Približne každý šiesty Slovák nemá finančnú rezervu
Najmenej si šetria mladí do 24 rokov.
Približne každý šiesty Slovák nemá vytvorenú žiadnu finančnú rezervu, pričom najmenej si sporia mladí do 24 rokov. Vyplýva to zo štúdie spoločnosti Kantar Slovakia na vzorke 2 094 respondentov. Informovala o tom hovorkyňa Československej obchodnej banky Anna Jamborová.
Z pohľadu prístupu k financiám a ich zhodnocovaniu patria Slováci dlhodobo k tým konzervatívnejším a neriskujú. Z prieskumu vyplynulo, že 16 percent Slovákov nedisponuje žiadnou finančnou rezervou. Najvyšší počet, 37 percent, má rezervu do výšky troch priemerných mesačných platov, zatiaľ čo 14 percent by vedelo bez príjmu vykryť obdobie maximálne od štyroch do deviatich mesiacov. Rezervu v podobe príjmu za jeden rok malo 7 percent opýtaných.
Pravidelne na mesačnej báze si určitú pevnú čiastku odkladá 58 percent opýtaných Slovákov, pričom najnižšie zastúpenie mali mladí od 16 do 24 rokov. Spomedzi nich si nesporí takmer každý druhý (48 percent). „Ak sa pozrieme na štatistiky, mladí žiadajú o svoju prvú hypotéku v priemere vo veku 29 rokov, a ak si chcú zabezpečiť svoje bývanie, musia mať na to našetrené aj vlastné zdroje,“ uviedla Jamborová.
Najvyšší podiel ľudí fungujúcich bez akejkoľvek rezervy je v Banskobystrickom kraji, 25 percent. Najlepšie je na tom Nitriansky kraj, kde funguje bez akejkoľvek rezervy zhruba 10 percent ľudí. „Dôležitosť mať finančnú rezervu si však Slováci veľmi dobre uvedomujú. Len jedno percento opýtaných totiž uviedlo, že žiadnu rezervu nepotrebuje,“ dodala Anna Jamborová.
