Protilátky po ochorení Covid-19 má necelá štvrtina populácie
Unilabs Slovensko vyšetril protilátky vo viac ako 4000 vzorkách. Hľadali sa protilátky, ktoré vznikajú po ochorení Covid-19. Výsledok hovorí, že približne štvrtina Slovenska prešla ochorením a má protilátky, čo by znamenalo viac ako 1,28 milióna ľudí.
Podľa aktuálnych štatistík NCZI vychádza, že za sledované obdobie bolo pozitívne testovaných 579 457 ľudí PCR testami a 174 633 AG testami.
Metódou ELISA analyzoval Unilabs Slovensko viac ako 4000 vzoriek , zastúpené boli všetky vekové skupiny a regióny. Skúmali sa protilátky IgG na N-proteín (nukleokapsid), ktoré vznikajú v tele iba po prekonaní ochorenia. V laboratóriách zistili, že 23,62 % ľudí ochorenie už prekonalo a vytvorili si protilátky. V tejto množine sú očkovaní aj neočkovaní pacienti.
„Je dôležité vedieť koľko percent populácie má vytvorené protilátky po prekonaní ochorenia. Časť nám zachytí testovanie, no nie každému sa protilátky vytvoria a časť populácie prekoná Covid bez toho, aby o tom vôbec tušili. Každý z nich však má do istej miery bariéru aj proti reinfekcii a takíto pacienti by nemali zahlcovať nemocnice,“ hovorí generálny riaditeľ Unilabs Slovensko Peter Lednický.
Zo všetkých testovaných vykázalo pozitívnu, alebo hraničnú hodnotu 23,62 % vzoriek. Znamená to, že približne pätina populácie Slovenska sa stretla s Delta variantom koronavírusu. Prečo práve Delta? Všeobecne sa prijíma, že protilátky v tele pacienta ostávajú cca šesť mesiacov a približne pred pol rokom prišla na Slovensko tretia vlna Covidu, ktorá bola v réžii Delta variantu. „Nástup Delty sme presne nezachytili, ale očakávame, že koncom leta sa začínala výrazne prejavovať. V laboratóriách Unilabs Slovensko sme priebežne počas roka 2021 sekvenovali časť pozitívnych vzoriek a v októbri už bola medzi pozitivitami delta zastúpená na 100%,“ vysvetľuje Peter Lednický.
Prítomnosť protilátok svedčí o tom, že pacient bol nakazený koronavírusom a prebehla u neho sérokonverzia. Znamená to, že vírusová nálož bola dostatočná na to, aby sa vírus dostal do človeka a aktivizoval sa imunitný systém. Ten začal s vírusom bojovať a vytvoril si protilátky, ktoré slúžia na to, aby sa rýchlejšie dokázal s reinfekciou vysporiadať, „Protilátky si telo tvorí na viaceré bielkoviny obsiahnuté v koronavíruse. My sme merali N-proteín, ktorý sa nachádza v obale vírusu. Protilátky naň vedia vzniknúť iba v prípade, ak sa človek infikoval skutočným koronavírusom, nie po očkovaní,“ vysvetľuje Lednický. Výnimkou sú niektoré čínske vakcíny, ktoré obsahujú deaktivovaný skutočný koronavírus a nielen S-proteín. Ich zastúpenie medzi obyvateľmi Slovenska je však takmer nulové, keďže sa táto očkovacia látka u nás nepoužíva a nie je schválená.
Podľa čísiel je zjavné, že najviac mobilná Bratislava zaznamenala paradoxne takmer najmenej prekonaní Delty. Dôvodom je vysoká miera zaočkovanosti v porovnaní so zvyškom Slovenska. Pre prípadné rozmýšľanie o hrádzi pred Omikronom totiž treba brať do úvahy aj imunitu vybudovanú očkovaním. Doposiaľ všetky zdroje naznačujú, že očkovanie, aj imunita po ochorení dokážu zabrániť ťažkému priebehu.
Metódou ELISA analyzoval Unilabs Slovensko viac ako 4000 vzoriek , zastúpené boli všetky vekové skupiny a regióny. Skúmali sa protilátky IgG na N-proteín (nukleokapsid), ktoré vznikajú v tele iba po prekonaní ochorenia. V laboratóriách zistili, že 23,62 % ľudí ochorenie už prekonalo a vytvorili si protilátky. V tejto množine sú očkovaní aj neočkovaní pacienti.
„Je dôležité vedieť koľko percent populácie má vytvorené protilátky po prekonaní ochorenia. Časť nám zachytí testovanie, no nie každému sa protilátky vytvoria a časť populácie prekoná Covid bez toho, aby o tom vôbec tušili. Každý z nich však má do istej miery bariéru aj proti reinfekcii a takíto pacienti by nemali zahlcovať nemocnice,“ hovorí generálny riaditeľ Unilabs Slovensko Peter Lednický.
Zo všetkých testovaných vykázalo pozitívnu, alebo hraničnú hodnotu 23,62 % vzoriek. Znamená to, že približne pätina populácie Slovenska sa stretla s Delta variantom koronavírusu. Prečo práve Delta? Všeobecne sa prijíma, že protilátky v tele pacienta ostávajú cca šesť mesiacov a približne pred pol rokom prišla na Slovensko tretia vlna Covidu, ktorá bola v réžii Delta variantu. „Nástup Delty sme presne nezachytili, ale očakávame, že koncom leta sa začínala výrazne prejavovať. V laboratóriách Unilabs Slovensko sme priebežne počas roka 2021 sekvenovali časť pozitívnych vzoriek a v októbri už bola medzi pozitivitami delta zastúpená na 100%,“ vysvetľuje Peter Lednický.
Prítomnosť protilátok svedčí o tom, že pacient bol nakazený koronavírusom a prebehla u neho sérokonverzia. Znamená to, že vírusová nálož bola dostatočná na to, aby sa vírus dostal do človeka a aktivizoval sa imunitný systém. Ten začal s vírusom bojovať a vytvoril si protilátky, ktoré slúžia na to, aby sa rýchlejšie dokázal s reinfekciou vysporiadať, „Protilátky si telo tvorí na viaceré bielkoviny obsiahnuté v koronavíruse. My sme merali N-proteín, ktorý sa nachádza v obale vírusu. Protilátky naň vedia vzniknúť iba v prípade, ak sa človek infikoval skutočným koronavírusom, nie po očkovaní,“ vysvetľuje Lednický. Výnimkou sú niektoré čínske vakcíny, ktoré obsahujú deaktivovaný skutočný koronavírus a nielen S-proteín. Ich zastúpenie medzi obyvateľmi Slovenska je však takmer nulové, keďže sa táto očkovacia látka u nás nepoužíva a nie je schválená.
Podľa čísiel je zjavné, že najviac mobilná Bratislava zaznamenala paradoxne takmer najmenej prekonaní Delty. Dôvodom je vysoká miera zaočkovanosti v porovnaní so zvyškom Slovenska. Pre prípadné rozmýšľanie o hrádzi pred Omikronom totiž treba brať do úvahy aj imunitu vybudovanú očkovaním. Doposiaľ všetky zdroje naznačujú, že očkovanie, aj imunita po ochorení dokážu zabrániť ťažkému priebehu.
