Pre jeseň je typické jesenné tokanie sov, chránia si svoje územie

Okrem vtáčej migrácie je pre jesenné obdobie charakteristické aj takzvané jesenné tokanie sov. Ako vysvetlil Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku, jesenné tokanie väčšinou nie je také temperamentné a intenzívne ako jarné a má špecifickú podobu. Ornitológovia mu pripisujú dve dôležité funkcie. Prvou je vyhnanie mladých samcov z revíru. Druhou funkciou je nalákať samičku a stráviť s ňou zimu vo vlastnom teritóriu. Tieto jesenné páry sú podľa Slobodníka na jar vo výhode a s hniezdením začínajú skôr.

Jesenný tok sa najčastejšie vyskytuje u kuvička vrabčieho, pôtika kapcavého, sovy obyčajnej či sovy dlhochvostej. Na správanie viacerých druhov dravcov a sov má vplyv stav drobných cicavcov, najmä hraboša poľného. „Tento rok sme jesenné tokanie zaznamenali už začiatkom augusta, čo je mimoriadne skoro vzhľadom na predošlé sezóny. Dôvodom môže byť zvýšený počet samcov, ktoré medzi sebou súperia a niektoré si už teraz pískaním obhajujú budúcoročné teritórium,“ konštatoval Slobodník. Vysvetlil, že dostatok potravy umožnil hniezdiť viacerým párom dravcov i sov a vyviesť tak viac mláďat. Tohtoročné mláďatá si už tiež začínajú hľadať vlastné teritóriá.

Slobodník tiež informoval, že niektoré dravce ako sokol kobcovitý už odleteli na africké zimoviská, iné ešte len odchovávajú svoje potomstvo a do Afriky odletia neskôr. Neskorší odlet je typický pre hadiara krátkoprstého, orla krikľavého alebo sokola lastovičiara. Tohoročný vysoký stav hraboša spôsobuje podľa Slobodníka paradoxnú situáciu napríklad v prípade sokola myšiara. „Niektoré jedince už putujú na zimoviská, o čom svedčia záznamy o pozorovaní vtákov s našimi krúžkami zo severozápadu Rakúska. Iné páry sa neponáhľajú a dobré podmienky na získanie potravy využívajú na druhé hniezdenie, teda na druhé kolo výchovy mláďat, ktoré sa liahli koncom júla či dokonca začiatkom augusta,“ uviedol Slobodník.