Sesterské odbory sú rozhorčené z rozhodnutia ÚS
Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek (OZSaPA) je rozhorčené z rozhodnutia Ústavného súdu SR (ÚS), ktorý v stredu pozastavil platnosť zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier. Vyhlásil to predseda OZSaPA Viliam Záborský. Odbory týmto upozorňujú prezidenta, ministerku zdravotníctva, poslancov NR SR, ako aj všetkých občanov Slovenska, že zodpovednosť v prípade tvrdších krokov zo strany sestier berie na seba samotný štát.
Podľa Záborského ústavný súd nezvážil dôsledky, ktoré svojim rozhodnutím sestrám môže priniesť. "Ak ústavný súd považuje tento zákon za diskriminačný, prečo sám a bez podnetu nezačne konať voči obdobným zákonom o mzdových nárokoch sudcov, hasičov, policajtov či vojakov? Alebo si ÚS a námestník generálneho prokurátora myslia, že povolanie sestry a pôrodnej asistentky je menej dôležité ako vyššie spomenuté profesie," pýta sa Záborský, ktorý zároveň "vyzdvihol" rýchlosť, akou ústavný súd rozhodol o zákone. "Kiežby rozhodnutia ústavného súdu boli také rýchle aj pri iných podnetoch, ako to bolo v prípade sestier a pôrodných asistentiek. Namieste je tu otázka, či je Slovensko aj naďalej právnym štátom patriacim do spoločenstva štátov EÚ a či všetci občania na Slovensku sú si rovní alebo niektorí sú si rovnejší," skonštatoval.
Generálna prokuratúra podala návrh na Ústavný súd SR na preskúmanie ústavnosti zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek 25. júna tohto roka na podnet Slovenskej lekárskej komory a Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov. Ako uviedla hovorkyňa GP Vladimíra Gedrová, podanie návrhu na Ústavný súd SR ovplyvnili viaceré dôvody, predovšetkým zásada primeranosti, rovnakých podmienok a predchádzajúca rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR. Generálna prokuratúra zároveň navrhla ústavnému súdu pozastaviť účinnosť tohto zákona.
Zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek našiel v parlamente podporu u 141 poslancov. Mnohé sestry sa však od nadobudnutia účinnosti zákona, teda od 1. apríla toho roka, zvýšenia platov nedočkali. Komora sa tak postupne so žiadosťou o pomoc pri riešení tejto situácie obrátila na ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo práce, vyššie územné celky, Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, verejnú ochrankyňu práv, premiéra i medzinárodné organizácie.
