Slovensku hrozia pokuty pre pracovnú zdravotnú službu
Európska komisia hrozí Slovensku súdom v Luxemburgu a státisícovými pokutami. Dôvodom sú legislatívne zmeny spred dvoch rokov, ktoré zrušili povinnú pracovnú zdravotnú službu pre nízkorizikové skupiny zamestnancov. Píše utorkové vydanie denníka Hospodárske noviny (HN). Z Bruselu už podľa informácií novín prišiel list o začatí konania voči SR. V prípade, že Slovensko nedá legislatívu čo najskôr do poriadku, môže skončiť pred súdnym dvorom.
Ako sa pre HN vyjadril advokát Viliam Karas, komisia môže iniciovať konanie o porušení Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorého výsledkom môže byť paušálna pokuta najmenej 896 tisíc eur, ako aj denné penále od tisíc do vyše 65 tisíc eur až do zabezpečenia nápravy. Ministerstvo zdravotníctva podľa denníka na náprave už pracuje, kedy bude hotové, nevedelo uviesť. Rezort problematiku prebral od ministerstva práce.
Povinnosť zabezpečiť pracovné zdravotné služby (PZS) nízkorizikovým pracovníkom, teda pracovníkom prvej a druhej kategórie bola zrušená v roku 2011. Exminister práce sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál (SaS) sa pre HN vyjadril, že za zmenami si stojí, tlak na obnovenie pracovnej zdravotnej služby označil za lobing firiem, ktoré ich zabezpečujú. "Budú mať garantovaný slušný zárobok prakticky za nič," povedal pre HN Mihál.
Úrad verejného zdravotníctva registruje 85 spoločností, ktoré poskytujú PZS. Za služby pri prvých dvoch kategóriách si účtujú za zamestnanca 10 až 30 eur, v prípade tretej a štvrtej kategórii, ktoré sú rizikovejšie je to od 30 do 100 eur. Podľa Jozefa Kollára z Konfederácie odborových zväzov SR je práve v druhej kategórii najviac chorých. Šéf asociácie zamestnávateľov Radoslav Machunka to považuje za účelový argument, keďže ide o najpočetnejšiu skupinu zamestnancov. Analytik inštitútu INEKO Dušan Zachar tvrdí, že služba by mala existovať na dobrovoľnej báze. "V opačnom prípade predstavuje najmä pre malých a stredných podnikateľov a nízkorizikové povolania nezanedbateľnú finančnú, časovú a administratívnu záťaž," vyjadril sa pre denník Zachar.
Pracovná zdravotná služba bola do roku 2011 povinná pre štyri pracovné kategórie, v súčasnosti je už len pre tretiu a štvrtú. Slúži na prevenciu chorôb zo zamestnania a pracovných úrazov.
Ako sa pre HN vyjadril advokát Viliam Karas, komisia môže iniciovať konanie o porušení Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorého výsledkom môže byť paušálna pokuta najmenej 896 tisíc eur, ako aj denné penále od tisíc do vyše 65 tisíc eur až do zabezpečenia nápravy. Ministerstvo zdravotníctva podľa denníka na náprave už pracuje, kedy bude hotové, nevedelo uviesť. Rezort problematiku prebral od ministerstva práce.
Povinnosť zabezpečiť pracovné zdravotné služby (PZS) nízkorizikovým pracovníkom, teda pracovníkom prvej a druhej kategórie bola zrušená v roku 2011. Exminister práce sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál (SaS) sa pre HN vyjadril, že za zmenami si stojí, tlak na obnovenie pracovnej zdravotnej služby označil za lobing firiem, ktoré ich zabezpečujú. "Budú mať garantovaný slušný zárobok prakticky za nič," povedal pre HN Mihál.
Úrad verejného zdravotníctva registruje 85 spoločností, ktoré poskytujú PZS. Za služby pri prvých dvoch kategóriách si účtujú za zamestnanca 10 až 30 eur, v prípade tretej a štvrtej kategórii, ktoré sú rizikovejšie je to od 30 do 100 eur. Podľa Jozefa Kollára z Konfederácie odborových zväzov SR je práve v druhej kategórii najviac chorých. Šéf asociácie zamestnávateľov Radoslav Machunka to považuje za účelový argument, keďže ide o najpočetnejšiu skupinu zamestnancov. Analytik inštitútu INEKO Dušan Zachar tvrdí, že služba by mala existovať na dobrovoľnej báze. "V opačnom prípade predstavuje najmä pre malých a stredných podnikateľov a nízkorizikové povolania nezanedbateľnú finančnú, časovú a administratívnu záťaž," vyjadril sa pre denník Zachar.
Pracovná zdravotná služba bola do roku 2011 povinná pre štyri pracovné kategórie, v súčasnosti je už len pre tretiu a štvrtú. Slúži na prevenciu chorôb zo zamestnania a pracovných úrazov.
