Rusíni a medzinárodný dohovor o právach menšín
Koniec 20. storočia znamenal pre Európu pád „železnej opony“ a rozpad komunistických režimov. Ale na druhej strane aj vzplanutie etnických konfliktov a násilia. To všetko priviedlo orgány Rady Európy k tomu, aby sa začali - nielen v slovných prejavoch - zaoberať celkom osobitne aj ochranou práv ľudí patriacich k národnostným menšinám.
Toto úsilie vyústilo v roku 1995 do vzniku dokumentu, ktorý vošiel do dejín ako Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín. Platnosť nadobudol o tri roky neskôr - v roku 1998. Samostatná Slovenská republika sa k nemu pripojila v roku 2002. Hoci tento medzinárodný dokument je pre štáty záväzný, jeho význam zostáva viac-menej v apelatívnej rovine bez priamej právnej vymožiteľnosti. Napriek všetkému má tento dohovor aspoň morálny význam aj pre všetky menšiny na Slovensku. Medzi nimi, samozrejme, aj pre Rusínov.
Podmienky na život
Tak staršie, ako aj nedávne dejiny potvrdili, že chrániť národnostné menšiny je rovnako nevyhnutné ako chrániť demokraciu. Jedno bez druhého nejde. Aj preto hneď prvá časť rámcového dohovoru obsahuje nasledujúcu vetu: „Ochrana národnostných menšín a ich práv a slobôd tvorí neoddeliteľnú súčasť medzinárodnej ochrany ľudských práv a patrí do rámca medzinárodnej spolupráce.“ Znamená to, že osobám patriacim k menšinám sa majú vytvoriť podmienky, ktoré im umožnia prejavovať, zachovávať a rozvíjať svoju identitu. Pochopiteľne, v súlade s pravidlami štátu, v ktorom žijú.
Rámcový dohovor vymedzuje ciele, ktoré by mal každý štát pripojený k zmluve dosiahnuť zákonmi a primeranou politikou. Body dohovoru však nemožno uniformne navliecť na všetky štáty, ktoré majú predsa len odlišný historický vývoj aj prax. Každá krajina má preto „voľnú ruku“ a môže svoje zákony prispôsobiť špecifikám svojich menšín a etník.
Ale dohovor aj tak naráža na mnohé právne a politické prekážky, keďže nájsť styčné body je v takejto mimoriadne citlivej oblasti a medzi toľkými štátmi takmer nemožné. Preto dohovor napríklad ani nedefinuje pojem národnostná menšina, iba navrhuje kritériá, ktorými ich možno identifikovať na základe náboženstva, jazyka, tradícií a kultúrneho dedičstva. Napríklad na Slovensku je uznaných deväť menšín, z ktorých Rusíni sú v poradí štvrtou najväčšou.
Balík práv a slobôd
Hlavné kritérium menšinového práva je rovnosť pred zákonom. Zmluvné strany sa zároveň zaväzujú, že tam, kde je to vhodné, budú prijímať aj opatrenia s pozitívnou diskrimináciou. To je však na druhej strane problém, keďže určiť, kde je to „vhodné“, býva podľa predstáv rôznych strán značne odlišné. Čo patrí medzi všeobecné zásady dohovoru:
Povinnosti aj pre ochraňovaných
Dohovor pamätá taktiež na povinnosti národnostných menšín. Je to preto, lebo aj od ich členov závisí, aká bude v krajine sociálna súdržnosť. Preto je v dokumente obsiahnutý i zákaz odtrhnutia menšiny od štátu bez jeho súhlasu.
Záväzky vyplývajúce z dohovoru pre krajiny pravidelne sleduje Výbor ministrov Rady Európy. Štáty mu predkladajú národné správy o opatreniach a výbor ich spolu s poradným výborom nezávislých expertov pravidelne vyhodnocuje.
www.cemerica.rusyn.sk
Zdroje:
www.radaeuropy.sk
www.mzv.sk
Podmienky na život
Tak staršie, ako aj nedávne dejiny potvrdili, že chrániť národnostné menšiny je rovnako nevyhnutné ako chrániť demokraciu. Jedno bez druhého nejde. Aj preto hneď prvá časť rámcového dohovoru obsahuje nasledujúcu vetu: „Ochrana národnostných menšín a ich práv a slobôd tvorí neoddeliteľnú súčasť medzinárodnej ochrany ľudských práv a patrí do rámca medzinárodnej spolupráce.“ Znamená to, že osobám patriacim k menšinám sa majú vytvoriť podmienky, ktoré im umožnia prejavovať, zachovávať a rozvíjať svoju identitu. Pochopiteľne, v súlade s pravidlami štátu, v ktorom žijú.
Rámcový dohovor vymedzuje ciele, ktoré by mal každý štát pripojený k zmluve dosiahnuť zákonmi a primeranou politikou. Body dohovoru však nemožno uniformne navliecť na všetky štáty, ktoré majú predsa len odlišný historický vývoj aj prax. Každá krajina má preto „voľnú ruku“ a môže svoje zákony prispôsobiť špecifikám svojich menšín a etník.
Ale dohovor aj tak naráža na mnohé právne a politické prekážky, keďže nájsť styčné body je v takejto mimoriadne citlivej oblasti a medzi toľkými štátmi takmer nemožné. Preto dohovor napríklad ani nedefinuje pojem národnostná menšina, iba navrhuje kritériá, ktorými ich možno identifikovať na základe náboženstva, jazyka, tradícií a kultúrneho dedičstva. Napríklad na Slovensku je uznaných deväť menšín, z ktorých Rusíni sú v poradí štvrtou najväčšou.
Balík práv a slobôd
Hlavné kritérium menšinového práva je rovnosť pred zákonom. Zmluvné strany sa zároveň zaväzujú, že tam, kde je to vhodné, budú prijímať aj opatrenia s pozitívnou diskrimináciou. To je však na druhej strane problém, keďže určiť, kde je to „vhodné“, býva podľa predstáv rôznych strán značne odlišné. Čo patrí medzi všeobecné zásady dohovoru:
- zákaz diskriminácie,
- podpora účinnej rovnosti medzi národnostnými menšinami a väčšinovým obyvateľstvom,
- podpora podmienok, ktoré napomáhajú zachovávať a rozvíjať kultúru národnostných menšín spolu s ich náboženstvom, jazykom a tradíciam,i
- prístup k médiám a právo prijímať a vysielať programy,
- sloboda vzdelávania,
- cezhraničné kontakty a spolupráca,
- účasť na hospodárskom, kultúrnom a spoločenskom živote.
Povinnosti aj pre ochraňovaných
Dohovor pamätá taktiež na povinnosti národnostných menšín. Je to preto, lebo aj od ich členov závisí, aká bude v krajine sociálna súdržnosť. Preto je v dokumente obsiahnutý i zákaz odtrhnutia menšiny od štátu bez jeho súhlasu.
Záväzky vyplývajúce z dohovoru pre krajiny pravidelne sleduje Výbor ministrov Rady Európy. Štáty mu predkladajú národné správy o opatreniach a výbor ich spolu s poradným výborom nezávislých expertov pravidelne vyhodnocuje.
www.cemerica.rusyn.sk
Zdroje:
www.radaeuropy.sk
www.mzv.sk
Realizované s finančnou podporou Úradu vlády SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.
