Slováci sa boja, že demokracia je ohrozená
Prieskum vznikol pri príležitosti 30. výročia pádu Berlínskeho múru.
Slováci sa boja, že demokracia v ich krajine je ohrozená. Vyplýva to z prieskumu, ktorý si nechala urobiť nadácia Open Society Foundations v siedmich krajinách - Bulharsku, Českej republike, Nemecku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku na vzorke takmer 13 000 respondentov. Slováci si tiež myslia, že svet je nebezpečnejším miestom, ako bol v roku 1989 a tretina z nich neverí slobodným voľbám. Respondenti tiež nedôverujú informáciám, ktoré im poskytuje vláda a tradičné médiá.
Prieskum si nechala nadácia spraviť pri príležitosti 30. výročia pádu Berlínskeho múru s cieľom sledovať vývoj demokracie v postsocialistických krajinách. Viac než tri pätiny Slovákov (61 percent) si myslia, že demokracia je v ich krajine v ohrození. Je to najväčší podiel spomedzi všetkých meraných krajín. V susednom Česku ohrozenie demokracie vidí 47 percent opýtaných.
Viac ako polovica slovenských respondentov (55 percent) sa domnieva, že svet je dnes nebezpečnejší ako v roku 1989. Takmer tretina (30 percent) Slovákov verí, že voľby v ich krajine nie sú slobodné a spravodlivé. V tomto meraní najhoršie skončilo Bulharsko, kde si to myslia takmer tri štvrtiny respondentov (76 percent). Väčšina občanov každej krajiny okrem Nemecka je presvedčená, že médiá vo svojej krajine neoznamujú správy spravodlivým a čestným spôsobom. Na Slovensku zastáva tento názor 60 percent opýtaných.
Väčšina respondentov z meraných krajín sa taktiež domnieva, že správy, ktoré dostávajú od vlády, sú skreslené a chýba im vecná presnosť. Na Slovensku má pochybnosti 72 percent opýtaných a to je najviac spomedzi meraných krajín. Viac ako polovica Slovákov (51 percent) si myslí, že ak by verejne kritizovali vládu, malo by to negatívne následky v ich bežnom živote. To isté predpokladá len 34 percent Nemcov, čo je najmenej spomedzi meraných krajín. Vo väčšine krajín sú ľudia presvedčení, že sloboda prejavu je ohrozená. Tento názor zastáva 58 percent Slovákov, 67 percent Bulharov, 57 percent Poliakov, 56 percent Maďarov a 51 percent Rumunov.
