aj externé subjekty, napr. inšpektorát práce, daňový úrad, či zdravotnú poisťovňu. Poisťovňa upozorňuje, že účelové vylákanie nemocenských dávok môže byť kvalifikované ako trestný čin subvenčného podvodu, za ktorý hrozí trest odňatia slobody na jeden až päť rokov. Ak po prešetrení dospeje k záveru, že konanie osôb je účelové a napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu, podáva trestné oznámenie.
Väčšinou na podvodoch podľa neho participujú aj zamestnávatelia, a to účelovým uzatváraním pracovných pomerov alebo tiež manipuláciou s vymeriavacími základmi zamestnancov. Výnimkami nie sú ani zistenia vo veci bezdôvodného uznania dočasných pracovných neschopností zo strany ošetrujúceho lekára.
Poisťovňa sa podľa Višvádera snaží zabrániť tomu, aby prostriedky z fondu nemocenského poistenia boli vyplácané neoprávneným osobám. "Preto vyvíja úsilie, aby prípadné podvodné správanie odhalila už v rámci konania o nároku na nemocenskú dávku. Ak vznikne podozrenie na podvodné konanie, uskutočňuje detailné prešetrenie, v rámci ktorého posudkový lekár sociálneho poistenia preverí medicínsku opodstatnenosť vzniku, príp. trvania dočasnej pracovnej neschopnosti," tvrdí hovorca poisťovne.
Ak uznanie, príp. dĺžka dočasnej pracovnej neschopnosti nezodpovedá zdravotnému stavu pacienta, posudkový lekár dáva podnet na jej ukončenie. Od 1. januára tohto roka do 31. októbra na podnet SP ukončili ošetrujúci lekári 42 164 dočasných pracovných neschopností. Poisťovňa v prípadoch javiacich známky zneužívania nemocenského poistenia zamestnancom kontroluje aj jeho zamestnávateľa a v zložitých prípadoch žiada o spoluprácu aj externé subjekty, napr. inšpektorát práce, daňový úrad, či zdravotnú poisťovňu. Poisťovňa upozorňuje, že účelové vylákanie nemocenských dávok môže byť kvalifikované ako trestný čin subvenčného podvodu, za ktorý hrozí trest odňatia slobody na jeden až päť rokov. Ak po prešetrení dospeje k záveru, že konanie osôb je účelové a napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu, podáva trestné oznámenie.
