Relatívne rýchlo rástli ekonomiky krajín V4 a Slovinska
Makroekonomický a menový vývoj v susedných kandidátskych krajinách nemá na ekonomiku SR podstatnejší vplyv
Ekonomiky krajín Visegrádskej štvorky (V4) a Slovinska rástli v minulom roku relatívne rýchlo, 3,4-percentným tempom. Rýchly rast týchto ekonomík v podmienkach utlmenej hospodárskej aktivity v eurozóne udržiavala vysoká úroveň domáceho dopytu a exportná výkonnosť podporená novými výrobnými kapacitami, čiastočne aj kurzovým vývojom. Ako uvádza Národná banka Slovenska (NBS) v správe o finančnej stabilite za rok 2003, Slovensko by malo v tomto roku dosiahnuť rast reálneho hrubého domáceho produktu 4 %, Poľsko 4,6 %, Maďarsko 4,6 % a Česká republika 2,9 %. Rovnaký rast na úrovni 3,4 % by malo v roku 2005 dosiahnuť Maďarsko a ČR. Slovenská ekonomika by mala reálne vzrásť o 4,1 % a poľská o 4,8 %.
"Značný nárast likvidity slovenského devízového trhu a zvýšenie jeho transparentnosti viedlo k tomu, že Slovensko zahraniční investori čoraz viac vnímajú samostatne a nie v rámci regiónu ako celku," uvádza ďalej NBS. Ako sa ďalej v správe konštatuje, makroekonomický a menový vývoj v susedných kandidátskych krajinách preto nemá na ekonomiku SR podstatnejší vplyv. Efekty na výmenný kurz slovenskej koruny sú podľa NBS veľmi krátkodobé a sú citeľné v rámci jedného obchodného dňa.
Najväčším problémom týchto krajín sú podľa správy vysoké fiškálne deficity na bežných účtoch. V prípade Maďarska a Poľska sa navyše zhoršilo vnímanie rizikovosti krajiny zahraničnými investormi, čo sa prejavilo v depreciačných pohyboch výmenných kurzov ich mien a v prípade Poľska aj v raste dlhodobých úrokových mier. Vyššia rizikovosť vnímaná vo vzťahu k týmto krajinám sa prejavila aj v ich ratingovom hodnotení.
Vstup do Európskej únie znamená pre nové členské štáty aj záväzok pripraviť svoje ekonomiky na zavedenie eura. Znamená to, že makroekonomické politiky musia byť v súlade s maastrichtskými kritériami, pretože zmeny v očakávaniach trhov ohľadom úspešnosti ekonomickej konvergencie budú predstavovať pretrvávajúci zdroj tlaku na výmenné kurzy a úrokové sadzby.
©2004, Autorské práva SITA a.s. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. je výslovne zakázané.
"Značný nárast likvidity slovenského devízového trhu a zvýšenie jeho transparentnosti viedlo k tomu, že Slovensko zahraniční investori čoraz viac vnímajú samostatne a nie v rámci regiónu ako celku," uvádza ďalej NBS. Ako sa ďalej v správe konštatuje, makroekonomický a menový vývoj v susedných kandidátskych krajinách preto nemá na ekonomiku SR podstatnejší vplyv. Efekty na výmenný kurz slovenskej koruny sú podľa NBS veľmi krátkodobé a sú citeľné v rámci jedného obchodného dňa.
Najväčším problémom týchto krajín sú podľa správy vysoké fiškálne deficity na bežných účtoch. V prípade Maďarska a Poľska sa navyše zhoršilo vnímanie rizikovosti krajiny zahraničnými investormi, čo sa prejavilo v depreciačných pohyboch výmenných kurzov ich mien a v prípade Poľska aj v raste dlhodobých úrokových mier. Vyššia rizikovosť vnímaná vo vzťahu k týmto krajinám sa prejavila aj v ich ratingovom hodnotení.
Vstup do Európskej únie znamená pre nové členské štáty aj záväzok pripraviť svoje ekonomiky na zavedenie eura. Znamená to, že makroekonomické politiky musia byť v súlade s maastrichtskými kritériami, pretože zmeny v očakávaniach trhov ohľadom úspešnosti ekonomickej konvergencie budú predstavovať pretrvávajúci zdroj tlaku na výmenné kurzy a úrokové sadzby.
©2004, Autorské práva SITA a.s. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. je výslovne zakázané.
