Priemerný čas hospitalizácie sa skracuje

Od roku 2005 sa priemerný ošetrovací čas hospitalizácie skracuje. Informovalo o tom Národné centrum zdravotníckych informácií v správe o štatistike hospitalizovaných v Slovenskej republike v roku 2018. Za obdobie 18 rokov priemerný ošetrovací čas hospitalizácie klesol z 8,6 dňa v roku 2001 na súčasných 6,4 dňa, čiže o 2,2 dňa. Najdlhší čas na ošetrenie si vyžadujú duševné poruchy a poruchy správania, a to 26,8 dňa, najkratší choroby oka a tzv. očných adnexov, tri dni.

V zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti (ÚZS) bolo v roku 2018 ukončených takmer 1,2 mil. hospitalizácií s priemerným ošetrovacím časom 6,4 dňa. "Vývoj počtu hospitalizácií od roku 2001 má kolísavý, mierne stúpajúci trend," píše NCZI. V posledných dvoch sledovaných rokoch zaznamenalo opakovaný medziročný pokles o 2,2 %.

"Je to potešujúci vývoj ako pre pacientov, tak aj platiteľov odvodov. Ústavná zdravotná starostlivosť je drahá a nemocnice sú zároveň miestom, kde je zvýšené riziko nákazy pre pacientov. Tento výsledok je okolo priemeru štátov OECD. Dramatické zmeny v tomto ukazovateli sa už preto očakávať nedajú," uviedol pre agentúru SITA v reakcii na výsledky štatistiky analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS Martin Vlachynský. Ďalšia analýza by sa podľa neho mala zamerať už viac na jednotlivé diagnózy a možnosti skrátenia pobytu v nemocnici pri nich, sledujúc pri tom kritériá kvality.

"Za rastúcim počtom hospitalizácií treba hľadať najmä demografiu (starší ľudia častejšie končia v nemocnici), čeliť sa mu dá len úspešnejším nasadzovaním ambulantnej liečby či jednodňovej chirurgie," konštatoval analytik. Dobrým príkladom sú podľa neho choroby oka. Kým pred 25 rokmi si operácia šedého zákalu vyžadovala niekoľkodňovú hospitalizáciu, dnes je to vo väčšine prípadov záležitosť pár hodín. "Ročne sa pritom týchto operácií vykoná zhruba 3 500, predstavuje to teda tisíce ušetrených nocí v nemocnici," dodal.

Z hľadiska pohlavia prevažovali v štatistike hospitalizácie žien, išlo o 56 % prípadov. "Súvisí to predovšetkým s potrebou ústavnej zdravotnej starostlivosti v období tehotenstva, pôrodu a šestonedelia aj častejšou hospitalizáciou pri sprevádzaní chorého," vysvetlilo NCZI. Najčastejšími skupinami ochorení liečenými v nemocniciach sú choroby obehovej sústavy, tráviacej sústavy, nádory, poranenia, otravy a niektoré iné následky vonkajších príčin a choroby svalovej a kostrovej sústavy a spojivového tkaniva.

"Za jednu hospitalizáciu sa považuje každé ukončenie hospitalizácie na jednom oddelení, či už bola ukončená prepustením, úmrtím, alebo preložením pacienta na iné oddelenie toho istého zariadenia alebo do iného zariadenia ÚZS," informovalo národné centrum. Údaje o počte hospitalizácií sú získavané štatistickým zisťovaním MZ SR, ktorého zber a spracovanie vykonáva Národné centrum zdravotníckych informácií. Hlásenie predkladajú zariadenia ÚZS – nemocnice, liečebne, hospice, domy ošetrovateľskej starostlivosti, zariadenia biomedicínskeho výskumu za ukončené prípady hospitalizácie.